Diskusie

Bútľavá vŕba

anonym, 11.03.2010 12:47

mam vazny problem

a neviem komu to porozpravat. Velmi casto myslievam na smrt , smrt rodiny a moju vlastnu. Proste zivot tak ubieha a bojim sa, ze zrazu bude nic, a hlavne umierania. Ze sa nieco stane. Moj manzel je totalny optimista, takze jemu to moc nechcem hovorit.  Casto myslim stale, ze sa nieco stane.  Neviem ten pocit zo seba dat prec.  Inak o mne hovoria, ze som srnadistka a som za zabavu, keby vedeli co ma zoziera by neverili. Mate podobne pocity aj vy? Ako sa s tym vyrovnat?

  • anonym
    11.03.2010, 13:19

    myslim si, ze kazdeho obcas napadnu "cierne myslienky" . ale je fakt, ze ich treba zahodit za hlavu. a ak ti to nejde samej, nie je hanba vyhladat odbornika. drzim paste

  • anonym
    11.03.2010, 13:39

    aj mna niekedy prepadnú depresívne myšlienky. To asi zažil každý. Mne sa to stáva, keď muž ide na služobku a bojím sa, aby sa mu niečo nestalo. Keď sme pohádaní, ... Jednoducho v takých situáciách, kedy si uvedomím ako mi na ňom záleží a aký je život pominutelný. Je to prirodzené báť sa o niekoho, koho lúbime a záleží nám na ňom, že o neho prídeme. Ako bude vyzerať život bez nich a tak. Aj mňa trápi,čo bude s našimi deťmi,keď sa pominieme, kedy to bude.

    A čo robiť v takýchto situáciách? Ja sa modlím. Ďakujem Bohu za každý prežitý deň a prosím o ďalšie. Ale pomáha mi aj rozhovor, rozprávam sa s mužom o svojich citoch, pocitoch. Veľa sa rozprávame o tom ako nám na nás záleží. Možno by ti pomohol rozhovor. A viac spoločných aktivít, takých pri ktorých sa spolu zasmejete, pobavíte.

     

     

  • anonym
    11.03.2010, 13:55

    Ahoj aj ja mávám často takéto myšlienky, a pokúšan sa ich zbaviť.
    Akurát som dočítala knihu Sila pizitívneho myslenia. A pomohla aby som začala rozmýšlať ináč o živote. Aj ja sa modlím keď ma prepadnú tie desivé myšlienky.
    Tvoj príspevok ma povzbudil, že nie som sama, treba proti zlým myšlienkám bojovať krásnymi myšliekami :-)

  • anonym
    11.03.2010, 14:06



    ahoj, poobzeraj sa po niekom fundovanom ako psycholog, alebo alternativny liecitel (ludovy), alebo sa jednoducho poobzeraj po niekom, kto prezil tzv. klinickú smrt.
    prosim bez smiechu a tukania si po cele, podobny zazitok mam za sebou...

  • anonym
    11.03.2010, 16:08

    Aj mna napadaju podobne evci..ale u teba je to uz mozno ze aj choroba. netvrdim ze sui psychicky chora, ale mala by si zajst za odbornikom.

  • anonym
    11.03.2010, 18:10

    zadováž si tú hore spomínanú  knižku "sila pozitívneho myslenia".  je super, aj má super referencie!

    pokiaľ nie si depresívna už navonok, tak že to vidia aj ostatní, tak si ešte silná a bojuješ proti tomu:!: , to je dôležité. Treba ti práve to pozitívne myslenie,zmena pohľadu na svet a život, uvidíš,ako sa ti uľaví  .a ak je tvoj muž tak pozitívne naladený človek, skús sa ho tak nenápadne opýtať, kde berie tú silu a energiu, že aj ty by si potrebovala, takú "malú výrobňu"  a určite to zvládneš.

    Ked´ to nebudeš už zvládať, tak nejaký odborník pomôže, ale vtedy musíš s pravdou von.

    Veľa pozitívneho myslenia!!!!!!

  • anonym
    11.03.2010, 18:33

    ahoj, odkedy som ja aj manžel prekonali vážnu chorobu, kedy sa fakt mohlo stať aj najhoršie, pozerám sa na veci inak ... kedysi som nad tým nerozmýšlala, dnes sa smrti bojím. Mojej, manželovej ... že zostanem sama s deťmi, ako by sme to zvládli, čo by vyplnilo takú stratu :(  Máme s manželom velmi blízky vzťah, bez neho si život neviem predstaviť ... Finančné zabezpečenie máme celkom poriešené, horšia by bola psychická strata.

    Každopádne sa snažím s tým bojovať, pozitívne myslieť, nestresovať sa niečím, čo zatial je (snáď) velmi ďaleko. Ale myslím, že s pribúdajúcim vekom a tým, že máme deti sa človeku také myšlienky občas natískajú.

    Možno su takéto chmúrne myšlienky spôsobené nekonečnou zimou. Snáď, ked sa oteplí, tak to prejde a budeš sa pozarať zasa na svet veselšie. Uvar si čajík, relaxuj, rob čo máš rada, pokecaj s kamoškami. Užívaj si každý deň.  A ak ťa to fakt velmi ťaží, zájdi si k psychologovi, alebo aj farárovi (ak si veriaca) a povedz mu o svojich problemoch. Pam dojem, podla toho, čo si písala, že posobíš na iných optimisticky, že problemy dusíš v sebe a to občas treba niekam vypustiť, vyrozprávať sa

+ -
Príspevkov: 7