Som ja nezodpovedná?
Trápi ma situácia, ktorá je momentálne u nás. Mám 6-ročnú dcérku, ktorá chodí do školy. Doteraz ju tam vodieval starý otec, chodil s ňou aj na krúžky. Som s ňou sama, bývam u rodičov, takže inú možnosť som nemala. Ale teraz starý otec už s malou nepomáha. Ja pracujem, takže sa mi nedá ísť s ňou ráno do školy. Vyriešila som to tak, že s ňou chodí do školy 10-ročná susedka. Na krúžky musí ísť tak, že prejde cez jednu cestu (jednosmerku) a hneď oproti je umelecká škola. Problém je v tom, že neviem či je to bezpečné a či je v tomto veku už zrelá na toto. Utešovala som sa tým, že na tej ceste nechodia rýchlo autá a že aj ostatné spolužiačky chodia samé. Ale moja mamina ma stále zneisťuje, stále rozpráva dramatické historky čo sa mohlo stať keby nebola pri nej ona (niekedy ju vyzdvihne ona keď nie je v práci). A tak ja dcérku ubezpečujem, že to zvládne, starká stále dramatizuje, čo by sa mohlo stať. Tým pádom malá kolíše medzi tým, že chce sama chodiť, potom mi zase volá z družiny s plačom, že sa bojí ísť na krúžky. Ja viem, že sa o ňu starká bojí. Veď aj ja sa bojím ale nemôžme predsa stále myslieť na to čo by sa mohlo stať keby... Neviem či to ja nezľahčujem a som nezodpovedná alebo to starká preháňa.
Posledná dramatická story zo včerajška znela: Ževraj starká išla pozadu aby sa Natálka naučila chodiť cez cestu sama ale keď čakala na prechode pretože išlo auto, tak ju nejaké staršie deti chceli strčiť na cestu. Ja mám už podozrenie, či si to už nevymýšľa alebo neprifarbuje. Natálka mi to vôbec nespomenula, len keď to začala starká opisovať, tak potom začala plakať, že sa bojí aby ju nestrčili na cestu :(