Diskusie

Bútľavá vŕba

anonym, 20.05.2010 13:36

Nástup do práce po rodičovskej

Ahojte žienky, chcem sa trošku vyžalovať. Rodičovská dovolenka sa mi kráti, malá má ísť v septembri do škôlky a ja si uvedomujem, že o chvíľu nastúpim do práce, čo je po troch rokoch veľká zmena. Svoju robotu som mala rada, ale mala som kolegov, ktorí striehli na každý môj prešľap, čo mi veľmi strpčovalo život, niečo podobné to bolo aj s nadriadenou. Teraz mám trošku obavy, že ako to celé zvládnem, lebo keď som tam robila, nemali sme ešte spoločnú domácnosť, ani dcérku, pracovný čas bol od 8:00 - 16:30 hod. Ako ste to zvládli Vy, potrebujem povzbudiť, vďaka ::DDD

  • anonym
    20.05.2010, 15:31

    asi spočiatku ako ty - strach, obavy o tom, či a ako to zvládnem, ako sa zasa zapracujem, či som všetko nezabudla, ako ma prijme kolektív, ako zvládne dieťa školku, či nebude choré, čo bude cez OČR-ky, či mi bude smutno a tak ďalej (mohla by som pokračovať na najmenej 5 riadkov...)

    Ale ked som nastúpila, dostala som sa do takého kolobehu, že to už nestíham riešiť. Všetko je celkom OK. Dieťaťu  v školke páči, choré bolo 3X a zvládli sme to bez OČR (striedaním sa s oteckom dieťaťa + víkend + dovolenka). V práci to všetko celkom ide a  som spokojná. 500-eurová výplata je predsa len niečo iné ako 164€  rodičák:D  Ale nie je to len o peniazoch. Všelikde sa dostanem, začala som cestovať, mam čas ( a peniaze) aj na seba. Možem si bez obáv kúpiť čo potrebujeme. A aj deťom sa to celkom páči. 3-ročný drobec sa už s mamou doma asi nudil a v školke všeličo robia, tancuju, spievajú ... strašne ho to posunulo dopredu.

    Len ten prac. čas sa mi zda u teba dosť dlhý, možno by som si ho skrátila na 6 hodín, ak by sa dalo. Brať dieťa - prváka v školke až po 16:00 je strašne neskoro:( Alebo si niekhoho k nemu vybav.

  • anonym
    21.05.2010, 13:45

    Zakladateľke témy:

    Ty máš nepríjemný pocit a to si bola doma len 3 roky, ja som doma od 2005 a na materskú som nastupovala skoro rok po zmene zamestnania. Nemám tu nikoho, kto by mi pomohol a to som vydatá. Našťastie manžel bude môcť vyberať deti zo školy a potomaj zo školy. Ale ako to budeme riešiť pri chorobách a prázdninách to netuším.

    Stále si ale poviem, že koľko mamičiek to zvládlo pred nami tak prečo by sme to nemali zvládnuť aj mi? Bude to ťažké, ale prežijeme, musíme si držať palce a čí budú deti väčšie tak to pôjde ľahšie. :lol: 

     Alebo mi neberte ilúzie. Prosím 

  • anonym
    25.05.2010, 08:17

    Babenky vy tu riešite problém ako do práce po rodičovskej,ale fakt to môže byť aj horšie. Ja som musela odísť už po materskej dovolenke, lebo potom by sa nebolo už kde vrátiť. Psychicky som to znášala a stále znášam zle. To že nemôžem byť s dieťaťom do troch rokov ma hryzie. Vy už aspoň viete, že ste si to dieťatko užili, ale ja si tak užívam akurát splácanie úveru a šetrenie keby niečo.

  • anonym
    25.05.2010, 22:09

    ja som šla do práce po 2 mesiacoch od narodenia dieťaťa, nie na plný uväzok, len na 2-3 dni do týždňa, ale postupne som si priberala dalšiu prácu

    pri druhom som vydržala nič nerobiť rok, potom som si začala zvyšovať kvalifikáciu a hladala som, si príležitostnú prácu na doma

    deti ničím neutrpeli, starostlivosť som mala vždy zabezpečenú - staral sa otecko alebo babka, niekedy som pracovala až ked spali.  A mam teraz aspon viac praxe a mam vdaka tomu aj teraz vyšší plat, lebo nikto v mojom odbore neskúma, či som pracovala na na pár hodín alebo na celý  úväzok, dôležité su iba roky praxe:lol:

    Byť doma celé 3 roky je pre mňa luxus, ktorý si nemôže dovoliť každý. Je samozrejme super, ak sa to dá. Ale ak sa nedá, netreba mať výčitky svedomia. Podľa mňa môže byť v dnešnej dobe každá žena šťastná, že prácu má a má sa kam vrátiť. Ovela horšie je, ak sa rodičovská dovolenka skončí a žena doma zostane len tak, bez peňazí a nemá šancu sa normálne zamestnať :(

  • anonym
    26.05.2010, 13:49


    deti ničím neutrpeli, starostlivosť som mala vždy zabezpečenú - staral sa otecko alebo babka,  [/QUOTE]

    a čo pri rodičoch, ktorý nemajú nikoho kto by im postrážil ich deti /myslím tým starých rodičov/ dala by si dieťa aj nejakej susedke? Alebo by si si platila drahú opatrovateľku?

  • anonym
    26.05.2010, 14:26

    Mňa tiež čaká v septembri práca a tým pádom celkom nový režim, aj sa bojím trošku z novej situácii, ale život je zmena...treba si nájsť nejaký režim, tešiť sa že máš prácu a večer, že ste spolu po náročných dňoch a nemať výčitky svedomia.... a dovtedy si vychutnať všetky minúty s malým doma...ja si každé ráno hovorím...jak mi je teraz dobre...a ďakujem bohu, že mi to umožnil, lebo tá úprimná láska takého malého človiečika je najkrajší dar od boha...

    Peniaze na pestúnku nemám ani ja, rodičia sú už starší, tiež si neviem predstaviť, ako bude s malý, keď náhodou nám nevyjde tá škôlka a bude choručký...Hlavne preto sa bojím....:-( :-( :-( :-( a robím si starosti...:( :( :(  A v tom ja plno chápem zakladateľku tejto témy...

  • anonym
    26.05.2010, 14:58



    ja som zvyčajne pracovala neskoro popoludní a večer, od 17:00 do 20:00, alebo cez víkendy, a to už bol manžel zvyčajne doma a staral sa on. Babky len v prípade, že bol na pracovnej ceste, výnimočne.

    Cudzej osobe by som deti nedala. Ja len nechápem to nariekanie, možete byť radi, že máte robotu, čo by iné ženy za to dali. Ja som tiež mala obavy, ako deti zvládnu školku, ako to ja budem stíhať. Ale povedala som si, že to nejako bude, že ak ochorejú, pojdem na OČR alebo si vezmem dovolenku, nejako to vyriešime, ked taká situácia príde a nie dopredu z toho robiť problém. A manžela treba tiež zapriahnuť, ked už teraz budete rovnocenní partneri. U nás doma sa delí úplne všetka práca, manžel vie všetko urobiť v domácnosti, vie umyť okná, prezlieka periny, vie v prípade nutnosti navariť aj zapnúť práčku, vyvesí mi šaty, striedame sa aj pri chorobe detí, chodí po ne do školky na striedačku so mnou. Ak deti ochorejú, pozrieme sa, kto to má v robore viac nabité a podla toho rozhodneme, kto kedy zostane doma. Na rovinu som mu povedala, že JA pracujem rovnako ako TY pracuješ a už NIE SOM doma, takže sa budeme deliť. Vzal to úplne v pohode.

    Máme presný týždenný rozvrh, kedy sa perie, kedy sa upratuje, kedy maju deti popoludnajšie aktivity ... niekedy behám s nimi ja, niekedy manžel, potom sú dni, ked je volnejšie a môžeme sa venovať aj sebe. Celkovo mam teraz na seba ovela viac času, ako ked som bola na materskej :-D, lebo vtedy som bola stále viazaná na dieťa. Teraz ho kludne nechám aj o hodinu dlhšie v školke, ako by som musela, alebo ho dám aj ked mam ja deň voľno.  Samozrejme až teraz, ked už je dieťa zvyknuté, tie prvé mesiace som ho brávala čo najskôr.

     

  • anonym
    27.05.2010, 09:17

    Tak môj manželík je tiež dosť šikovný v domácich prácach, tiež vie z toho dosť...lenže jeho plat je trojnásobok môjho a keď on ostane s malým na očr-ke doma, tak z toho môjho platu nevyžijeme... byť rovocennými partnermi...to znie  tak romanticky v dnešných časoch, keď peniaze hrajú všade hlavnú rolu...:) :) :) :) bohužial...

  • anonym
    27.05.2010, 13:19



    my zarábame približne rovnako, takže je to v podstate jedno. Manžel síce o niečo viac ale je živnostník, takže si to môže skôr prispôsobiť ako ja. Ja pracujem len ráno, takže stáva sa, že ked je dieťa choré, on zostane doma kym ja neprídem z roboty a potom beží do práce on.

    Keby sme mali velký platový rozdiel, samozrejme by zostával doma ten, kto zarába menej, aby bola strata menšia. Alebo su možno aj rodičia, ktorí pracuju na smeny a vedia sa tiež vystriedať, kamošky to často takto riešia, že pracuju na opačnej smene.

    Ono sa to všetko dá zvládnuť, len treba myslieť pozitívne a optimisticky, riešiť veci operatívne a nie sa dopredu stresovať vecami, ktoé možno ani neprídu:D

  • anonym
    27.05.2010, 15:15

    To som opäť ja, zakladateľka témy. Chcela by som vedieť, ako to bolo u vás s výškou platu potom, čo ste nastúpili do roboty po rodičovskej. Ide mi totiž o to, že odvtedy, čo som odchádzala z roboty prešli 3 roky a určite sa menili výšky platov. U nás vo firme však neboli žiadne platové triedy, mzda bola určená individuálne podľa dohody s nadriadenou, bol fixný plat + prémie. Upravili vám plat automaticky alebo ste o to museli požiadať??? Ďakujem za každý príspevok. :D

  • anonym
    27.05.2010, 15:23

    ja pracujem v odbore, kde su platy tabulkové a závisia od počtu rokov praxe, vzdelania, dalšieho vzdelávania a ešte dostavame osobný príplatok ak robíme niečo navyše. Po materskej mam plat vyšší ako pred materskou, lebo som si počas RD doplnila vzdelanie a aj celkovo stúpli trošku platy. Pred MD som mala 10.000 - 11.500 korún, teraz som začínala s 500€ a už mam okolo 600 a viac, závisí od toho, či a kolko robím navyše. Okrem toho pracujem aj na dohodu, za to mam okolo 30-50€ mesačne.

  • anonym
    28.05.2010, 21:39

    bud rada, ze sa mas kam vratit!!! ja uz mam po rodicovskej ponorkovu chorobu (ale mne to pridava fakt, ze byvame u svokrovcov).

  • anonym
    20.01.2011, 20:25

    Ahojte,

    ja som doma na materskej od r. 2005. Nemohla som ist do prace koli nepriaznivemu zdravotnemu stavu syna.

    Mam dost obavy z toho, ze sa nebudem vediet zapojit do toho pracovneho kolobehu.

    Alebo skor z toho, ze som po tych rokoch doma vsetko zabudla.

    Ako ste to riesili vy?

  • anonym
    20.01.2011, 20:28



    neboj sa, určite to zvládneš

    ja soms a tiež bala, ako bude a dalo sa to, síce to bola velka zmena

    na začuatok skús vybaviť na nejaký čas polovičný úväzok, ak sa to nedá, dohodni sa so šefom, nech ťa k niekomu pridelí, kto ti pomože. Po 5 rokoch je to asi ako začínať od nuly ... ale raz začať musíš. Tak vela šťastia.

  • anonym
    31.01.2011, 16:38

    Ja som doma od roku 2004, teraz mam 25rokov a nikde ma nechcu zobrat, ani za upratovacku a to si hladam pracu od minuleho roku od augusta a bývam v Kosiciach.Je fajn, ze sa mas aspon kam vratis, ostatne sa vyriesi, mozno sa tí ludia co tam robili zmenili, alebo uz tam mozno robia nový ludia s ktorými sa ti bude dobre spolupracovat.

+ -
Príspevkov: 16