Tak my sa tiež momentálne pasujeme s neľahkým rozhodovaním...Naša malá bude mať o mesiac a kúsok 2 roky a ja by som jej rada dala k tým tretím súrodenca,ale bývame u svokrovcov aj so švagrovcami.Idú síce na jeseň stavať,ale to potrvá,lebo nechcú brať úver a naša finančná situácia je skôr čierna ako biela a už vôbec nie ružová,tak mi manžel povedal,že najprv sa musí vyriešiť finančná otázka,potom zase zahlásil,že až keď sa odsťahujú švagrovci... Na to som mu povedala,že to bude aj dakedy za 4 roky a to ma už na bábo nenahovorí,lebo malá sa už dokáže potom aj sama obslúžiť a veľmi sa mi nebude chcieť vrátiť k plienkam.Manžel tiež chodí za prácou aj na tri týždne preč,ale už som si zvykla...Chápem jeho argumenty,že máme málo miesta a peniažky treba,ale ja by som to bábo veľmi chcela!!!Viem,že aj on,len má trochu obavy,ale stále verím,že ho presvedčím!!!!   Hlavne by si mala to bábo chcieť kvôli nemu samotnému!

neviem, často čítam o tom, že ženy sa po odrastení prvorodeného dieťaťa ťažko vracajú k plienkam a ponocovaniu, že už sa im nechce obetovať pohodlný život a tak podobne

ja mam deti s väčším vekovým rozdielom a "stratu slobody" som pociťovala viac pri prvom, ako pri druhom dieťati. Druhé dieťa som zvládala ovela lahšie, pohodovejšie, viac som si to užívala, tešila sa z každeho úsmevu a pokroku ... bol to dar, krásne obdobie, vôbec nie záťaž. Pri rvom to bolo ťažšie zvyknúť si. Druhé dieťa mame pohodové a zdravé, papalo, spinkalo, priberalo, spokojne sa usmievalo :D

Ja som vždy vedela, že druhé dieťa chceme  a mať budeme, naša rodina nebola s 1 dieťaťom kompletná. Bolo to, akoby ten štvrtý člen rodiny bol vždy s nami, len akoby niekde na inom mieste ... no ťažko sa to vysvetluje, ale vždy bol v našich myšlienkach a tešili sme sa na to, kedy príde ten čas ho privítať.

Tiež sme nemali dieťa hned, pre mna bol 2-3 ročný rozdiel nemyslitelný ... v tomto som dosť zodpovedná a mať dieťa do nevyriešenej bytovej  a zlej finančnej situácie by som nechcela. U nas financie aj boli, ale prestavovali sme byt, potrebovala som si vybudovať pracovnú pozíciu a zarobiť niečo na obdobie materskej, aby sme nemuseli živoriť. Nie som karieristla, ale aby som sa mala kam vrátiť. V tomto rozhoduje aj vek, ak ma žena vyše 30-ky, už nemá velmi čo špekulovať, lebo potom može byť neskoro.

ja som bola tiež po prvom otrasnom pôrode presvedčená, že moja dcéra bude jedináčik a nik ma viac nedostane na pôrodny stôl.

Keď mala malá 3 roky a doslova začala utekať za deťmi, tak sme sa s manželom zamysleli a rozhodli sa, že druhé dieťa buď teraz, alebo vôbec.

Byt bol zariadený, obaja máme prácu a aj tak ma zožierali pochybnosti, či zvládneme dve deti - myslím finančne, ale aj rozdeliť lásku obom, lebo tá staršia je neskutočná maznulka a hlavne ako zvládne malého votrelca v dome.

Na naše prekvapenie bolo všetko v pohode, mala votrelkyňa - bola a je pre ňu všetko, dala by jej aj posledné  sú super duo - jednoducho u nás  rozhodnutie mať druhé dieťa bolo v správnom čase .

tazko radit, lebo take rozhodnutie je len a len na tebe. ale vsetko sa da. ja som taktiez veeeelmi daleko od rodiny (za morom), ze nejaka pomoc? ... ani neviem co to je... proste na vsetko sama, manzel cele dni v praci ... mam 4 r. synceka a teraz pred mesiacom sa nam narodilo druhe babanko...zaciatky su narocne, ale nevratila by som to spat, ja na rozdiel od teba som druhe velmi chcela a nedarilo sa, potracala som... a teraz konecne mame malu babulku. vsade a to doslova vsade chodim s detmi, ci k lekarovi, ci na nakupy, kdekolvek... jednoducho nema mi kto pri nich ostat. este sme sa prednedavnom prestahovali, tak ani kamaratky.  ja si myslim, ze by si sa dokazala krasne postarat aj o to druhe... nerozhodujte sa dlho, aby nebolo neskoro... zivot je to najvzacnejsie. vela stastia

Jééééj, babuľky veľmi Vám ĎAKUJEM.
Keď som sem dávala túto tému, veľmi som sa báva, že sa do mňa pustite a budete ma bombardovať zlými odpoveďami typu: " si sebecká, nevieš čo od dobroty, čo vlastne chceš" a podobne. Normálne som sa bála pozrieť sa na odpovede. Ale vďaka Vám som zistila, že tie zmiešané pocity vo mne sú úplne normálne.
Veľmi ste mi pomohli - po prečítaní som si to nechala všetko préjsť v hlave a zistila som, že už viem čo chcem a hlavne prečo :-)
Ono to možno vyznelo tak, že to bábätko vlastne chcem len kvôli drobcovi, ale nie je to pravda - my s manželom veľmi túžime po druhom bábätku, ale tie pochybnosti a strach z toho všetkého, čo by nás čakalo boli väčšie. Ale naozaj máte pravdu, že raz by som to mohla ľutovať, tak ako teraz ľutujem, že druhé mimi sme nemali hneď 2-3 roky po prvom.
Ďakujem, že ste mi pomohli nájsť v sebe, čo naozaj chcem. Už ma nič neodradí od bábätka, a už teraz sa naňho veľmi teším. Takže na budúci mesiac sa ide na to - a ak by sa nám to podarilo na prvý "šuch" :green:   :ups:  drobec by dostal ten najkrajší darček k narodeninám.
Ešte raz veľmi, veľmi, veľmi ĎAKUJEM :heart:

veľa šťastia :lol:

Mať bábätko - jednoznačne áno. Ja som tiež veľmi váhala. Moja dcérka mala štyri rôčky, keď sa nám narodil chlapček. Manžel veľmi chcel ešte jedno dieťatko lebo on je z troch súrodencov a ja ... myslela som si, že my stačí aj jedno. Veľmi som váhala aj z finančnej stránky. Dnes viem povedať, že to bolo správne rozhodnutie a som šťastná, že nášho drobca máme, dnes má 9 mesiacov. Je také zlatíčko usmiaty, pokojný, poslušný :-) . Malá bola živel a musím povedať, že jej to aj zostalo.  A je pravda aj to, že pri druhom dieťati už tak nepremýšľaš a neanalyzuješ, všetko ide tak akosi samo. Takže treba len odvahu a správne rozhodnutie. Mať dieťa je radosť, aj starosť, ale ide to tak rýchlo... až túto druhú materskú si užívam, že som doma a je len na mne ako si správne zorganizujem všetky aktivity. Človeku to akosi pri tom druhom babče lepšie myslí. Tak sa neboj a spestri si život. Držím palce.