Diskusie

Bútľavá vŕba

anonym, 17.05.2010 15:02

Ze som na prasky je slabe slovo :(

Asi si budete mysliet ze som blazniva alebo nejaka krkavcia matka ale ja uz som zo svojej rocnej dcery totalne hotova hoci ju velmi lubim uz neviem co mam robit kazdy den ma nenormalne nastve a som zuriva doslova mam pocit akoby vsetko robila naschval.....nechce poriadne jest cape rukou po lyzicke s jedlom ide ma z toho porazit, vsetko len trha a nici kazdeho len hryzie a pritom sa jej stale venujem som pri nej hrame sa no ona akoby svetovy kazisvet . Vsetko musi byt podla nej ked nieco nie je hned sa hadze na zem vrieska a vyska ako opica. Myslela som ze ma to caka az ked bude mat 2 - 3 roky a nie uz teraz. Neviem co robim zle a este k tomu toto priserne pocasie ani von sa neda....Mam pocit ze svokra ma ma za najnemoznejsiu matku na svete....:( to ze byt na prasky je na mna slabe slovo ja som asi na noz rovno:( to su vsetky deti taketo???? Manzel sniva o druhom dietati no ja v tejto chvili hovorim absolutne nie !

  • anonym
    17.05.2010, 15:12

    nič nerobíš zle a maš uplne normálne, zdravé, možno trošku tvrdohlavé dieťa, ktoré sa správa ako vela iných ročných detičiek... len to možno trochu privela prežívaš a zbytočne sa nervuješ. V prvom rade musíš ty zmeniť postoj a prestať sa nervovať z vecí, z ktorých musí vyrásť.

    Moje deti tiež nechceli jesť, alebo chceli robiť všetko sami, o zem sa hádzali a vrešťali tiež ... a bolo to práve okolo roku až 2 rokov. Teraz ma mladšie tri roky a práveže ho to už prechádza, už sa ukludnuje. Pri staršom som to tiež brala ako nejakú drámu a nervačila som sa... teraz sa už viem nad tým preniesť, a aj dieťa je ovela lepšie, kludnejšie, ked sa namiesto nervovania usmievam.

    Na svokru sa vykašli, nech si myslí, čo chce. Kj sa momentálne necítiš na dalšie dieťa, tak počkaj. Vysvetli manželovi, že porežívaš náročné obdobie a nebolo by dobre, keby si bola do toho teraz tehotná. A ak to nevie pochopiť, nechaj mu malú na celý deň od rana do večera a ty si niekam vyraz - na nakupy, do wellnessu, za kamoškou... Aspoň uvidí on čo to je a ty prídeš na iné myšlienky.

  • anonym
    17.05.2010, 15:18

    Nebudem premúdra - ale čím viac si nervozna Ty, tým viac bude aj ona. Mám 2 deti a je to overené.

    Moja Boba na mňa skúsila iba raz takýto vzdor. Nie som ani ja krkavčia matka..... ALE rozumiem Ti. V úplnej tichosti a bez hnevu (teda ona riadne ryčala a metala sa na zemi) som ju zdvihla, položila do detskej postieľky a zavrela za sebou dvere. Dievča malo po ilúziách, že bude všetko po jej. Najprv sa odtiaľ ozýval rev, akoby ju niekto rezal a solil (bola v postieľke a nemohla si ublížiť - poočku som ju tajne sledovala cez sklo na dverách), potom bolo ticho - asi 20 minút. Dala som si načas - áno, viem,že by to nemalo byť toľko - ale oplatilo sa. Po tom tichu sa odtiaľ ozvalo nežné kňúranie a volanie. Do večera bola ako maslo - na chleba sa dala natierať. Už nidky sa nehodila o zem (mala vtedy asi 18 mesiacov).

    A priavidlo 1-2-3- je tiež výborné. Bez hnevu a kriku, aby nebolo dieťa nervozne zo mňa. Situácia klasická - ideme domov z piesku: jasné, že nechce, 1-2-3, potom za ruku v klude a ideme - ona reve zavesená na ruke, metá sa ako "pstruh na snehu". Milo som jej vysvetlila, že teda IDEME či ide alebo visí. Po niekoľkých pokusoch stačilo 1-2 a šlo sa v kľude.

    Prajem pevné nervy - aj keď nemusí to platiť na všetky deti.

  • anonym
    17.05.2010, 15:19

    Myslim, ze k tvojej nervozite velmi prispieva aj to otrasne pocasie, co stale je.  To, ze tvoja mala je taka ziva uz je v dnesnej dobe na dennom poriadku. Pomaly kazde druhe dieta je take. A nie je to aj troska rozmaznanostou? Ono to aj dost prispieva k tomu. Vsetci dookola dietatu vsetko dovolia a potom ked to skusa na mamu a mama to nedovoli, tak je uz ohen na streche. Z jedlom na nu rozhodne netlac. Ak chce papat, tak bude a ak nie, tak ju nenut. Ja mam tiez rocnu dcerku a ta ked strajkuje pri jedle, tak jej proste nedam. O chvilu to vyskusam znova a ak nechce, tak nechce. Dam jej cajik a je to. Trva to niekedy jeden - -dva dni no a potom zasa papa normalne. Alebo si ju posadim k hrackam, co nie je bohvieaka spravna volba, a tam ju pomaly krmim. To zatial najviac zabera. Ked ju krmim v stolicke, tak mam vsetko jedlo po kuchyni. Podla mna nie si zla matka, ale potrebujes si aj troska oddychnut. Trosku zmenit prostredie. Mne pomaha, ked mam taketo stavy, ked sa z muzom vyberieme aj s malou na kupalisko alebo nieco pod. Zmena prostredia vzdy pomoze. Musis jej razne dat najavo, kto je doma "panom". Nemyslim ziadne fyzicke tresty, ale staci zvysit hlas, dat ju do postielky, nech si rozmysli co vlastne chce, alebo nieco podobne. Ja ked uz neviem kam z "konopím", tak ju dam na chvilku do postielky, tam si poplace, vyzuri sa a hned je troska pokojnejsia. Len nestracaj nervy, lebo to sa niekedy nevyplaca. Dufam, ze sa ti aspon nejaka rada zijde :) Velmi drzim palce.

  • anonym
    17.05.2010, 15:21



    :tup: :tup: :tup: :tup:

  • anonym
    17.05.2010, 17:01

    ....ja ja by som rada pridala par ,,múdrich,, viet...no neurobim tak...lebo presne viem o com pises... aj ja vidim ake chyby robia INE maminky a sama mam INY nazor.... ..ale vlastne dieta je len vlastne.... kazda maminka urcite pride na to,co svojmu dietatku vyhovuje... tiez mam doma nezbednika ako opisujes ty....a je to len horsie a tazsie...z mesiaca na mesiac... Denne sa ukludnujem ,ze snad sa vyzuri a bude z neho dobre dietatko... no kazde dietatko je ine-svojske...treba ho lubit ake je...prajem pevne nervy...:-)

  • anonym
    17.05.2010, 17:34

    ja by som k tomu este dodala ze maminka potrebuje time off - proste vrazit dieta na pol dna muzovi, babke alebo platenej opatrovatelke a vyparit sa alebo urobit to opacne poslat muza, babku alebo kohokolvek na celodenny vylet - ty si v klude bud poupratuj bud si len sadni precitaj si knihu, napusti si vanu, daj si masku na tvar a relaxuj -  neboj sa po 5h bez rebelky budes uzkostlivo cakat kedy zastrkotaju kluce vo dverach a ty budes mat zase plno sil sa pustit do boja s neskrotnou selmou. - ja som zvycajne na moje deti takato nervozna ked potrebujem nieco urobit - nutne - a oni ma nenechaju alebo ked som uz dlhe tyzdne len v spolocnosti mojich deti bez chvilky oddychu - typicky burn out syndrom - treba sa vediet odbremenit a nechat aj otecka trochu uradovat ako otecko a nie ako dekorativna sucast bytu;-)

  • anonym
    17.05.2010, 17:42

    Aj mne stoja s dcery vlasy dupkom!! Ak jej nieco nedovolim a ona zacne plakat, jednoducho sa zodvyhnem a idem z izby prec napr. do kuchyne, nieco robim a APSOLUTNE ale APSOLUTNE si ju nevsimam. Ked dokrici, doreve, a dozlosti sa tak sa jej prihovorim a idem sa s nou zabavat dalej. A tak stale dookola. Ak si neda povedat capnem po zadku a nevsimam si ju.

  • anonym
    17.05.2010, 20:12

    pockajte ked pride puberta :green:

  • anonym
    17.05.2010, 20:17

    Co tam puberta decko sa mi zavre do izby pusti muziku na plno nanajvys sa so mnou nebude rozpravat.....teraz mi nepovie co chce len sa jeduje ako blazon a vresti a ziape a nervaci a hadze sa o zem ......pane na nebi !!! Radsej tu pubertu...

  • anonym
    17.05.2010, 20:28



    nevieš, čo hovoríš :green: :lol: :lol: :lol:  ja si tiež myslím, žýe platí staré overené "malé deti - malé starosti, velké deti - velké starosti".

    Kym dieťa bude trepať dverami na izbe a púšťať hlasnú muziku, to bude ešte v pohode. Ale ked trepne dvermi bytu a utečie večer preč, lebo rodičia su "o ničom" a celý svet je "haluzný" .... a ty budeš doma s nervami čakať, kde je a kedy príde, či sa niekde neopilo alebo nezdrogovalo, rozmýšlať nad tým, či treba alebo netreba volať políciu, to ešte len začnú starosti.

  • anonym
    17.05.2010, 20:51

    Ja mám doma tiež občas takého malého dvojročného čertíka. Taký typický baran. Tiež som z neho občas na prášky,nedávno som zahlásila, že ho zašijem do vreca a pustím dole vodou. Ale postupne sa učíme ako spolu vychádzať. Asi je to otrepané, ale zisťujem, že dieťaťu treba určiť jasné hranice a nepoľaviť z nich (ani za cenu hádky so svokrou). Keď máme blbý deň, stále na seba vrčíme,vtedy je aj 5 minút dobrých na ukľudnenie nervov ja v inej izbe - on v bezpečí postieľky, a potom sa vrátim s úplne inou náladou, čo má podľa mojich zistení na dieťa veľký vplyv - nálada maminy = nálada drobca.Vždy keď sa dá, strčím ho manželovi, prípadne svokrovcom, a venujem sa niečomu inému.Držím palčeky.

  • anonym
    17.05.2010, 21:44

    teraz je to na prášky, ale po rokoch sa na tom zasmejete a poviete si, aké krásne boli tie časy, keď  boli  deti menšie a mali sme ich pod kontrolou.

    Ja som sa tiež raz chystala moju vtedy skoro 6 ročnú slečnu poskladať do hniezda záchrany a to len preto, že si trhala pery a nič nezaberalo, aby prestala a toto zabralo, na prvý pokus.

    Manžel sa ešte večer rehotal, aké oči na mňa vytreštila, keď som jej to v zlosti povedala. 

     

  • anonym
    17.05.2010, 21:54

    presne súhlasím, po rokoch si tiež poviem, aké to bolo zlaté, keď to bolo malé. to je teraz moja najväčšia útecha.

  • anonym
    17.05.2010, 22:10

    Odporucam tuto knihu: http://www.artforum.sk/catalog/dreikurs-rudolf-soltzova-vicki:deti-ako-vyzva/?mod=catalog&detail=20728 podla mna je najlepsia. Pomohla mi skludnit sa a dala mi konkretne navody.

  • anonym
    17.05.2010, 22:22

    este raz link: http://www.artforum.sk/catalog/dreikurs-rudolf-soltzova-vicki:deti-ako-vyzva/?mod=catalog&detail=20728

+ -
Príspevkov: 20