Diskusie

Bútľavá vŕba

anonym, 12.04.2010 11:54

Mám babatko a som sama

Ahojte, zakladám túto tému, lebo určite v takejto situácii nie som sama a chcem sa podelit o starosti s niekym, kto to tiež preživa a vie pochopit. Ako ste to zvladali po porode? Pomahal vam niekto? Ako sa vyrovnavate s myslienkou, ze vase dieta mozno nikdy nebude mat otca, zvlast ak je to chlapec? Kde beriete silu vstat k malemu, ked ste unavene, je vam pod psa, ale ten drobec si vas vyzaduje v 100% stave? Je vela veci, ktore ma trapia a nemam sa s kym o tom porozpravat, lebo vsetky kamosky "mamičky" su bud vydate alebo partnera maju a v mnohom ma nedokazu pochopit a podporit. Som s týmto problemom sama? Verim ze nie, tak sa ozvite prosim.

  • anonym
    12.04.2010, 12:26

    Ahoj,

    no ja mám už 6 ročnú dcérku. Od začiatku tehotenstva som bola bez partnera. Pomáhajú mi rodičia, priznávam, že inak by som to nezvládla. Dcérke chýba viacej súrodenec ako otec. Je mi ľúto, že sa nemá s kým hrávať. Riešime to kamarátkami. Niekedy  mám obdobia, keď som rada, že sa nemusím trápiť s nejakým mužským plemenom. Ale niekedy ma pochytí smútok. Vždy som túžila mať rodinku, 2 deti. Sú dni keď nevládzem, či už psychicky alebo fyzicky. Ale musím ísť ďalej. Dieťa je našťastie hnacia sila, ktorá ťa síce oberie o energiu ale svojím úsmevom, objatím, pusinkou ti ju stonásobne vráti.

    Má ti kto pomôcť s dieťatkom?

  • anonym
    12.04.2010, 14:03

    Ahoj ja mam 18 mes. dcerku a tiez som sama. (chvalbohu) Prve 2 tyzdne mi pomahala mama. Teraz zijem aj s dcerkou u nej. Osobne si myslim ze dcerke je lepsie bez otca, kedze jej otec je podla mna uplny haj.el, no bohuzial som to neskoro zistila. Ak jeho otec zije daj ziadost na sud o vyzivne!! Ak je zapisany na rodnom liste je to o to lepsie!! Kludne sa ozvy sukromnou spravou. poradim. levicaiva

  • anonym
    12.04.2010, 14:31

    Baby som rada ze ste sa ozvali, byvam u rodičov, lebo sama by som na materskej nevyzila, takze má mi kto pomoct ked treba, vlastne len mama (otec to s babatkami uz nevie, a ked place tak len je nervozny a radsej uteka von) a sem tam nejaka kamoska. Ale viete, byvat u rodicov... aj to ma štve, vlastne ziadne sukromie, sme s malym v jednej izbe... len cakam kym podrastie a pojdem do roboty a budem moct poriesit byvanie. Otca maly ma, sme rozvedeni, s vyzivnym zatial problem nebol, ale vobec sa o nas nezaujima, zo zaciatku ma to aj mrzelo, ale teraz to uz ani nechcem od neho. Ako sa s tym ma clovek vyrovnat, ze vsetko malo byt inac, ze som nemala byt na vsetko sama, ze sme sa z dietatka mali tesit dvaja, ze aj na problemy sme mali byt dvaja...toto ma strasne ubija, on si veselo zije jak keby nic a ja musim kazde rano hladat silu vstat z postele ist dalej. Mali ste aj vy podobne chvile? autorka

  • anonym
    12.04.2010, 15:30

    Ahoj, no tak to sme mali asi všetci také chvíle. Vydrž, najhoršie je do roka a pol potom to ide rapídne lepšie.

  • anonym
    16.04.2010, 11:20

    Ahoj, tu levicaiva, jasne ze som mala taketo chvile. Dokonca stale myslim na to ako je jemu na svete dobre. O nic sa nestara, nevstava skoro rano, moze ist slobodne kam chce... Bohuzial vyzivne neplati (plati mi ho stat)a to dostal len 50eur. Ani na stretavanie nechodi! Proste ako by sme ani neexistovali... Ale neboj sa ono to prejde. Mam pocit, ze je este cerstve! Ja sa riadim heslom: Radsej sama ako s debilom!

  • anonym
    16.04.2010, 13:09

    Počuj kočka, veď si neporodila z ducha svätého, tak jednoducho skontaktuj dotyčného zasúvača a máš to poriešené....ak samozrejme vieš vôbec, kto zasúval a kto bol ploditeľom..

  • anonym
    19.04.2010, 16:55

    Ty si asi nečítal/a riadky vyššie!!!! Čudujem sa, že admin tento príspevok bez úrovne nevymazal. Ona je rozvedená!!! A ked je teraz na materskej tak asi sa to vsetko mlelo dajak subezne. Najprv poriadne citaj, potom rozmyslaj a az tak otvaraj usta, ak na to vobec mas pravo. Fuj....

  • anonym
    19.04.2010, 18:21



    Prečo ju urážaš? Alebo si myslíš, že to bolo vtipné? Nie, nebolo...

    Autorka písala, že je rozvedená... Čítať poriadne nevieš, ale urážať áno...

    Autorka, ja sama nie som, ale drž sa...

  • anonym
    20.04.2010, 11:21



    A čo keď je rozvedená?...To predsa neznamená, že sa o dieťa nemôže postarať aj otec...Nepochopím to, lebo predsa nechodí s nálepkou na čele, že je rozvedená..Neviem prečo, ale tie čo sú rozvedené, pripadajú mi ako nekompletné..a chýba im len to, aby boli zákonom chránené....a pritom si veľakrát rozvod zapríčinili sebe samé....nechápem, čo teda chcete..na jednej strane byť samé ako s debilom a na druhej vyplakávate ako Vám je ťažko...

  • anonym
    20.04.2010, 11:46

    Myslim ze kazdej zene je tazko a zo zaciatku vyplakava ked ju opusti chlap ako mna (ze si nasiel rovno dve a to som bola v 8mes tehotenstva), alebo sa rozvedu pre akukolvek pricinu. Ono to prejde ale treba tomu cas. Niekto ho potrebuje viac, niekto menej. Aj Ked chlap vyzivne plati..aj tak penazi nieje dost. Je o jeden prijem menej (ak si nenajde druheho). Ja som slobodna matka- nie rozvedena-slobodna! Otec malej neplati sudom stanovene vyzivne, plati ho stat- pos*atych 50 eur. Priznavam, ze je mi tazko (z financnej stranky), ale som rada ze uz nemusim trpiet to co som si vytrpela predtym. levicaiva

  • anonym
    20.04.2010, 12:18



    Vidíš, ty si vlastne šťastná žena...lebo miluješ svoje dieťa a nemusíš sa každý mesiac obávať, či dostaneš tých posratých 50 € od štátu....

    Vezmi si , že moja priateľka je rozvedená a od svojho ex aj s oneskorením 3-4 mesiacov dostáva alimenty 33 €...doslova almužnu...No teda ak to rozmením na drobné, tak ty si vlastne šťastný človek...od chlapa máš pokoj a keď budeš mať chuť, tak do postele si chlapqa kedykoľvek bez problémov nájdeš...

  • anonym
    20.04.2010, 17:41

    Ahojte, aj ja som slobodna matka (syn mal 2 mesiace, ked som otca vyhodila z bytu, lebo som sa dozvedela o jeho nevere - podotýkam nie prvej!!! Nebránil sa, išiel bez mihnutia oka. Bolo to pre neho jednoduchšie.). Bolo to moje rozhodnutie a dodnes si myslím, že to najsprávnejšie, aké som mohla v danej chvíli urobiť: bol zaľúbený až po končeky vlasov, ja som z neho bola nervozna - kde sa stále fláka, prečo nie je s nami, prečo... prečo... prečo... a je dobre známe, že dieťatko z matky vycíti všetko.... bolo to náročné obdobie, ale nikdy som nezúfala!!! Moja cesta k dieťaťu bola veľmi, veľmi tŕnistá: asistovaná reprodukcia, rizikové tehotenstvo, komplikovaný pôrod, pri ktorom som skoro umrela, ťažké zotavovanie po pôrode, nemohla som kojiť, lebo som nemala mlieko - nepomáhali ani homeopatiká, ani laktačné sestry - vyskúšala som všetko možné aj nemožné...., problémy s partnerom, ktorý myslel viac údom ako hlavou, o zodpovednosti ani nehovorím.... všetko som finančne ťahala ja....
    Neľutujem svoje rozhodnutie, urobila som to najlepšie čo som mohla... pre svoje dieťa aj pre seba. Teraz som pokojna, nie som nervozna a plne sa môžem venovať svojmu synovi.
    Alimenty mám poriešené - súd stanovil výšku a zatiaľ on platí ako hodinky.
    So synom sa viac-menej pravidelne stretáva, aj keď mám pocit, že viac ho chcú starí rodičia ako otec. Ale myslím, že príčinou je hlavne to, že sa o neho nedokázal postarať... Za chvíľu má synček 2 roky, teda už verbálne komunikuje s okolím, a aj na otcovi je vidieť, že začína otcovsky pookrievať.
    Tu by som chcela poradiť: ak je to možné mamičky, tak nereflektujte svoje negatívne emócie voči otcovi svojho dieťaťa do výchovy dieťaťa... každé dieťa si na každého z nás vytvorí svoj vlastný názor a netreba ho skreslovať našimi emóciami... Viem, je to ťažké, ale správne.... Žiadne dieťa nie je hlúpe a na rozdiel od nás, ešte má svoje inštinkty... Nepotláčajte inštinkty svojho dieťaťa!!!
    Či veríte, alebo nie, je to vyše roka a pol čo som sama (bez partnera aj bez sexu) a ani raz som nezaplakala nad svojim osudom!!! Mám vytúžené dieťa, ktoré je zdravé, krásne, atď....
    Milovala som otca svojho dieťaťa a myslím, že to, že som mu dala voľnosť bol najväčším prejavom mojej lásky k nemu.

    Netreba zúfať!!!! To k ničomu nevedie... život nie je ideálny. Treba sa zobudiť z naivity a žiť dnes, nie včera, ani zajtra!!! Každé ráno vstanem a poďakujem sa za to, že dýcham, že mám krásneho synčeka, že sme obaja zdraví, že mám prácu, že môžem vidieť úsmev svojho synčeka, že môžem počuť, ako ma volá: mama, že mu môžem dávať svoju lásku.... všetky tieto drobnosti ... to je život! Nie peniaze! Tie boli, sú, aj budú.
    Nemyslite si, nie som v balíku, žijem z ruky do huby a to doslova... Pomáha mi rodina, kamaráti...
    Okolie o mne hovorí, že som obdivuhodne silná osobnosť... Neviem... Sama si o sebe myslím, že som slaboch, ale keď sa jedná o moje dieťa, tak som šelma, to je pravda, ale myslím si, že tak je to s každou matkou...
    Autorke držím palce a verím, že nájde v sebe silu prežiť to ťažké... veď má pre koho: pre ten poklad, ktorý ju onedlho začne volať "MAMA"

  • anonym
    20.04.2010, 19:44



    Krásny príspevok....

    monkula

  • anonym
    20.04.2010, 21:05

    No asi sa ten otec starat nechce, nenapadlo ti? A ze si rozvod casto zapricinia samé? jasné, sú aj také,(a na zaklade coho si myslis ze by k nim mohla patrit aj autorka?) a sú to povacsine také mudre a sikovne stvorenia co vsetkých vedia zvozit, na vsetko maju odpoved (tusim semetrika sa im hovori, ale aj xantipa je dost vystizne) a nechapu, ze sa zena radsej rozhodne byt sama ako s debilom ale napriek tomu jej je tazko a potrebuje sa dakde vyplakat. A nevolá sa to tu náhodou ze butlava vrba? Rozumiem, ze to nechapes, vydrz, chce to cas, kazdy rozvod dakde zacina, dojde aj na teba, ak nezacnes byt chapavejsia

  • anonym
    21.04.2010, 09:48

    Ahojte, tu je autorka, som vdacna, ze sa ozvali zeny, ktore maju podobny osud ako ja, obzvlast obdivujem teba, levicaiva, tvoj nick je ozaj vystizny, musis byt ozajstna levica, ked to vsetko zvladas tak s nadhladom, mas pravdu, u mna je to este cerstve, su lepsie a horsie dni, a ked su tie horsie tak sa k tomu vraciam, preco to je tak ako to je... Ja som tuto temu zalozila, lebo som chcela odozvu od niekoho, kto je na tom podobne ako ja, tak nechapem načo tu pisu ludia, ktori nic take nezazili, ale hned su hotovi sudit a kritizovat, a este si ani neprecitaju vsetky prispevky, aby boli v obraze. Odkaz pre vas vsetkych generalov po bitke: moj podiel na nasom rozvode je podla psychologicky, ku ktorej sme obaja chodili 5%, a sice ze som podala. Nechcem aby ma tu niekto lutoval, alebo aby som bola nedajboze zakonom chranena, opakujem, len som chcela kontakt s niekym, kto to dokaze pochopit na zaklade vlastnej skusenosti, ostatni nesudte, lahko sa moze stat, ze potom bude niekto sudit vas... PS: odkaz pre super mudru autorku prispevku 20.04.2010, 11:21, "Vam" sa pise s velkym V, len ked oslovujes jednu osobu :D

+ -
Príspevkov: 18