Podľa môjho názoru by si toto ale nemala riešiť ani tak Ty, ako skôr tie tety. Keď ich Tvoja dcérka svojou pozornosťou už obťažuje, mali by jej to pokojne, ale dôrazne dať najavo. Tebe by som navrhovala sa s tetami porozprávať - v tom zmysle, že sa nenahneváš a práve naopak, že uvítaš, keď Tvojej dcérke stanovia určité hranice. (Kedysi bolo vraj bežné, že dieťa vychovávala celá dedina, proste širšia komunita a nie len mama a tato. Dnes je čudná doba, každý sa hneď uráža, sťažuje a súdi... možno sa tety proste len boja Tvojej reakcie, nechcú vyvolať konflikt... )

Čo sa týka toho odchodu z ihriska, niekde som tu pred časom čítala, že je dobré dieťaťu vopred - v určitom časovom predstihu oznámiť, že bude zmena činnosti, napr. že o 10 min pôjdeme domov. Dvojročné dieťa samozrejme ešte nechápe, čo je to 10 min, ale možno Ti napadne niečo veku primerané - na podobnom princípe.

Ja mám tiež 2-ročné dievčatko a čestne priznávam, že bez plaču sa zmena činnosti ani u nás väčšinou nezaobíde - proste obdobie vzdoru... Snažím sa dcérku namotivovať niečím pre ňu atraktívnym - teraz pôjdeme dovnútra a budeme si spolu kresliť, pustím Ti rozprávku... proste aby nebola frustrovaná z toho, že som jej niečo zrušila a skôr sa tešila na činnosť, ktorá bude nasledovať. Čiastočne to funguje.

Ahoj, ak je ten problém nie je dočasný a bude pretrvávať, tak by som sa poradila so psychologičkou. Táto "lepivosť" môže poukazovať aj na nesprávnu socializáciu dieťaťa, citovú depriváciu alebo jednoducho podvedome má strach, že ťa stratí (písala si, že si tehotná). Inak je to problém detičiek, ktoré nemajú stabilnú citovú väzbu (napr. z detských domovov), úplne neselektívne sa "lepia" na každého, kto im prejaví trocha sympatie. Správne by si dieťa malo udržiavať určitý odstup od cudzích ľudí. Pekný deň!

Ahoj, skus napisat aj tuto do poradne pychologa, mozno nieco vymysli... http://www.mamaaja.sk/Activeweb/Poradne/9/poradna_detskeho_psychologa.html

Teda ja síce psychologička nie som, ale myslím si, že je prehnané hľadať za týmto správaním hneď nejakú diagnózu a desiť matku "nestabilnou citovou väzbou". Pokiaľ som správne pochopila, dievčatko sa predsa nelepí "neselektívne na každého", má proste len 2 obľúbenkyne a to je podľa mňa predsalen trošku iná situácia.

nehnevaj sa ale sa mi zdá že si študent psychológie a si len v prvom ročníku. hádžeš tu diagnózy pritom asi ani poriadne nečítaš môj prvý príspevok. po prvé-ako môže dvojročné dieťa tušiť, že čakám dieťa? ono síce vie že v buršku je bábätko ale ešte si to natoľko nedokáže uvedomiť aby vedelo aké to má následky. že to bude ozaj jeden živý tvor a pre neho konkurencia. po druhé - naša malá ma doma všetko čo potrebuje ako ťa napadlo dať to správanie do súvisu detí z detských domovov???? milujeme ju, dokonca možno trochu aj rozmaznávame, má dve babičky a dvoch dedkov a proste je miláčikom celej rodiny. a to pokiaľ viem, chýba práve deťom z detských domovov. a na koniec-anonym z posledného príspevku to hneď pochopil-nelepí sa na každého cudzieho. preboha, lepí sa na dve ženy a vysvetlila som aj prečo. jedna ju vozí na bicykli a druhá jej ponúkla cukríky a pohojdala ju. no tak sa na ne nalepila. ja som chcela radu ako z toho von. a dakujem hned prvemu príspevku, práve tam som si našla dobrú radu a to porozprávať sa s tou pani. aby jej skúsila vzdorovať. inak mám pocit že v súčasnej dobe je IN posielať každého k psychológovi.

ja som si raz vsimla jedno dievcatko 5r. z dobrej a laskavej patdetnej rodiny, kde detom nechyba vela lasky a rodinnej sudrznosti. a toto dievcatko je take, ze oblubuje cudzich ludi, ktori sa jej trosku venuju alebo sa s nou rozpravaju, dokonca az tak ze sa na nich "lepi". tomuto dietatku po citovej stranke nechyba absolutne nic, je to zdrave, sikovne, aktivne dieta a predsa je take... neviem, cim to je, ci nejakou extrovertnou povahovou crtou, ale urcite by som nehovorila o nespravnej socializacii dietata ... chapem autorku, ze take vyhlasenie sa jej dotklo....

každe dieťa je iné- jedno bojazlivé, ine extrovertné, veselé, s každým kamarát

ono je to celkom fajn, ale ak sa ti to nepáči, alebo ťa to obťažuje, treba to riešiť, obmedziť. Ale ja by som to až tak zle nevidela, pokial nie je dcera príliš dotierna. Deti sa takto dokážu naviazať aj na cudzieho, napríklad na učitelku v jasliach, v školke, nejakú tetu, babku, kamošku. 

Ja by som asi dcerke kupila vlastný bicyklík alebo trojkolku a na ihrisko nosila vlastné cukríky alebo ovocie. Neznesiem, ak mojim deťom cudzí davaju vonku cukríky, takže by som milu "tetu" na ihrisku poprosila s nejakou zámienkou, nech jej nedáva sloadkosti.