Diskusie

Bútľavá vŕba

anonym, 05.07.2010 21:01

strach

Ahojte.Som tehotna,zaciatok...a uz som s nervami na konci..bojim sa strasne bolesti,porodu....nezvladnem to,rozmyslala som aj o UPT...len proste to nemozem urobit...ako prezit porod.....dajte mi navod.Dakujem.

  • anonym
    05.07.2010, 21:38

    ahoj

    prečo sa tak bojíš? Už si niekedy rodila?

  • anonym
    05.07.2010, 22:19

    Aj  Ja som sa bala a nakoniec som zistila, ze to nie je nic, horsie je tie decka dobre vychovat. Bolest pominie ale  deti zostanu.

  • anonym
    06.07.2010, 01:01

    Ahoj, asi hlúpa fráza "NEBOJ SA PREžILI INé,PREžIJEš AJ TY", ale na  pôrod  sa budeš pripravovať celých 9 mesiacov,tak ako tvoje telo sa pripraví pripravíš sa aj ty fyzicky aj psychicky,a pôrod sa dá veľmi dobre zvládnuť s epidurálnou analgézou,pri ktorej necítiš tak velmi ostrú bolesť pôrodu.Odporúčam mala som ju aj ja ,bolo to perfektné.

    Drž sa zvládneš to. 

  • anonym
    06.07.2010, 06:48

    Presne tak, na Tvojom mieste by som si dala epidurálku a bude to bez bolesti. A keby si šla na UPT, tak vraj ten zákrok tiež nie je úplne bez bolesti, len s tým rozdielom, že bolesť duše potom trvá do konca života.

  • anonym
    06.07.2010, 08:51

    mysli na dietatko a nie na seba. bojis sa porodu alebo toho, ze budes matkou?

  • anonym
    06.07.2010, 09:20

    už som všeličo počula,ale zvažovať prerušenie len preto, že máš strach s pôrodu .. :shock: :roll:

    Prežiješ, neboj sa. Teraz sa dá všeličo s tým ...epidurálka, alebo ja som sa stretla v nemocnici aj s babou,čo si vybavila cisársky v plnej narkóze, lebo mala panický strach z bolesti.

    Na tvojom mieste by som možno vyhladala aj psychológa..hormóny pracujú po svojom, ale možno by ti vedel poradiť ako to lepšie zvládnuť. Ani stres ti neprispieva..ak teda naozaj chceš to bábatinko.

  • anonym
    06.07.2010, 09:32

    počuj, nebudem tu rozprávať, ako to vôbec nebolí....ale je to bolesť, ktorá sa dá vydržať...a ked sa potom k tebe pritúli ten malý vonavý batôžtek, časom na teba vyval svoje múdre očká, začne džavotat...povieš si, že si bola hlúpa, ked si mala také čierne myšlienky... uvidíš, hlavne sa neboj :)

  • anonym
    06.07.2010, 09:33

    tehotenstvo nie je choroba a rovnako porod nie je len urtrpenie, ale cesta k dieťaťu. Strach je dobrý radca, ale zlý pán. Prestaň počúvať a čítať hrôzostrašné historky o niekoho pôrode ... vôbec to tak nie je. Ja mam 2 porody za sebou, ano bolí to, ale nie tak, aby sa to nedalo vydržať. Ovela horšie su bolesti z choroby, ked nevieš, čo ti je a bolesť je úplne zbytočná, dlhá a vyčerpávajúca. Mala som už aj taku bolesť, z choroby a bola 100x horšia ako obidva dokopy.

  • anonym
    06.07.2010, 11:02

    Ja som bola na UPT,lebo som mala strach z pôrodu.Prvý pôrod bol dlhý a hrozný.Keď som po štyroch rokoch zistila,že som tehotná,bola som v koncoch.Strach z pôrodu bol silnejší ako radosť z bábätka,tak som bola na UPT.Môj manžel ma v mojom rozhodnutí podporil a nič mi nevyčítal.Po ďaľších piatich rokoch začal naliehať,že by chcel dieťa.Ja som nakoniec z lásky k nemu súhlasila.Všetko som vďaka jeho podpore až po narodenie nášho dieťaťka zvládla.Druhý pôrod bol rýchlejší,menej únavný a hlavne za podpory manžela.To mi pomohlo,teraz čakáme ďalšie dieťa.                                                                          Porozprávaj sa s partnerom o tvojich pocitoch,mne to pomohlo.                                                                      

  • anonym
    06.07.2010, 13:09




    fuuuu, tak toto je sila...
    nechcem ťa odsudzovať....ale to musel byť ozaj strach ked si došla takto daleko

    ja som mala prvý pôrod veľmi veľmi dobrý
    a pri druhom, i tak som mala strach....veľký...
    nechápala som tomu, ale môj strach bol veru opodstatnený....čo som ani netušila
    práve preto, že som vedela čo ma čaká, preto som sa bála..........či to zvládnem, či to zasa budem vedieť...a tak...
    nepovzbudím ťa svojimi slovami, ale musíš byť silná, a ako sa už vyššie spomínalo, máš deväť mesiacov na to, aby si sa na to pripravila
    a ked sa dieťatko narodí, zabudneš na všetko...
    teraz ti poviem prečo bol druhý pôrod ťažší...druhé dieťatko som rodila zadočkom..
    tak čo ti budem hovoriť.tiepôrody sa nedali porovnať.....
    ked bolo po tom, bola som na seba neskutočne hrdá..že som to zvládla i tak.....
    aj ked to nebolo lahké....

    hned potom som ale hovorila že dalšie v žiadnom prípade..teraz nie som zásadne proti....a to má dieťa len tri mesiace..takže nie je to ešte také zabudnuté..ale ozaj všetko to prejde, dieťatko sa na teba usmeje, a hned ta prejde všetka bolesť

    bud silná!!!!!
    nečítaj iné príbehy o pôrode a hlavne si to vsebe spracuj..ten strach tam bude určite, ale nedovol aby ťa ten strach poslal na potrat.....
    to dieťatko si nezaslúži žiť???
    vieš aké ťažké bolo otehotnieť???
    každý den sa pozriem na nu, a poviem si, bože dakujem ti za tento malý zázrak..lebo to dieťatko je ozaj malý zázrak....
    také dokonalé zlatíčko...

    prosím všetky, neodsudzujte moje slová, to sú moje slová......

  • anonym
    06.07.2010, 13:17

    strašné ... dokážem si predstaviť vela "dobrých" dovodov, prečo ísť na UPT, teda nie som kategoricky proti, ak žena ide na potrat, lebo dieťa je choré, ona je chorá, nemaju žiadne peniaze a podobne. Ale pre strach??? Podla mna je ovela lahšie zvládnuť pôrod, ako potrat zdravého dieťatka. Ved to sa da riešiť aj inak :shock:  Návštevou psychologa, prípravou na porod až po epidurálku alebo cisársky. Aj ten sa da vybaviť, ak da vyjadrenie psycholog, že porod psychicky nezvládneš. Manžel ťa mal podporiť už pri druhom dieťatku, nie až pri tom treťom.

  • anonym
    06.07.2010, 13:18

    Každý sa bojí, teda každá. Ale na UPT kvôli strachu? Viem, čo prežívaš, strach je silný vládca, ale koľko žien by chcelo zažiť pocit byť tehotná a porodiť a nemôžu... Podstupujú akékoľvek komplikované operácie, zákroky, riziká, len aby sa podarilo priviesť na svet batôžtek lásky. Ty si k tomu už blízko. Sú možnosti na zníženie bolesti, takže niet dôvod podporovať strach. Ja som rodila spontánne, bolesť pominula hneď ako bol môj syn von, takže je to veľká odmena za tým, čo tomu predchádza. Držím prsty.

  • anonym
    06.07.2010, 14:47

    Určite nechoď na UPT! To by si si vyčítala do konca života. Ja som sa tiež bála, každá z nás sa 100% bála... ale pre mňa sa stal pôrod tým najkrajším zážitkom, aký som mohla prežiť! Nehovorím, že to bolo bezbolestné, ale trvalo to krátko a bolo to úžasné. Najviac mi pomohlo, že som tam mala mamku, takže som nebola sama a hlavne to, že som chodila na predpôrodný kurz, kde mi všetko dopodrobna vysvetlili. Ako to bude prebiehať, čo mám robiť, proste všetko... Skús taký navštíviť aj ty. A NEBOJ SA! STOJÍ TO ZA TO!!!

  • anonym
    06.07.2010, 18:13

    Ono pomôže aj príroda. Ja som sa síce pôrodu nebála (prečo aj, všakáno), ale v deviatom mesiaci už som funela ako veľryba, nedokázala som vybehnúť po schodoch a bola by som pristúpila aj na pôrod ušami, len nech už to mám za sebou a zasa sa môžem nadýchnuť alebo si vidieť na nohy ;-) Pôrod bol úplne v pohode (s epidurálkou), nie že by to nebolelo vôbec, ale migréna je horšia (u mňa teda určite!)

  • anonym
    10.07.2010, 20:46

    strachu si uzijes cele tehotenstvo - pri kadejakych vysledkoch, ktore sa doktorom nebudu pozdavat, pri x-tych vysetreniach, az si nakoniec budes priat, aby uz bol koniec a mala si po porode a pri sebe zdrave dieta... mas 9 mesiacov na to, aby sa tvoje telo a tvoja mysel pripravila na porod - k tomu su dobre predporodne pripravy... mas cas na to, aby si si ujasnila, coho sa bojis... bolest pri porode sa da predsa uspesne tlmit ... ani prerusenie tehu nie je prechadzka ruzovym sadom... a ked uz sa vo mne ma niekto "sparat", tak nech je vysledkom toho sparania dieta a nie krvavy chuchvalec...

+ -
Príspevkov: 15