myslim, ze tu sa najde dost maminiek ktore ti rady pomozu a vyrozpravat sa mozes vzdy. myslim, ze to nikomu nevadi, lebo myslim ze kazdy mame obcas taketo myslienky. :roll:

Ahoj!
Zajtra je piatok,manzel pride domov, tak mu to pekne daj precitat. Mozno pochopi, mozno nie, ale urcite sa aspon porozpravate a verim, ze najde tie spravne slove a povzbudi ta. Podla toho co pises rodinu milujes, len mas tazke obdobie - skus, mozno ked nato budete dvaja, zvladnes to lahsie!

Drzim palce.

P.S. Nie si sama, aj mna to obcas chyta a vsetko na mna dolahne...

Ahoj, tak ja som sa našla v niektorých tvojich slovách. Tak napríklad...chýba mi nežné pohladenie, láskavé a milé slová od manžela, tiež kričím na syna, ale nie bezdôvodne. On je proste hrozne umrnčaný aj keď je už prvák a so všetkým mu treba pomáhať. Mám ešte dcérku, polročnú. No a tiež tá chuť na sex, nula bodov. Tak vidíš, nie si sama, s takýmito problémami. Je nás viacej. Hlavu hore, ono to prejde. Teším sa na jar, na teplé počasie, dlhé prechádzky vonku s kočíkom, rozkvitnuté stromy, voňavá tráva... Bude lepšie. Určite.

Ahoj, som na tom skoro rovnako...vrieskam na deti na muza, potom ma to mrzi...a tak dookola.Ja len dufam, ze teraz ked sa vonku ukazuje slniecko, ze aj nam bude lepsie.Mne pomahaju prechadzky po vonku, aspon nevidim ten bordel doma :D

tak ako citam, je nas tu viacej co su na pokraji nervov niekedy...ja tak isto, som nervozna, obcas aj na synceka mam nerv, a rada by som ho niekedy odlozila  niekam mimo mna...tak msi pripadam ako taky psychopat....priatel mi za chvilku odchadza za pracou na 3 mesiace do talianska, penazi taktiez nemame vela, do toho mi idu statnice a o nezacatej bakalarke ani nevravim lebo mam prisernu konzultantku ktora chce mas vsetko perfektne a tip top....a mamm pocit ze je na mna toho privela...takze sama nie si urcite s takymyto pocitmi...dzrim palce babenky...

ahoj.nie si sama.mne mama zomrela pred tromi rokmi mala som 20rokov.s otcom sme sa moc nemuseli,teda on mna mlatila hlava nehlava.teraz mam malu.priatelova mama cize babka mi snu vobec nepomaha,tak som na to sama.obcas uz aj ja na nu zhucim pritom ma len 5mesiacov,ale uz je obacas na mna toho prilis,stale len plac.potom upadam do depresie,kde pod paplonom placem,ako male dieta.sestra sa po otcovej smrti prestala so mnou rozpravat,rodina to nula bodov.ale nasla som si niekoho skym sa mozem porozpravat a to bratovu byvalu frajerku...je fajn mat niekoho,kdo ti pomoze

ahoj. po prečítaní tvojho príspevku mi prebehli zimomriavky po chrbte. ak nevieš nájsť oporu v menželovi a máš naozaj pocit že to nezvládaš, tak by bolo treba asi vyhladať odbornú pomoc, veď to nie je hanba, trocha sa vyrozprávaš a možno sa ti ulavý. aj pre tvoje deti to bude lepšie, tak aspoň kvôli nim to skús.

myslím si, že milovaná si, tvojimi dvoma krásnymi deťmi a oni sú najdôležitejšie v tvojom živote.

prajem veľa šťastia a pevné nervy.

Ahoj, no vitajte v klube baby, Ja som takýto stav mala v pondelok. Prišla som pre malého do škôlky a on totálne chorý, nádchu, no hrozné. Pritom som ho tam ráno dávala a bol OK. tak som zháňala varovanie na utorok, manžel ukecal svokru. Tak som išla v utorok do práce (podotknem že manžela mám na týždňovkách). Poobede som letela domov pre máleho, išli sme k lekárovi, do toho strašne moc vecí v robote. tak som doma do desiatej ešte pracovala. Bolo mi tak zle, že som si myslela, že sa nedožijem rána. A ja som sa chvalabohu znova zobudila. Sú to len také blbé obdobia. Proste to prejde. Nie si jediná, komu nemá kto pomôcť. Ja som tiež sama. Svokrovci na mňa kašlú a aj keď mám kamarátky, každá má svojich problémov dosť. Proste do mňa v istom okamihu môjho života vstúpil do mňa nejaký pocit "jedu" a proste som si povedala a dosť. nebudem stále vyplakávať manželovi, že som sama. mám predsa dosť rokov na to aby som bola samostatná. Naštvi sa  sama na seba a ukáž sebe aj svetu okolo, že si silná žena a že zvládneš všetko na svete. Pretože my, ženy, zvládneme aj nemožné. ;-) ;-)  A keď ti bude najhoršie, kľudne napíš sem a vykecaj sa.

Ahoj,

asi každá mávame takéto obdobia a myšlienky.Je to aj tým,že máš všetkého veľa a aj tou dlhou zimou. Podľa mňa si úžasná žena, už preto, čo všetko zvládaš. A z Tvojho príspevku cítiť lásku k rodine, neboj sa, Tvoje deti isto cítia, že ich miluješ, občas každá z nás aj pokričí. Keď sú aj chvíle, že Ťa nemá kto povzbudiť, pochváľ sa Ty sama a nebuď k sebe prísna, nevyčítaj si ani kilá navyše, určite je to oveľa krajšie ako vychrtliny, ktoré nám servíruje bulvár. Drž sa.

Ahoj,

Tak taketo obdobia zazivame pomaly asi vsetci. Je to aj pre mna tazke, takete dni zvladat. Tiez som  na tom niekedy podobne ako ty. Som vacsinu casu na malu dceru sama a niekedy mi dochadza kreativita a neviem co a ako. Stale by mi bola len na rukach, no a ked chcem mat aj uvarene aj trocha upratane, tak je to niekedy obtiazne. Tiez na nu pokricim a potom mi je to tak strasne luto ze az. No a z muzom je to takpovediac tiez zaujimave. Pride z prace, naje sa, na 5 min. malu pobavi a sup mi ju spat a staraj sa. Pomoc niekedy veškera ziadna, no ale na to si clovek aj zvykol. Potom si sadne k PC a surfuje. Lezie mi to riadne na nervy, ale niekedy sedim ticho, lebo stale hadky na tuto temu ma nebavia.  A o sexe ani nehovorim. Tiez sa mi ho niekedy ani nechce. Po unavnych dnoch je to asi na kazdu z nas vela.

Tak hore hlavu a uzivaj si kazdy den, aj ked nie je najlepsi. Staci niekedy len na par minut zmenit myslienky, pripadne sa poprechadzat, vyvetrat si lavu a hned je lepsie. Drzim ti palce, aby si si zlepsila naladu a najma aby si si nebrala take banalne veci (ako je troska vyssia vaha) k srdcu. Nie je dvolezite ci vyzeras ako modelka ale aky si clovek. Si podla mna dobra matka a to je najdolezitejsie. :P 

ahoj,

pomohla by ti aj dobrá kamarátka...treba je len nájsť...aj tu sa dá...napíš odkiaľ si...a možno sa s niekým spojíš...začni myslieť pozitívnejšie...určite je na to dôvod...už iba to, že máš dve krásne deti, ktoré potrebujú šťastnú maminu... ;-)

Ahoj, viem, že to máš ťažké. Aj ja som mala také obdobia, keď som nevedela, kam sa pohnúť, bola som stále nervózna, myslela som len na zlé veci, ako ma všetko rozčuľuje, ako je všetko na nič. Viem, je určite ťažké, že si na všetko sama. Určite by Ti pomohla aspoň jedna osoba, ktorá by ťa pochopila, skús to s manželom alebo ako ti aj poradili, skús niekoho nájsť tu na webe, niekoho, kto by ťa povzbudil a vypočul. Ale ešte by som Ti chcela povedať jednu vec, a to veľmi zásadnú, ktorú som aj ja musela pochopiť ešte predtým, než sa môj život zmenil k lepšiumu. Musíš začať sama od seba, začať myslieť o sebe v dobrom, mať rada samu seba, prijímať samu seba taká aká si aj so svojimi chybami, možno máš niekoľko kíl navyše, áno aj ja ich má (kto ich nemá?), ale to nie je dôvod na to, aby si samu seba nenávidela, ani to, že kričíš na deti. Každý z nás to občas robí. Skús len trošku spomaliť, skús urobiť niečo čo máš rada, ísť von sa prejsť, alebo ísť na kozmetiku, alebo do kina, čo ja viem, skrátka niečo, čo ťa poteší a určite sa na vec budeš pozerať trošku inak. My sami sa musíme naučiť vidieť v živote skôr tie pekné stránky, nie tie zlé, lebo tak by sme boli asi všetci na psychiatrii. No predovšetkým treba zmeniť postoj k samej sebe, vedieť si aj odpustiť, veď nikto z nás nie je dokonalý. Tak hlavu hore:roll:  a určite to pôjde, neboj:wink:

..napíš mne, ja ti aj pekným slovom aj pohladením zjatrím tvoje rany osudu....a nie preto, že si taká ako píšeš otrasná a tlstá, ale preto, že sa s láskou staráš o dve malé deti a nie je to jednoduché ...Držím palce a prajem veľa šťastia..