Diskusie

Bútľavá vŕba

anonym, 06.04.2010 12:29

mam v sebe hrozne pochybnosti

nikdy som nemala nejaky extra vztah k detom, proste nebola som ten typ co vozil cudzie deti a prebaloval susedino dieta. Zlom nastal ked sa narodilo moje krsniatko, proste zacala som ho zboznovat a konecne som pochopila tie milujuce zeny , ktore dokazali milovat svoje dieta. Ked sa malo narodit moje dieta, zacala som sa bat ci ho budem dostatocne milovat, nastalo to. Teraz ma tri roky a je velmi neposlusne a mam pocit, ze jedine co robim je kricim a obcas dostane aj. Proste mam pocit, ze sa mi nechce rano ani vstat, proste , ze uz som najradsej , ked sa blizi vecer a zaspi. Neviem co to je, bojim sa ci sa laska nejak nezmenila. Ale na druhej strane sa o neho strasne bojim. Neviem vyjadrit tie pocity , ale som hrozne zmatena.

  • anonym
    06.04.2010, 12:45

    Tieto pocity poznám aj ja a nerob si z toho ťažkú hlavu, asi to pozná každá matka. Neverím, že by niektorá poprela, že to nepozná, jednoducho si už asi unavená z toho večného dohliadania a neprestávajúcej pozornosti, ktorú musíš, či si to uvedomuješ alebo nie, venovať svojmu dieťaťu. A ak si ešte stále na materskej, je to pochopiteľné. Ja mám 5-ročného beťára a tiež mám niekedy také pocity, ale už to zvládam, chodím do roboty a normálne sa teším, keď si ho vyzdvihnem zo škôlky. Hoci teraz asi na mna doľahla jarná únava a tiež je večer na nezaplatenie, keď konečne zaspí. Teraz sa neskutočne sám hrá už asi 30 minút a ja mám čas prečítať si čosi zaujímavé na portáli. Radím, daj si niečo fajnové, jabĺčko či kúsok čokolády na upokojenie a vyveď drobca na vzduch, nech sa vybehá, unaví a tebe odľahne. Držím prsty, nestrácaj hlavu......:tup: :tup: :tup:

  • anonym
    06.04.2010, 12:46

    To, čím prechádzaš, tým si prešlo veľa žien...

    z Tvojho dieťatka sa stáva osobnosť, už to nie je bábätko, ktoré niekam položíš a ostane tam, kým ho neprídeš zobrať.

    vytvára si hranice, skúša, čo všetko môže. Ja Ti verím, že si unavená, zmätená... neboj sa, lásku k dieťaťu nikdy neprestaneš cítiť, mení sa len "forma lásky"

    ja som si tým prešla po narodení dcérky, to mal syn 4 roky. Už nebol to malinké bábo, ako jeho sestrička , nepotreboval moju náruč, ako jeho sestrička. Bála som sa, ako ty, že ho nebudem ľúbiť, ale nie, to nejde...

    Milujem ho... Možno inak, ako jeho sestričku, ktorá má tri roky, ako Tvoje dieťa, ktorá ma predsa len potrebuje ešte viac ako môj veľký 7 ročný chlap, ale určite nie menej... 

    nemôžeš si aspoô na dve hodinky oddýchnuť od dieťaťa? Niekedy to stačí na to, aby si načerpala nových síl...

    držím Ti palce...

    monkula

  • anonym
    06.04.2010, 12:49

    netrap sa, su to uplne normalne stavy. nikto z nas nie je stroj. ja tiez pokricim na deti a dostanu aj po zadku. niekedy ten krik viac pomoze mne vyventilovat sa ako ma ucinok na deti. ale proste sme sa dali na boj, tak musime bojovat. len teraz zistujem aka je vychova narocna. nie vzdy zareagujem tak ako by som to urobila po predychani. ale o tom to je. nikto nie je dokonaly, preto su vacsinou rodicia, aby sa doplnali. mas aj rodinu, kamaratov, mozes sa poradit.
    urcite ked sa zlepsi pocasie, budete viac vonku, vtedy su deti uplne ine. a to ze je dieta "zle", nuz aj ono sa musi prejavit. ja som to tiez tak akosi ospravedlnovala, ze su zli, ale v konecnom dosledku, ked sa zahras, viac povenujes, dieta sa ti odmeni, ze bude uzasne.
    tiez je pravda, ze ked si 3 roky doma, je to uz "nudne", ja som doma 5 rokov. neboj, moje povzbudenie je v tom, ze je to uplne normalne a urcite sa to zlepsi. ;-)

  • anonym
    06.04.2010, 12:50



    mala som pocit, pri tomto čítaní, že...kto mi vlezol do myšlienok.... :wink:  , presne, ešte aj s tým krsniatkom.... ale prešlo to neboj sa, aj ja som sa bála, či som neni nejaký krkavec:roll:  , ale keď už sme neboli spolu v jednom kuse, prejavilo sa to krásne, čo mi nikot nezoberie a bolo v mojom srdiečku :heart:  schovaté, aj ke´d som bola unavená a zmarená a vyšťavená z dieťaťa a bola som rada, že ho nevidím. Neboj prejde čas, bude dobre. Skús s ním viac relaxovať, zapájaj ho do tvojej relaxácie, keď chceš čítať časopis, kúp aj jemu detský a povedz, že je veľký, že musí byť chvíľočku ticho ako dospelý a musí si listovať...proste spolu a v kľude.

    Držím palce :tup:

  • anonym
    06.04.2010, 12:53

    ja myslím, že by ti pomohlo nastúpiť do práce ... dieťa daj do školky, nebudeš doma s ním zatvorená celé dni. Aj jemu bude lepšie, očividne mu už nestačíš. Deti hnevajú, ked sa nudia.

    Alebo začni niekam chodiť, na nejaký krúžok s dieťaťom, alebo do materského centra, aby ste si vyplnili deň, dieťa bolo zamestnané a nehnevalo tolko.

    Laska nie je vec nemenná, vyvíja sa. Aj mne sa stane, že ma deti poriadne vytočia a dokážem sa na nich hnevať tak, že by som ich najradšej chvílu nevidela. Napr. práve teraz moja už skoro 9-ročná slečna sedí a reve už vyše hodiny nad obedom, lebo nechce jesť  a ja mam nervy, lebo takto to ide už spomínaných 9 rokov, že špekuluje s jedlom, nech navarím čokolvek. :*-(

    Mam 2 deti a nelúbim ich rovnako ... neda sa povedať že jedneho menej a druhého viac... ale každeho iným spôsobom.

  • anonym
    06.04.2010, 13:59

    porozmyslaj nad touto vetou: nikto a nikdy ta nebude milovat viac ako tvoje vlastne dieta v prvych rokoch svojho zivota..   samizda,ze to bolo na tejto stranke. aj mna dcera jedovala casto,kolkokrat som si povedala,ze uz nemam nervy. ked som precitala ten clanok(ci co to bolo,sa nepamatam)a hlavne tuto vetu,som si uvedomila,ze je to pravda a ze ju velmi,velmi lubim aj ked ma jeduje..

  • anonym
    06.04.2010, 14:07

    je to normalne...take pocity mam aj ja. Doma verejne priznavam ze nech je uz vecer aby som mala klud od malej. A vstavat sa mi tiez nechce ked som unavena po celom dni. Svoju dcerku by som nevymenila za ziadne ine dieta. teraz ma akurat obdobie vzdoru takze je tiez zla..ale to prejde

  • anonym
    06.04.2010, 15:50



    ...veru aj ja som sa našla v týchto tvojich riadkoch. Som na tom presne tak nejak. Havne v tomto období keď bola malá chorá a teraz som zase chorá ja, som úplne grogy a mám pocit, že ak okamžite nevypadnem tak a z toho asi zbláznim. :green: Moja malá má 3 roky v auguste a už asi mesiac je z nej tá najväčšia "osobnosť", ktorá sa ma snaží zlomiť. :roll: Nikedy si aj poplačem, keď na ňu nakričím a mám výčitky, že som to hádam mohla zvládnuť aj inak. Ale v tej chvíli  to proste zo mňa vybehlo a už sa nedalo späť. :cry:
    Vďaka tomu som ale teraz pochopila moju sestru, ktorá má dvoch starších chalanov a jej nervydrásajúce výlevy v čase ich prvého obdobia vzdoru. :twisted:
    Zatinam zuby, ale som proste len človek-žena-matka, na ktorej je celá domácnosť a výchova dieťaťa, nakoľko manžel je pracovne vyťažený aby zarobil pre rodinku euráče. :-P

  • anonym
    06.04.2010, 16:21

    myslim, ze nie si jedina, ktora ma taketo myslienky, len nie vzdy sme si ochotne to priznat.

    ja mam dve deti a presne tak ako uz vyssie niekto napisal aj ja lubim kazde inak. kazde pre nieco ine, pretoze su ine a osobite. ale neviem povedat ktore viac.

    tiez som si presla obdobiami kedy som si hovorila, ze keby mi niekto tu starsiu mohol vziat prec. aspon na tyzden si oddychnut. tiez som mala vycitky, ked sme boli niekde bez nej ake je to super, ze nie su hadky, nikto nerobi zle. pripadala som si ako macocha, ze si potrebujem oddychnut od svojho dietata. preplakala som kopu chvil, ked som uvazovala, preco je to medzi nami take, preco sa ako keby nemame rady.

    ale preslo to. vyskusali sme x-krat x-rieseni a niektore pomohli.

    ja keby som ti mohla poradit, treba vydrzat. byt silny.  v prvom rade, by som na tvojom mieste bola dosledna a kludna. naucit aby ta tvoje dieta posluchalo a respektovalo. jednoducho co mamina povie to plati. a bez pardonu. a presne v tomto obdobi by som ti radila robit vela veci spolu alebo vyclenit cas len na to aby ste boli spolu.. nie nieco co bude bavit teba ale dvojho drobca. nech ma z toho radost. a uvidis, ked zbada, ze s maminou moze byt fajn, sranda a zabava, tak vsetko pojde lepsie. a ty si mozno tiez najdes zalubenie v tych chvilach kedy budete spolu len samy pre seba.

    u nas to pomoholo. kazdopadne vela, vlea, vela sil a trpezlivosti ti prajem, lebo to je to hlavne co budes potrebovat a takisto aj vela casu pre seba,aby si v sebe dokazala znovu objavit tu pravu materinsku lasku.

    a ver, ze kazda jedna z nas by niekedy z toho svojho drobizgu spravila najradsej márne cucky. :D ja by som tie nase niekedy najradsej roztrhala ako hadov ale potom pridu, primojkaju sa alebo ma rozosmeju tak ako to vedia len ony a vsetok hnev je prec.

    vobec nie si zla mama. si ta najlepsia na svete, lebo si mama svojho dietata. a ta bude vzdy naj. ;-)

  • anonym
    06.04.2010, 16:32

    :lol: :lol: :lol: :lol:  jezis, ako keby si pisala o nas. :D ale nie o detoch. moj manzel bol takyto od malicka - od rozpravania svokry viem- dokazal prerevat nad luskovym privarkom 4 hodiny a preklacat na polienku neskutocny cas a aj tak to nezjedol. nechcem ta sklamat ale to iste s nim mam doma aj ja. :D aj ked uz ma skoro tridsat, aj tak ma jeduje. :D s tym asi ani cas nic nespravi. tiez nanho musim pouzivat take ako:" ano rybicka je vykostena, to nie je pangač ktoreho nelubis to je vykostene file a podobne." no co ti poviem. tretie dieta pri papani. ale inak je chlap. :D

  • anonym
    06.04.2010, 16:36

    ja mam doma dvoch certov po roku a som dost trpezliva ale niekedy su dni kedy by mi hadam aj dekel vletel. .. v tej chvili muzovi poviem:"zapchaj usi". ja sa vyslovene vyhucim. ked uz zistia ze mamina "zjape", tak veida ze je zle a ja kricim a kricim a kricim. nie kvoli hnevu ale ja sa hrozne vyventilujem, aspon ma netrafi slak, a na decka je to take bu - bu -bu. a hned su v pozore. aj ked sa nehnevam az tak ako kricim, ale hned je to zle prec. ale keby som kricala za kazdu hlupost, tka uz na to nereaguju.

    vela stastia a sily prajem.

  • anonym
    06.04.2010, 16:49



    :lol: :lol: :lol:  nooo, ja už varim skoro výlučne jedlá, ktoré lubi a aj tak si chybičku nájde:roll:

  • anonym
    06.04.2010, 16:58

    Tak sa pridávam do partie :D  Pretože aj ja už tesne pred večerom túžim len po tom, aby drobec zaľahol, nemusela som byť v strehu, kde čo ako prečo zasa niečo vyviedol... Má 2,5 roka a je to tiež riadny šinter a výmyselník. a ja s mojím bruškom v ôsmom mesiaci, vedomím, že aj to druhé bude chlapča strácam niekedy silu a chuť... Ale je to presne tak, ako píšu ostatné maminy, keď nevládzem, pomôže jedna babka, druhá babka, sestry a po hodinke, dvoch mi už moje chlápätko neskutočne chýba, baterky sa dobili a ja ho zasa s láskou očakávam :heart:  Milujem tie chvíle, keď zaspí a ja sa na neho dívam, na to, ako spokojne a uvoľnene dýcha, vtedy majú detičky tváričky ako anjeliky, ničím nás nevytáčajúú  a hlavne sú anjelikmi, lebo maminku vtedy ozaj ničím nevytočia :P  Skús sa raz na toho tvojho drobčeka pozerať a myslím, že v tej chvíli pocítiš to, čomu sa hovorí materinská láska... :P

  • anonym
    06.04.2010, 17:36

    Tak trochu nechápem, ako môže mamička nechať svoje dieťa 2 hodiny plakať pri jedle. To akože kým to nezje nasilu? Tak to by som si aj ja poplakala, keby ma niekto nútil. Ja svoje deti nenútim jesť. Ak nechceš nejedz ... niekedy zjedia na obed len polievku, druhé im nechutí a dobehnú to pri večeri.
    Ale nie o tom som chcela. Ja mám 2 detičky. Tiež oboch ľúbim inak. Častokrát ma vytočia, ale v konečnom dôsledku si uvedomím, že to že ma vytočili nie je tak celkom ich vina. Väčšinou som podráždená z niečoho iného a na nich chúďatkách sa vykričím.

  • anonym
    06.04.2010, 17:46



    nie 2 hodiny ... len hodinu:lol:  a neplakala, ale trucovala, nadúvala sa, robila sa, že ide vracať ... a ja túto šou už poznám dokonale, mohla by ísť rovno do Národného divadla, talentovky má zvládnuté ... ťažko toto bude chápať niekto, koho dieťa zje väčšinu jedla bez problemov.

    keby zjedla aspon polievku, bola by som ticho ... ale ona nezje nič normálne.  A netrvá to pár týždnov ani mesiacov, ale odkedy začala jesť príkrmy až dodnes. Už dopredu vymýšla a trucuje, ale keby som jej dala jogurtíky a čokoladky, palacinky s nutelkou a podobné sprostosti, to by jedla od rána do večera. Potom je chorá a tučná. Takže neposudzuj, ked nevieš, o čo ide.

    Mam aj druhé dieťa, to zje uplne všetko a bez problemov, ak aj nezje, nenútim ho, lebo viem, že si to dobehne.

+ -
Príspevkov: 16