Prave v čase ked sa tu objavila tato tema som aj ja riešila platonikcu lasku. Ide o spolužiaka z gympla, boli sme spolu na mojej stuzkovej, bol to super vecr plny zabavy a tanca ale cisto priatelsky, potom sme sa este raz stretli v lete, ale to som uz mala frajera, takze mne ani nenapadlo vtedy uvazovat nad nim. Teraz sme sa stretli po vyse 10 rokoch v rodnom meste, dohodli sa na jeden vecer na kavu a napokon tych vecerov bolo 5, opät to bolo super ako vtedy na stuzkovej, bolo o čom sa bavit, na čom sa smiat, proste super. Až z neho vypadlo, že keby som vtedy nemala toho frajera, tak by sa pokusil ziskat ma, že som sa mu vzdy pacila a bolo mu so mnou dobre. On teraz zije v zahranici, ma priatelku s ktorou to mysli vazne, ale aj napriek tomu mi viackrat zopakoval, ze som prenho "neskutocne pritazliva", že este niečo take nezazil, keby nebolo tej jeho priatelky a žil by tu na slovensku, tak sme urcite spolu, jeho slovami: "nebolo by čo riešiť" a vlastne sme na tych nasich stretnutiach vzdy lavirovali na hranici flirtu a niečoho viac. avsak obaja sme sa vzdy dokazali ukontrolovat a okrem pusy na lice a jedneho objatia nebolo nič viac. (ja som teraz volna, nemam nikoho). aj sme sa otvorene rozpravali, že čo keby medzi nami došlo k niečomu viac, sexualnemu, povedal, že jednak nechce ublizit jej a jednak si ma až prilis važi, aby sa so mnou len vyspal, ked vie, že z toho nebude nič viac a navyse že nechce, aby sa pokazilo to, čo medzi nami teraz je.
Pridavam to sem len ako skusenost... neviem, či to je platonicka laska, lebo ja by som ho brala vsetkymi desiatimi, keby sa dalo...možno z jeho strany sa da hovorit o platonickej laske...