Diskusie

Bútľavá vŕba

anonym, 26.05.2010 16:03

Muz chce druhe dieta - help!

Mamicky,
stretli ste sa vo svojom okoli, alebo prezili ste situaciu, kedy vy chcete len jedno dieta, ale partner chce velmi druhe? Ako ste to riesili, co to u vas doma sposobovalo? Ako to nakoniec dopadlo? Presadili ste svoj nazor? Ake argumenty mal partner a ake vy???

  • anonym
    29.05.2010, 22:17

    Asi nejak tak. Pre toto druhe alebo viac deti nechcem. Som spokojna s jednym! Proti je vela, ale ja nemam zname, ktore by mi otvorene povedali taketo veci. :-S

  • anonym
    29.05.2010, 22:29



    vieš, aj o tom to je, že ak su deti dve, pochopia skor, že nemožu mať všetko a okamžite, že sa treba aj prisposobovať, niečo obetovať, nebyť sebecký ... nie ako jedináčik, čo má vždy všetko  a všetci sa prisposobujú len jemu. A to je velké plus do života.

    Sama som jedináčik, rodičia ma síce velmi nerozmaznávali, ale taktiež som sa nemusela nikomu prisposobovať a potom na internáte to bolo dosť ťažké.

    Konkretne k otázkam:

    - ak je jedno choré, druhé môže ísť do školky a pobehá si tam, prípadne môže ísť von podvečer s oteckom

    - deti nie su dobre a zle ... občas býva každé dieťa neposlušné, ale to neznamená, že je ZLÉ. A ak neposlúcha, nemože dostať darček. Ale záležalo by, čo by dieťa konkretne chcelo, ak by to bolo napríklad ovocie, dostali by obidvaja.

    - vonku mame pravidlá, deti sa musia držať za ruku až kým neprídeme do bezpečného, ohradeného priestoru. A tam už možu behať volne kam chcú. deti mame vo väčšom vekovom odstupe, takže v podstate strážim už len mladšie. Predtým som strážila prvé, ale malé bolo ešte v kočíku, takže niakm neutieklo.

    - ak máme úraz, ide sa domov a to druhé to jednoducho musí pochopiť a prisposobiť sa. Pokial to nie je nič vážne, ošetríme to a môžeme ísť von potom.

    - detské izby máme dve - takže bez problemu, každý ma takú, akú chce. Ak by sme mali iba jednu, museli by sme nájsť kompromis (ved teraz je moderné aj dvojfarebné, takže kde je problem?)

    - určite sa nepýtam denne detiček, čo by papenkali. Jedálniček zostavujem zvyčajne ja a je sa to, čo máme. Niekedy sa aj opýtam, čo by si dali napríklad na večeru ... a vtedy dosť jednohlasne zakričia "paaaalaaaaaciiiinkýýýýý":lol:

    - na vianoce kupujeme za približne rovnakú sumu podla želaní detí. Na narodeniny dostane darček oslávenec ... a súrodenec tiež nejakú maličkosť(stačí aj prkotinka za 50 centov - omalovánka, koráliky, razítko), aby mu nebolo smutno.

    - ak ostanem sama ... tak budem rada, že mam 2 zdravé deti, bude to ťažké,a le nejako sa pretlčieme, ved sme na to traja:D

     

  • anonym
    29.05.2010, 22:39

    myslím, že ak žena zvažuje takéto ZA a PROTi, tak by to dieťa zatiaľ mať radšej nemala. Nezdá sa vám, že riešite úplne hypotetické problemy, ktoré možno ani neprídu?

    Ak totiž žena po dieťatku skutočne túži, absolútne ju nezaujíma, že príde o pohodlie, že sa bude musiť viac starať, že dieťa bude možno neposlušné, že bude musieť deliť lásku medzi dvoch. Možno bude rozmýšlať o tom, či sa pomesta do bytu a či deti uživia.

     

  • anonym
    30.05.2010, 13:29

     mám medzi deťmi 21mes rozdiel a tiež je to niekedy na mŕtvicu ale zase na druhej strane keď sa na mňa tá mladšia zavesí a pusinkuje ma nikdy by som nemenila veď je mnoho mamičiek ktoré by aj chceli a nemôžu tak som rada že sú zdraví a občas ako čerti ale vyrastú a už pre nich nebudem taká podstatná ako  teraz a to že sú chorí obidvaja naraz to nie je problém sa o nich starať ale skôr ten strach ktorí zažívam je omnoho horší...a darčeky dostávajú iba na sviatky a ver tá radosť keď kupujem pre obidvoch na vianoce sa nedá ani opísať a finančne je to to isté lebo predtým prvý dostal viac teraz majú rovnako... ak sa jedná o ovocie to je normálne že jedno ani nekupujem...a farba izby tak to ani neriešim však to si malé deti ani nevšímajú...obed nediskutujem navarím a moje deti zjedia nemám absolutný problém...a čo je najhlavnejšie vôbec nie sú také žeby chceli len pre seba veľmi dobre vidia že sa musia rozdeliť...bijú sa rovnako ako som sa bila ja s bratom ale viem  že sa ľúbia a majú v sebe oporu a ja mám lásky dvojmo...aj moja mama ostala na nás sama  a ani jej nenapadlo že by nás niekam mala dať a to dostávala výživné na mňa 400sk do mojich 18r a uživ z toho dieťa...takže pre mňa sú tie argumenty ktoré tu dávajú nepodstatné ja by som pristala aj na tretie

  • anonym
    30.05.2010, 16:14

    ja som jedináčik, nič moc............ mám iba jednu slobodnú švagrinu.  mne vôbec nevyhovuje že som bola sama. neviem aký je to pocit mať súrodenca, vždy som iným deťom závidela :|  preto som si povedala že budem mať minimálne dve deti. a teraz chceme tretie len sa nám nejako nedarí. :s  je to úžasný pocit mať deti . sú fantastické :tup:  ja si bez nich neviem predstaviť byť.  a tie otázky - proti - sú fakt smiešne. napr. zlé a dobre - ved aj my máme raz zlú a raz dobrú náladu, tiež nie sme dokonalí . a všetko sa dá prispôsobiť. varenie? varím to čo majú radi obidvaja, a niekedy aj dva jedlá no a??  a všetko sa dá sklbiť, robota , škola, krúžky.

    ale keď niekto nechce dieťa nech si ho nerobí preto lebo to ten druhý chce. o čom to potom je? ako malé deti na piesku - chcem a chcem a basta? zaleží to na partneroch obidvoch .

  • anonym
    30.05.2010, 19:08

    Nic v zlom, ale medzi tymi dovodmi "preco nemat dieta" som nenasla ani jeden rozumny. Aj manzelia musia obcas spravit kompromis, alebo kolkokrat musi jeden ustupit aby ulahodil druhemu, inac sa spolu zit neda. Malokedy sa deti pytam, co by zjedli na obed, aj tak by vymysleli buchty na pare alebo palacinky, na tom sa vzdy zhodnu. Ak je jedno z deti chore, to zdrave ide do skolky alebo do skoly, ale za par dni je chore aj to druhe, proste sa nakazi a je po probleme a tomu jednemu doma aspon nie je smutno. Z ihriska alebo z mesta sme tiez velakrat odchadzali kvoli jednemu z nich a druhy proste musel ist.

    Este jeden konkretny priklad: Nas mladsi dnes rano dostal hnacku.  Poobede bolo pekne, tak sme sa vybrali trochu do mesta a starsiemu sme vysvetlili, ze maly nemoze zmrzlinu, tak si ju neda nikto, aby mu nebolo smutno. Pochopil to, sice potom v meste skusal, ci nepovolime, ale aj tak nepochodil. Myslim, ze neutrpel ziadnu vaznu traumu s dozivotnymi nasledkami len preto, ze tu zmrzlinu nedostal.

    Vsetko sa zvladnut da, nie su to neriesitelne situacie, mnohe matky ich zazivaju dennodenne, preto si myslim, ze zivot so surodencom deti nauci viac, nez nase dohovaranie a kadejake prednasky o tom, co sa patri a co nie.

  • anonym
    30.05.2010, 20:43

    Co ak skolka nieje otvorena (vikend), alebo deti maju malo rokov? Ze nemoze sa ist vybehat do skolky? Ak je sama a nema kto ist podvecer von? Ovocie darcek??? :shock: :shock: Je to ovocie!! Samozrejme aj ja by som kupila dietatu ovocie aj ked bolo cely den zle (neposlusne), nebudem mu predsa hovorit, ze si nemoze dat jablko, hrusku, banan, ....lebo bolo zle! :shock: Ak sa bohuzial neda najst kompromis? Dievatko chce ruzovu, chlapec modru. Cchem vidiet ten kompromis. Zanam mala takyto problem tak dala polu modru a polku ruzovu. Syn v izbe (aj ked na jeho modrej strane) nechcel spavat, nechcel sa delit o veci v jeho "teritoriu" ak mu nieco padlo na ruzovu stranu izby nechcel to a pod) jasne ze sa nebudem pytat co by papenkali deti na veceru, ale aj to sa stava. Nie kazde dieta ma rado palacinky nie kazdy ma dieta vo vacsom vekovom odstupe a ak je ozaj sama na dve deti? Hm?

  • anonym
    30.05.2010, 20:56

    ved ked dieťa nechceš, tak ho nemaj a nemusíš si vymýšlať takéto argumenty proti  ... moj názor je, že kto dieťsa nechce, bude hladať dovody (aj absurdné) prečo dieťa nemať. Kto dieťa chce, bude hladať cestu ako to zvládnuť.

    Takže ak sa na to necítite, vysvetlite manželovi, že teraz, v tejto situácii dieťa vnútorne nechcete, že ste šťastné a spokojné aj s jedným, alebo aj bezdetné ... je to stále lepšie, ako len kvoli niekomu inému porodiť nechcené dieťa. Aj vy budete trpieť, aj to dieťa, lebo ono vie a cíti, že nie je všetko tak, ako má byť :( 

    Rovnako je blbosť mať dalšie dieťa len preto, aby ste namali jednáčika. Vela jedináčikov je spokojných a nikdy nebanovali, že nemali súrodenca. A naopak, je vela detí z mnohodetných rodín, ktorí by boli radšej sami, lebo vzťahy maju so súrodencami otrasné.

     A možno po pár rokoch názor zmeníte. ja mam známu, čo mala dalšie dieťa až po 9 rokoch, bála sa kvoli ťažkému porodu a potom jej začali tikať biologické hodinky, zistila, že ak neporodí do roka, bude na dieťa neskoro ... a teraz je šťastná s dvomi, hoci 10 rokov bola šťastná len s jedným.

    Optimálny vekový rozdiel neexistuje. Niekto si to rád "odbije" naraz rok po roku, niekto si to načasuje inak, ale hlavne je osobná a rodinná spokojnosť a pohoda.

  • anonym
    31.05.2010, 07:33

    Úplne súhlasím s posledným príspevkom, keď sa nám narodil prvý syn tiež som povedala že druhé najskôr o 6 rokov a to nebol až také náročná dieťa. Zrazu mal dva roky a mne už začalo chýbať malé bábo teraz čakáme druhé a strašne sa tešíme. Ak sa na to necítiš tak ešte počkaj manžel by to mal chápať

  • anonym
    31.05.2010, 08:12

    No u nás je to presne opačný problém. Ja veľmi túžim po druhom bábätku, ale manžel nechce ani počuť. Ja som druhé chcela už po 2 rokoch, teraz má naša ratolesť 5 rôčkov, sama chce súrodenca, ale ocino nie. Cítim sa nenaplnená, chýba mi bábo...A bohužiaľ tieto moje pocity mi už zostanú, ako aj nenaplnená túžba po druhom bábätku, je mi z toho smutno.

  • anonym
    31.05.2010, 08:34

    ja osobne si myslim, ze autorka iba hlada argumenty preco nemat druhe dieta. naozaj si myslim, ze nie je rozumne aby ho mala, lebo naozaj len hlada dovody a hlavne podporu preco ho nemat.

    moje deti su zle a dobre??? isto nie. obe su riadne certy, robia neplechu ale tiez su uzasne. kazda je ina a kazda neposlucha v inom. :D

    jedna maminka to tu presne vystihla.

    ideme von, tak musia byt pri mne, kym sme neni v bezpeci. popripade kde je to menej rizikove, tka idem medzi nimi. starsia vpredu, mladsia zaostava. som blizsie tej mladsej lebo starsia je ovladatelnejsia a hlavne pohotovejsia. na tu staci zakricat.

    detska izba? aj chceme ruzovu, modru, tak dame zelenu alebo zltu. a patricne doplnky. my mame napr. zelenu izbu a kazda ma svoju polku vyzdobenu po svojom. jedna princeznami, druha autami a nemom.

    aj je jedno chore a druhe chce ist von? nuz pockame az sa bude dat. nase deti to vedia pochopit, ze sa vzdy neda, ak je tomu druhemu zle. este existuju babky, pripadne dvor na dome. a vecer sa muz isto vrati.

    a co ak budem sama? ja som sama s detmi uz ostala a zvladali sme to. ja som pekne sla makat. mladsia mala strazenie zabezpecene. a zili sme aj bez muza a jeho penazi.... vsetko sa da ak clovek chce. ale ak clovek nechce, nemal by ho mat. musi ho mat preto, ze chce a nie preto, ze to vyzaduje spolocnost, norma alebo muz.

  • anonym
    01.06.2010, 11:44



    No čo, ako ti pomôcť?...Ak ťa rozveselí druhá čiarka na tehotenskom teste, tak ti jeden pošlem....Môžem poštou, alebo osobne...t

     

  • anonym
    01.06.2010, 14:05



    Toto bolo trochu kruté. Pre teba možno vtipné ale pre maminu túžiacu po druhom dieťatku asi nie. Ja viem, čo asi cíti, pretože aj ja túžim po druhom dieťatku a tiež ho asi mať nebudem. A moja dcérka túži mať súrodenca, každý deň mi vyplačkáva a sama vidím, že by ho potrebovala. Napriek tomu, že som ju učila podeliť sa od malička, tak vidím, že z nej vyrastá sebec, ktorý v prvom rade myslí na seba a svoje dobro. Zároveň vidím malé susedky, ktoré sú 3, že sa podelia aj o to posledné aj keď toho majú stále málo. Na výlet beriem v poslednom čase stále nejakú dcérinu kamošku, pretože je vtedy oveľa zvládateľnejšia. Proste má kamarátku , tak sa zabáva ale keď ide len s dospelými, tak stále na niečo frfle aj keď sa jej neustále venujeme :s .

  • anonym
    02.06.2010, 15:20

    Ahoj dlho som zvazovala ci mam otvorit tuto temu no predbehla si ma ...ja mam takyto pribeh ja som chora [ak sa tak da mazvat geneticke ochorenie ocnych nervov] a este k tomu som nedoslychava no zijem ako kazda ina som stastne vydata mozem pracovat uzivat si zivot.....najhorsie na mojom zivote je to ze moja matka je bezcitna bestia ktora rozbile rodinu postvala proti mne vlasntu sestru a nekomunikuje so mno ani moju rodinou....narodila sa nam krasna dcerka bola to nehoda priznavam ale nebranili se sa tomu....je zdrava nezdedila moje choroby....kedysi davno moja matka povedala ze smiem mat iba jedno dieta a aj to mozem byt rada ked bude zdrave....vtedy som ju znenavidela pretoze ziaden clovek nema pravo kazat kolko deti smie mat a vteyd som si povedala ze budem mat dve.....presla som odvtedy dlhou a narocnou cestou zivotom hoci mam len 24 rokov prezila som toho dost....a teraz ked ma moja mala 14 mesiacikov rozmyslam nad tym ci to druhe dieta naozaj chcem. Manzel chce velmi aj jeho rodina by bola stastna ved on sam pochadza z piatich deti...no ja som inak raz chcem raz nie zvazujem pre a proti snazim sa nenaplnit matkin prikaz no zaroven viem ze to nemusim zvladnut.SOm aktivny clovek a stale potrebujem zmenu niekam ist nieco robit a nie byt priputana dennodennemu detskemu rezimu 24 hodin denn tri roky je to pre mna velmi tazke...tiez by som chcela vacsi odstup no to by moje obavy neriesilo......ale nikdy by som nepovedala ze po druhom dietati ak by som sa mala este raz rozhodnut ze by som ho nechcela...pretoze to boli slova mojej matky o mne......

  • anonym
    02.06.2010, 15:50

    Kočkxy, ja mam dojem, že vy si tu materskú neviete užívať

    ja som tiež aktívny človek, ktorý je rád s luďmi a rád si pokecá, neviem byť stále sama s dieťaťom ... ale to snád dnešná matka už nemusí. Ja som na materskej žiť neprestala. O tieťa sa samozrejme postrarať treba a treba mať aj určitý režim, ale v žiadnom prípade nemusíte byť zavretá medzi hrncami a plienkami. Ja som chodila von, stále som tu mala nejakú kamošku tiež s dieťaťom (dvom bolo veselšie, skor sa pohrali), chodila som do MC, zohnala som si prácu na doma po večeroch, chodila na rozne internetové fora (aj odborné), predávala na bazarikoch, zvyšovala si kvalifikáciu a HLAVNE som si užívala svoje dieťa každý deň. Lebo som vedela, že ked nastúpim do roboty, času budem mať podstatne menej a dieťaťu sa už nebudem môcť toľko venovať.

    Asi by som sa bála mať dalšie dieťa, keby som vedela o nejakej hroziacej genetickej chorobe. Ale na druhej strane, ty tu chorobu máš, žiješ s nou a maš aj dieťa, takže to snád také hrozné nebude.

+ -
Príspevkov: 35