Toto je vec, ktorú nikto za Teba nerozhodne. Ty sama v sebe si musíš vyjasniť, čo je teda silnejšie, či to "chcem" alebo "nechcem". No osobne si myslím, že ak chcete bábo len kvôli tomu, že ho potrebuje jeho starší súrodenec, tak to je dosť málo. Ideálne by bolo, keby ste to bábo chceli pre to bábo samotné.

..moj nazor.....
nechaj to tak,nesustreduj sa na to ani to nesil zbytocne...cas vsetko vyriesi ver mi,,,,,,,,mam po 12 rokoch dcerku,tiez som bola na tom podobne a myslim ze aj horsie ....ete stale som sl. mamina zijem s priatelom a nasimi detmi......jednoducho to jedneho dna prislo a pomaly sa sa vsetko utriaslo,
....ak budes stale mysliet len na to co ak to,ci co ak ono tak sa zbytocne utrapis,,,upriam pozornost na nieco ine ,lebo ta to zozerie...... ;-)
apropo : popri 1 dietati sa postaras a uzivis aj to druhe,neboj..... :green:

Ahoj tak ja ti poviem takto som teraz v 7 tyzdni tehotenstva velmi som sa toho bala mam doma 14 mesacnu nezbednicu a momentlane sa budeme stahovat do vlastneho takze hypoteka popri materskej bude to katastrofa ALE raz v jednom filme povedali jednu uzasnu vec ktora ma drzi nad vodou a to je:....ludia by mali mat deti vteddy kedy chcu a nie vtedy kedy si ich mozu dovolit....a je to pravda mas obavy a budes prezivat tazke chvile ale chvile stastia ti to vynahradia nebude to vecne babatko a to rychlo rastie ako tvoj predskolacik...urcite si sa ani nenazdala a pojde do skoly.....nie je nic lepsie na svete ako dat dietatu surodenca ak sa da samozrejme....zelam ti vela stastia a sily a dufam ze coskorosa rozhodnes ninus

Ahoj. Myslim, ze podobne pocity, ake si vyjadrila riesi skoro kazda buduca mamicka. Je to smutne, ale terajsia doba je hlavne o peniazoch a o splacani hypoteky a pod. My mame doma 17mes. synceka a ak budem zdrava, urcite chceme este jedno dietatko. Aj my riesime bytovu otazku, staviame domcek, tak musime este ten rocik pockat, aby sa nas maly huncut udomacnil uz vo svojej izbicke, ktoru mu v cinziaku nevieme dat.

 A myslim, ze uz ti aj maly dost pomoze, aspon obcas pokocikuje, pohrava sa so surodencom..Takze sa neboj a ak si zdrava a podmienky vam to dovolia daj  sancu novemu zivotu..

drzim palce;-)

Nie si nenormálna, si proste zodpovedná. Skôr by som sa divila, keby si mala postoj typu "porodiť a vychovať dieťa je náročné asi ako vylupnúť orech zo škrupiny".

Vieš, všetky tie argumenty pre a proti človek vníma inak, keď ešte len bábo plánuje, a inak, keď už je bábo na ceste, to ich spravidla postupne úplne prehodnotí. Pozri - peniaze neboli a nebudú, dobrú pôrodnicu, pôrodníka a anesteziológa si už v dnešnej dobe máš možnosť vybrať a čo sa týka zbytku rodiny - mama je len mama, tú dieťaťu v problematických situáciách aj tak nikto nenahradí a najťažšie rozhodnutia aj tak vždy musí urobiť len mama - bez ohľadu na to, či je zbytok rodiny vzdialený 2, 20 či 200 km.

Nad idealistickými argumentami typu "dieťa by sa malo narodiť pre neho samotné" by som si v tejto fáze zasa až tak hlavu nelámala. Keby sme sa tohoto všetci dôsledne držali, ľudstvo by bolo pravdepodobne už dávnejšie vyhynuté. Mnohé deti prichádzajú na svet úplne neplánovane, v dôsledku tých najabsurdnejších, najbizardnejších životných situácií, a predsa sú s láskou prijaté a milované celým srdcom. Materinský cit je (aspoň pre mňa) niečo, čo sa v ženskom srdci zrodí a rastie až súčasne s dieťaťom. 

Asi by som to prestala analyzovať a nechala veciam voľný priebeh - nech sa stane, čo sa má stať. Moji známi, ktorí mali 2. resp. 3. dieťatko s väčším časovým odstupom, si inak veľmi pochvaľujú, že ich samotných a aj vzťahy v rodine bábätko v konečnom dôsledku veľmi osviežilo, omladilo a posilnilo.

si uplne normalna a zodpovedna zena, manzelka a mamina. Rozmyslas za vsetkych troch a to je super. V tejto dobe, ked je clovek kvoli praci nuteny zit daleko od rodiny (moja je 500 km), sa starat o deti nie je lahke. Moja rodina je tiez daleko, svokra nechce mat s opatrovanim nasho maleho (22 mesacneho) nic spolocne, hoci byva blizko a tak som cele dni s nasim krpcom sama. Je tazke nemat dieta kam dat a byt neustale s nim, ale ako tu uz jedna mamina pisala, mysli na to, ze babätko nebude babätkom naveky. Uz po prvom usmeve bude svet znova nadherny a Tvoj syncek bude moct konecne povedat, ze nie je jedinacik, nie je sam. Ak sa bojis jedine tej zaciatocnej fazy - porodu a zaciatkov, kedy naozaj splyva den s nocou, tak vedz, ze tie pominu.

Mam kamaratku (tiez 500 km vzdialenu), ktora mala po prvej dcerke synceka az po 7 rokoch. Tiez kvoli financiam. Samozrejme, peniazkov tiez nemaju na rozhadzovanie (manzel chodi na tyzdnovky, v piatok v noci pride a v nedelu poobede odchadza), ale vedia, ze tento stav nebude trvat veky. Ved deticky rastu (niekedy rychlejsie, nez by sme chceli) a o tri rocky pojde spunt do skolky a peniazkov bude znova viac. A co je super, dcerka mamine s babätkom vo vsetkom pomaha. Ved si ho predsa i sama vymodlila :o)

Ked si ja v tazkych casoch predstavim, aky som mala prijem a ako som si zila, kym som sa nevydala a nemala dieta, tak mi je vselijako.... Ale teraz mam ovela, ovela viac. Hoci byvame vsetci traja v garzonke, to ranajsie pritulenie sa nasho tepluckeho, vonavuckeho chlapceka, by som nevymenila za vsetky peniaze sveta. Moje dve mladsie sestry (obom uz taha na tridsiatku) to nevedia pochopit a radsej sa vystatuju jedna domom, druha 3-izbovym bytom. Len ked som sa ich opytala, naco im je tolko izieb, ked su prazdne, zostali ticho.

Rozhodnutie je na Tebe. Len kvoli syncekovi to nerob, lebo ak nebudete stastni, tak mu budes vycitat, ze to vsetko je len kvoli nemu. A to by nebolo fer. Len sa pozri hlboko do svojho srdiecka. Tam najdes odpoved.

Prepáč, začiatok posledného odseku som domotala, chcela som povedať: asi by som to prestala analyzovať a nechala by som veciam voľný priebeh...

Vlastne ja už som to aj urobila - v nedeľu má moja staršia dcérka práve 2 rôčky a ja začnem 9.TT. A moje pocity? V živote som sa tak nebála. Ale fotku našej malej fazuľky z jej prvého sona chodím bozkávať niekoľkokrát denne ;-)

...a mamička povedala, že... "život je ťažký, ale netreba sa ho báť." :lol:

ahoj,ja teraz po 11rokoch čakám druhé dieta.Niežeby sa nám aj skor nedarilo,len sme uvažovali presne ako ty....dcéra je už velká,možme ist kam chceme,raz bolo málo penazí,potom,že ešte chvílu počkáme ,že mám dobrú prácu,že on pracuje v čechách...a samé ,,hlupe" výhovorky a vo mne stále viac a viac tikali tie mamičkovské hodiny.Tak to manžel jednoducho vyriešil za nás oboch-prišiel z čiech povedal:skuška či sa to podarí a momentálne som v 34tt a pomaly chystám vecičky pre nášho syna.Zrazu nie je nič doležitejšie a prednejšie ako to aby sa malý narodil v poriadku.Tak držím prsty nech sa rozhodneš správne

moj názor je, že keby si to druhé dieťa naozaj chcela, tak nezvažuješ žiadne za a proti, jednoducho by si to dieťa mala

ak ti možem odporučiť, je super mať dieťa práve v čase, ked je doma prváčik. ja mam taký odstup a neviem si to vynachváliť. Staršie je už samostatné, vie sa aj samo trošku o seba postarať - myslím zákldné veci ako jedenie, obliekanie, hygiena.  Ak treba, aj s bábätkom vie trošku pomôcť. A taký prváčik sa učí do 12:00 a je fajn, ked je mama doma a može ho brať domov. V družine sa teraz deti nič neučia, len hrajú a čakaju na rodičov ... a ked tí prídu pre dieťa o 16:30 a večer sa učia, tak je to náročné pre všetkých.

Ja bývam síce pri rodičoch, no obidvaja sú zamestnaní, manžel pracoval na týždnovky, takže som 2 deti tiež zvládala väčšinou sama. Ešte som do toho aj ochorela, ale zvládli sme to všetko a som rada, že máme 2 deti. Keby som to druhé nemal vtedy, už by som ho asi nemala nikdy.

ja mam blizko rodicov aj svokru a teda moc sa nemozem na velke pomoci spoliehat....dcerka mala teraz 3roky o necele 4mesiace cakame druhe....a teda moc neplanujem s tym ze by mi rodicia alebo svokra nejak extra pomohli....jedine mozno ak pojdem k lekarovi ...inak asi ani nie...
Ja som sa tiez najprv necitila na druhe a potom to postupne narastlo...a verim ze sa dockame stastneho porodu a zdraveho babetka......

určite si normálna, len ked budeš takto stále uvažovať, že to a to...tak sa nerozhodneš nikdy...
sú dve veci, bud chceš dieťa alebo nechceš...
ak chceš,. tak nerozmýšlaj čo bude...
dôležité je najskôr otehotnieť, potom donosiť a potom to pôjde ani nevieš ako...

tak šup šup do snaženia..

ja ti poviem ako to bolo u nás...sme sa rozhodli ked mala dcéra 2 roky, že ideme na druhé..
poviem ti pravdu, že som to celé ani nedomyslela poriadne...nerozmýšľala som nad tým čo bude potom...
a bác, otehotnela som hned prvý mesiac, a bolo po probléme....
teraz má tri mesiace, a neviem si predstaviť ako by nám bolo bez nej..
ved je to také slniečko, aj ked nás vie potrápiť, ako napr. dnes. ked nemá najlepší deň
ale ked sa usmeje na mňa, zabudnem i na to, že ráno som ledva vstala z postele...lebo ma zobudila už po piatej.......
a mne sa táááák chcelo spať
ale ty mysli na to, že máš veľké dieťa už to prvé, aj ked sú starosti, zasa so školákom, ale to ju úplne o inom, je to už dieťa veľké, vo väčšine mu vôbec netreba pomáhať s ničím....
tak sa neboj a nerieš čo potom....budeš rada ked budeš mať zdravé dieťatko
potom sa budeš tomu len smiať, ako si nad tým všetkým premýšľlala a váhala...

TOŤ MôJ NáZOR...

a zlý prvý pôrod neznemená že bude zlý aj ten druhý...

poviem ti len toto co hovorieva moj muz...ked nieco chces hladas dovody preco ano ked pochybujes hladas dovody preco nie....

Presne, môj prvý pôrod bol tiež vyslovene horor, ale na ten druhý spomínam ako na krásny zážitok.