Diskusie

Bútľavá vŕba

anonym, 29.03.2010 21:30

Prosim maminky o pomoc - tie ktore su po preruseni tehu

Maminky, chcem poprosit maminky, ktore su po preruseni tehu, ci uz po spontannom potrate alebo po preruseni z dovodu poskodenia plodu.

Som takmer v 20.tt. mali by sme ist na prerusenie, prosim vas, ako prebiehalo prerusenie?

uspali vas, alebo ako sa to robi. lebo mna strasia s vyvolanim porodu. ja si to neviem predstavit, ze ten drobcek zije a ja ho mam porodit aby som hozabila. ako ste to znasali, alebo ako sa vam to podarilo prezit, pripadne sa rozhodntu. ja som uz hadam na dnes.

a dalsia otazka aky cas ste potrebovali, alebo vam odporucil lekar na zregenerovanie a zotavenie, kym ste mohli bezpecne pomoct.

 

vsetkym ktore si na mna najdu trosku casu vopred zo srdca dakujem. potrebujem pomoct od niekoho kto to prezil...... prosiiiiiiiim

  • anonym
    30.03.2010, 16:17

    Ahoj,

    je mi ľúto toho čo teraz prežívaš, ja som svoje prvé dieťa potratila ako mladá, neskúsená 22 ročná baba v 22 t.t. / tie 22 sú stále pre mňa nešťastné/ .

    Bolo to nečakané, ale ešte dva dni som v nemocnici dúfala, že sa to zmení, veď bábo stále kopalo a dosť, ale potom v noci  už prestalo a to som zž tušila že je zle. A ráno sa to aj potvrdilo , dostala som niečo na vyvolanie pôrodu a všetko prebiehalo ako pôrod. Len to išlo ľahšie, zdá sa mi že na prvé zatlačenie.Ani som ho nevideľa, ani nechcela , načo sa trápiť ešte viac, len viem dodnes presne aké malo rozmery.A kedže boli problémy s placentou, robili mi kyretáž.Bez narkózy.

    Bolo to ťažké, preplakala som týždeň v kuse, potom ešte niekoľko mesiacov, vždy keď som si spomenula na to, ale po 5 mesiacoch som znova otehotnela  a tentokrát to vyšlo, aj keď strach som mala počas celého tehotenstva.

    Po rokoch pri ďalšom teho v 16t.t vyšli zle krvné testy - podozrenie na Dauwnov syndróm.Odber plodovej vody to našťastie nepotvrdil, ale počas čakania na výsledky, zas preplakaných dní som bola rozhodnutá, že ak to nebude dobré pôjdem na prerušenie. Mala som čas premýšlať nad tým čo všetko by takéto postihnuté dieťa u nás zmenilo , ako by to ovplyvnilo nás všetkých a vedela som ,že toto by som nezvládla. Aj keď som vedela čo by ma pri prerušení čakalo a ako to môže prebiehať.

    Ale tie pocity, neistota, strach , plač to si pametám dodnes a preto ti držím palce aby si to zvláda najlepšie ako sa dá. A veľa krát sa mi osvedčilo, že čas je najlepší lekár.Preto myslím na teba a prajem veľa sily.

  • anonym
    30.03.2010, 16:29

    jezis babulky, dakujem vam za vsetky prispevky. nestihla som precitat vsetky, lebo mi tu baby blbnu, ale vecer ked bude klud isto si ich s radostou precitam, lebo dodavate vela sily.

    dnes sme zistili si toto.

    Babulky, ja viem, ze ste so mnou. Neuverite tomu, co sme zase dnes zistili.... mna z naseho zdravotnictva picne. 100 ludi sto nazorov.
    Pan docent ..... a neviem este ake tituly, sa absolutne neobtazoval so mnou komunikovat....
    Ale... pani doktorka, tkora mi robila sono pred amnio, tak tu som vyspovedala zase ja. polhodinu sa mi venovala, na vsetko odpovedala, sono mi spravila dvakrat. takze, mala krasne pribera a rastie, vylucila razstep chrbtice, lebo vraj by mala zdeformovanu hlavicku a bol by tam vidiet aj ten "banan". je to nejaky utvar, ktory sa pri tomto ochoreni vyskytuje.
    na amnio nejdem kvoli tomu teratomu ale kvoli tomu dvojcievnemu pupocniku, ci nie je dosledkom nejakeho vrodeneho poskodenia. takze dalsia mylna info od pani primarky na genetike. :( a clovek si mysli, ze je odbornicka.
    pytala som sa, ze ci ten teratom vychadza z chrbtice, tak pani doktorka, povedala, ze to sa vyskytuje len vo velmi malinko pripadoch, ale kedze mala krasne pritahuje a odtahuje nohy a bubnovala jej cely cas do UZV, tak povedala, ze si je ista, ze chrbtica nie je zasiahnuta. konstatovala, ze sa nejavi, ze by boli chytene aj nejake organy, takze zaver od nej znel....
    Kvoli teratomu by ju iste nedavala prec, pretoze vyzera ze je len naplneny tekutinou, kedze je cely cierny a tak sa zobrazuje tekutina. a ze tieto teratomy sa daju krasne odoperovat, ze je to maly zakrok a detickam ostava len minimalna jazvicka.

    no chapete to??? ale kedze nezavisle povedala v podstate to co cunderlik, tak jej verim. lebo povedali to iste.

    a k tomu preruseniu mi aj ona aj moja lekarka dnes povedali, ze kedze je jedno v principe, ci je to 20.tt alebo 24.tt, kedze aj tak sa musi vyvolat porod, tak ze sa nemame unahlit, lebo v podstate by sme potom zrejme zistili ze ten teratom sa da lahko dat prec a by som si to dozivotne vycitala. takze ak tam nebude poskodenie po genetickej stranke, tak si ju mame nechat. lebo je to operovatelne. ukazovala mi, ze to vychadza asi v tom mieste, kde konci chrbat a zacina ciarka od riťky. je to niekde v tych miestach. od minuleho tyzdna sa bud vobec nezvacsil alebo len minimalne a malinka trosku predbieha, doteraz bola bud presne na termin alebo kustok pozadu a dnes by sme mali byt 17+2 a sme 17+5. :D pozitivne nie?

    takze buduci tyzden v piatok idem na amnio, dnes som bola podat ziadost na poistovnu aby mi vzhladom na termin preplatili amnio, ktoru by sme mali vysledky do 3 dni. takze uvidime ci nam to schvalia.

     

    Zacinam uvazovat, ze ak sa nepotvrdi nejake mentalne poskodenie, tak to skusime. koniec koncov, ak by predsa nevladala zit alebo nemohla, tak by aspon mala sancu. neviem si na seba vziat tu zodpovednost. ved ja jej zivot mam dat a nie jej ho brat. ved aj keby bola postihnuta, aj tak to bude nase slniecko nie??? len mi ide o to, ze ju nechcem trapit. lebo v niektorych stadiach by to mohol byt velmi bolestivy zivot.

     

    vcera ked som uvazovala o preruseni, tak ma kazdu chvilu kopala. som mala pocit, aj ked to nie je mozne, ze mi cita myslienky a vzdy ma zacala tak silno kopat ako by mi vravela: "mami, neblazni, ved som tu a rastiem a chcem zit...."  ozaj som mala pocit akoby sme boli prepojene.

  • anonym
    30.03.2010, 16:45

    viem, ze stojis pred nelahkou otazkou a mozno si si tu precitala mnohe nazory... niektore ti mozno pomohli, ine ta len mohli len zbytocne zmiast.
    velmi casto sa stava, ze diagnostika nie je spravna a dieta sa narodi zdrave, alebo len s minimalnym poskodenim.
    predstav si svoje dve deticky, ktore uz mas. vies si predstavit svoj zivot bez nich? myslim, ze nie... obom si dopriala zit a tesis sa s nimi.... bolo dovolene aj tebe prezit a zit plnohodnotny zivot.
    deti a dospeli s roznymi postihnutiami su pre nas vsetkym darom, tak ako kazdy zdravy clovek.... nie je v nikoho moci rozhodovat o zivote nenarodenych deti. nie je to ziadny argument, ked si povies, ze sa o postihnute dieta nedokazes postarat. preco by si to nedokazala??? kazdy clovek ma v sebe ukryte tolko sily, ktora sa ukaze prave v tom vhodnom case....
    niekto tu pisal, ze nebudes moct ist na dovolenku... a preco nie???? ved aj s postihnutym dietatom sa da ist na dovolenku, hoci nie vzdy lietat po svete, ale da sa stravit prijemny cas aj niekde blizko. a preco by si nemohla chodit do prace? su zamestnania a profesie, ktore by si mohla robit len na par hodin alebo by si mohla pracovat z domu....
    verim tomu, ze mas okolo seba ludi, ktori by ti urcite vedeli podat pomocnu ruku, keby si to potrebovala....
    nemaj strach z niecoho noveho, neznameho, tazkeho... vsetko sa da, ked clovek chce....
    dovol tvojmu dietatku, aby dostalo sancu zit a dovol, aby spoznalo svojich surodencov, aby aj oni spoznalo babo, aby ste sa mohli navzajom mat radi tak dlho ako sa to len bude dat
    peniaze nie su vsetko, dolezite je nieco ine
    myslim uz cely den na teba a budem mysliet aj nadalej
    maj nadej, nevzdavaj sa

  • anonym
    30.03.2010, 18:08

    Myslím si, že mentálne postihnutie je častokrát menej náročné než fyzické postihnutie. Prosím, neunáhli sa v rozhodnutí. To dieťa v tebe žije a potrebuje, aby ho po pôrode niekto objal, dal mu mliečko, prihováral sa mu... nie aby ho nechali niekde na stole... vystrašené, nechápajúce, čo sa deje... PRosím zaň!

  • anonym
    30.03.2010, 20:22

    v 20. tt a  ešte k tomu v prípade, že si lekári ani nie su istí diagnozou by som na potrat určite nešla.

    a ak chceš vedieť, ako to prebieha ... nuž vyvolaju ti klasický porod. Dieťa zomrie počas porodu z kontrakcií, alebo ho necahju dodýchať ... tak to proste je. Neuspia ťa a ani cisársky ti prevdepodobne neurobia, lebo to je viac rizikové pre matku.

  • anonym
    30.03.2010, 21:08

    Uz teraz mam jednu dcerku a uz druhe nechem. ja som slabsej povahy a vie ma nahnevat uplne banalna vec...
    Na potrat by som koli domnienkam nesla. Ak by som mala na papiery napisanu diagnozu este nenarodeneho dietata isla by som. Som si 100% ista ze by som nezvladla psychicky vychovavat taketo dieta. Osobne poznam zenu, ktora ma jedno zdrave a druhe autisticke dieta. A chce aj 3. Ale to je ona nie ja

  • anonym
    30.03.2010, 21:15



    problem je v tom, že si NIKDY na 100% nebudeš istá, že dieťa je choré... to ti žiaden lekár na 100% nepovie. Velakrát sa stáva, že všetky testy su OK a dieťa sa napriek tomu narodí choré. A aj naopak, lekári tvrdia matke, že dieťa bude postihnuté a narodí sa úplne zdravé.

    A ak si si istá, že by si nezvládla vychovať choré dieťa, tak ako by si psychicky zvládla ísť na potrat v štádiu, ked už tehotenstvo vidieť, dieťa kope, cítiš ho, 20 týždnov sa nan tešíš, vyberáš meno, obzeráš výbavičku, vieš pohlavie ...

    Ak sa hneváš kvoli banalitám, chod k psychologovi alebo niečo so sebou rob.

  • anonym
    30.03.2010, 21:24

    Ahoj,
    prepáč, že sa tu pripojím, aj keď nemám osobnú skúsenosť s potratom ani s takým rizikovým tehotenstvom... Chcem Ti len napísať, že Ti veľmi držím palce a myslím na Teba, teda Vás... Myslím si, že malá je naozaj s Tebou prepojená a chce Ťa upokojiť.
    Naša známa mala zlé triple testy s diagnózou Downov syndróm a rozhodla sa, v prípade, že by diagnóza potvrdila aj pri kontrolných testoch radšej ísť na vraždu - tak to nazývala ona. No ešte skôr ako mala výsledky, malý začal kopať (dovtedy ešte necítila pohyby), jej to stačilo na to, aby sa rozhodla nechať si ho v akomkoľvek prípade - a asi predpokladáš správne, výsledky boli ok a malý je šikovný, už veľký chalan.
    Mám ešte len jedno dieťatko, ale už teraz viem, že to čo by ma najviac bolelo je vidieť ju trpieť, ako si napísala hneď v prvom príspevku, matka by aj zomrela za svoje dieťa - možno je to ešte tažšie, ale ja by som sa rozhodla žnechať ho žiť a žiť pre neho napriek všetkému... Verím, že to všetko dopadne dobre a neboj sa, postaráte sa o malú úplne ukážkovo, ak by aj náhodou nebolo všetko hneď najľahšie -tak ako by si sa postarala o jednu zo svojich dcér, ak by sa im hocičo prihodilo - je predsa už teraz tvoje slniečko ktoré Ti verí, veď si jej skvelá mama. Drž sa!

  • anonym
    30.03.2010, 21:51

    autorka, napisala si tak krasnu odpoved a hlavne optimisticku, ze nam neostava nic ine, len ti velmi, velmi, velmi drzat paste, nech je to vsetko ok!!! ver tomu, ze na teba myslime a sila myslienok, ked sa spoja, je uzasna!!! vela stastia!!!

  • anonym
    30.03.2010, 21:59

    :tup: :tup: :tup: :tup: :tup: :tup:

  • anonym
    30.03.2010, 22:50

    musim sa priznat, že tato maminka to odhadla velmi presne a uplne to vystihla. je to jeden z prispevkou, ktore vo mne najviac zarezonovali a utkveli mi v pamati. aj ked kazdy je vynimocny niecim inym a kazdy mi pomohol.
    autorka

  • anonym
    30.03.2010, 22:57

    presne takuto otazku som davala svojmu muzovi. co ak sa teraz stane niektorej z nasich narodenych dcerok uraz a nikdy nebudu chodit??? alebo sa objavi nador??? nevyhodime ich predsa ani ich neopustime, jednoducho s tym budeme bojovat. a presne tak to citim aj s touto malickou. jednoducho je moja nech je akakolvek, je to moja tretia princeznicka uz teraz. mam pocit, ze musim bojovat o jej zivot a presne ako pisete jej dat sancu na zivot. dat jej sancu ukazat co v nej je. som velmi rada, ze ste mi pomohli si toto utvrdit v hlave. lebo hlava a tlak okolia mi vraveli jedno, ale moje srdce je uz teraz spojene s mojim anjelikom a nedokazala by som jej ublizit. tak ako to nedokazem ani pri tych narodenych dcerkach. cely zivot si vravim, ze osud nam na plecia nalozi len tolko kolko vladzeme uniest. a verim, ze toto je len skuska pevnosti nasej rodiny a nasej lasky. tohto nazoru som boal uz od zaciatku len som sa nechala zvyklat okolim a ostatnými. este raz vam vsetkym patri moje velke DAKUJEM. :heart:

  • anonym
    30.03.2010, 23:01

    tu ide len o to, ze my nevieme presnu diagnozu. vsetko je to v teoretickej rovine a stale som si kladna otazky co ak by bola zdrava, co ak by sa to dalo spravit. si predstav situaciu, ze by som na zakrok sla a ony by zistili, ze poskodenie je male, take ktore sa da odstanit. mna by vtedy asi porazilo> lebo malinku uz dnu nikto neda. len ju nechaju na stole zomriet. s tymto by som sa nevyrovnala nikdy. autorka

  • anonym
    30.03.2010, 23:05

    :D ty si bola mlada neskusena??? :D ja som mala prvu v 19-stich, druhu v 21. a teraz tretie bude par mesiacov pred 25 :D a my mame v 22-kach stastie. obaja s manzelom sme narodeni 22.01. :D to len na pobavenie a odlahcenie temy. :D
    autorka. :lol:

  • anonym
    30.03.2010, 23:10

    uz viem, vcera som si to zistovala a dala som to precitat aj muzovi, a som si vedoma, ze toto nedokazem.

    to ze ma malinka teratom vieme, to keby ste videli foto tak to tam uvidite aj vy. ale teraz budem len dufat, ze sa to bude vyvijat tak aby sa to dalo zvladnut v jej prospech. ze bude inak zdravucka tak ako je doteraz a ten hnusny skaredy teratom dame prec. ked sa snazim an to mysliet, tak nadnesene, tak si aspon vravim, ze ked uz to ma na ritke, tak ju aspon bud mat ako poriadna baba. :D riadne velku. :-P  dufam, ze tieto riadky nikoho neurazia, len mi trosku pomaha, ked sa na to nepozeram tak moc skepticky.

+ -
Príspevkov: 418