čo mám povedať ja, ked mám trojročnu, a už teraz sa pýtame s mužom že ako k nej máme pristupovať, aby aspon v niečom posluchala....

tiež mám 3r čertíka a občas si s ním neviem poradiť. bola som aj u psychologičky...vraj deti do 4rokov si tvoria vlastnú osobnosť.a s malými deťmi sa ešte nedá pracovať....trochu ma to zaskočilo...neviem posúdiť.

ma jednoducho take obdobie. Vela je pochytit vo skolke, n aihrisku vonku, alebo sa treba poriadne zamysliet ako sa pred nou spravate a co hovorite. Niekedy si ani neuvedomujeme svoje spravanie. (samozrejme nic v zlom)

je to prechodné a prechodne to nezvláda viacero rodičov ;-) , ked na nas detičky skúšajú všelijaké triky

bud nad vecou, nabudúce to skús riešiť inak ako capnutím po zadku (ani jsa sa niekedy nezdrržím, ale nepovažujem to za správne)

Moj syn momentálne prechádza ťažkým obdobím, na všetko reaguje bud tak, že absolútne nepočuje, vobec sa ani neotočí a tvári sa "ja nič ja muzikant", alebo po mna kričí, že "nechaj máááá" a kope pritom nohami. Ak by som ho capla, okamžite mi to vráti a zistila som, že tadial cesta nevedia. Ked s ním jednáme pekne, hoci neposlúcha, tak si nechá skor povedať. Len ten zostať v klude je niekedy nadludský výkom a tiež to niekedy nezvládam, halvne ked sa začne predvádzať pred návštevou, alebo niekde na ulici :roll: 

Tiez si myslim, ze to ma odkukane, skus sa zamysliet, ci si jej niekedy nepovedala, ze ju uz nelubis, lebo neposlucha, alebo niektora babka, lebo ta starsia generacia zvykla takto 'vydierat'.
Myslim, ze hlavne s kludom to treba riesit, pokojne vysvetlit, ze aj takeho reci Ta vedia ranit...

ja by som skor povedala, ze sa snazi vzbudit pozornost, mladsi surodenec najma ak nie je velky vekovy rozdiel je velka konkurencia...pamatam si ako sa mne videlo velmi nepravodlive, ze hoci som iba o 1,5 roka starsia rodicia brali mojho mladsieho brata ako dieta a mna ako zodpovednu starsiu sestru, ktora ma ist vzorom mladsiemu...ale to mohlo byt tiez tak v takom obdobi asi 5- 6 rokov potom ma to preslo :)

Zalezi na tom, ci sa tvoja mala sprava tak od malicka, alebo toto obdobie nastalo len teraz niekedy. Ja sama mam zatial celkom fajn dieta, no ale o mojej sestre sa to povedat neda. Ta si tiez niekedy nevie dat rady. Skusala uz vselico, ale nejak to nemalo uspech. Ci uz jej pekne hovorila, trpezlivo vesvetlovala, ale to nejak nezabralo. Aj jej dala po zadku, vytahala za vrkoc, vyhresila, no vobec nic nezabera. No a ide o to, ze ono totizto posluchne zrejme len sama seba. Tak si z toho nerozb nic, hadam sa to obdobie coskoro vytrati a nastanu lepsie casy. Len treba vydrzat. Ja sa priklanam k tomu nazoru, ze (myslim mojej sestry malu, no mozno aj tvoju, to neviem) je s casti aj dost rozmaznana. Vzdy mala skoro vsetko, na co si pomyslela. bola totizto po dlhom case prve mimco v okoli, tak ju kazdy trocha rozmaznaval a dovolil jej vsetko. Tak sa drz a prajem pevne nervy.

ja si myslim, z toho, co si napisala, ze ide o ziarlivost voci mladsiemu surodencovi. daj jej najavo, ze ju lubis, pohladkaj ju, pochval ju, ked urobi nieco dobre ... deti su velmi citlive a nechcu chapat, ze oni su ti starsi a to, co preziva mladsi surodenec s rodicmi mali aj oni, ked boli rovnako stari.
najdi si aspon chvilu denne a venujej sa 'iba jej', musi mat pocit, ze je rovnako dolezita ako jej sestra. snaz sa ju menej karhat a vyzdvihovat hlavne to, co urobila pekne, ...
to tak v skratke...

mne moja trojrocna hovori skareda mama, chod prec a pritom do 2,5 roka sa mojkala Je mi to luto hrozne moc

nas maly mal tiez taketo obdobie ked sa mu nieco nedovolilo  uz vedel ze hadzanim o zem a placom u nas nedosiahne nic tak skusa slovne utoky typu, ja odidem prec a  uz ta nelubim, si skareda a podobne hlasky najprv som si to nevsimala ale stupnovalo sato , samozrejme mamu taketo slova zabolia, no vzdy som mu odpovedala milacik ja ta aj tak lubim, aj ked sa teraz na mna hnevas a po mesiaci to preslo, zistil ze nepovolim a bolo, ono deti skusaju vseliake veci na nas...takze autorke drzim palce aby to coskoro preslo....

ked tak nad tym rozmyslam, aj moja dcerka niekedy povie, ze da mamu do kosa, hlavne, ak jej nieco nedovolim, alebo sa jej nieco nepaci. STalo sa to zatial par x, neviem, skade to pochytila, v zivote som jej nieco podobne nepovedala. Jednoducho aj male deticky nejako musia vyjadrit svoju nespokojnost a frustraciu

tu autorka, dakujem za postrehy.
na svoju obhajobu, nikdy nehovorime detom, ze ich nelubime alebo nieco podobne. a sama viem, ako dobre padne byt pochvaleny, takze chvalim. nemyslim si, ze ich rozmaznavame, nemaju vsetko na co si spomenu. dokonca aj sladkosti obmedzujeme, mame zlu skusenost v rodine. snazime sa vysvetlovat, niekedy mam pocit, ze donekonecna. ale nie sme svati, dame aj po zadku.
vela veci doniesla dcera zo skolky, az som prevapena, ze kde beru tie deti vselijake hlasky.
ked to tak rozoberam sama pred sebou, je to asi naozaj skusanie, ze ci povolim. v tomto mam obrosky problem so svokrou, mam chut ju zabit :ups:, lebo ona dokonca aj ked tam sme priamo ucastni, robi proti.
je tiez pravda, ze sme uz skoro 2 tyzdne zavrete doma, lebo bojujeme s chorobami, horuckami, takze nemozme ist von. asi sa to vsetko nazbieralo a vybuchlo. verim, ze to prejde, ale soklo mato a zabolelo, co som dcere aj povedala, ze ma boli srdiecko z toho. a vidim, ze ju to mrzi a dava si pozor, co robi.

Tak toto je dobrá blbina. My svoje deti vychovávame práveže do troch rokov a potom sú už relatívne ok, vedia, kde majú hranice a ak náhodou nie, hneď im ich ukážeme. Približne do troch rokov aj capneme po zadku, ak je treba, neskôr to už (väčšinou) nie je potrebné, stačí povedať. :green: Dôležité je pri tom byť pri výchove s manželom jednotný. Rázny, ale pri tom láskavý.

"anonym napísal:
je to asi naozaj skusanie, ze ci povolim. v tomto mam obrosky problem so svokrou, mam chut ju zabit :ups:, lebo ona dokonca aj ked tam sme priamo ucastni, robi proti"

no to poznám, keď si svokra robí po svojom: mám takýto "super príklad": malý je alergický na arašidy, ale keď prídeme ku svokre - tak na vek veky mu vždy dá orechové alebo arašidové horalky, či tatranky, niekedy ma už ide poraziť, dobre vie, že to jesť nemôže.

[/QUOTE] Tak toto je dobrá blbina. My svoje deti vychovávame práveže do troch rokov a potom sú už relatívne ok, vedia, kde majú hranice a ak náhodou nie, hneď im ich ukážeme. Približne do troch rokov aj capneme po zadku, ak je treba, neskôr to už (väčšinou) nie je potrebné, stačí povedať. :green: Dôležité je pri tom byť pri výchove s manželom jednotný. Rázny, ale pri tom láskavý. [/QUOTE]

:tup: :tup: :tup:  Tak z tymto vyrokom plne suhlasim :clap: