Diskusie

Bútľavá vŕba

anonym, 08.02.2010 22:04

Dieta ignorant

Ahojte, prosim Vas o radu, ci mate skusenosti s dietatom ignorantom. Syn ma okolo 3 rokov a priblizne od 1,5 roka je prilis svojhlavy. Ako by ste riesili situacie, v ktorycho vyzadujete od dietata nieco a ono to ma uplne na haku a nezaujima sa o to? Napr. citam ze deti radi opakuju po dospelych - u nas to tak nie je. Ani jest poriadne nechce, vobec nie je zvedavy na ine jedlo nez to co je zvyknuty, nenahovorime ho na nic co jeho vyslovene nezaujima. Ako keby to robil naschval. Napr konecne sam od seba zacal chodit na velke wc, ked prisiel na to, ze aku mam z toho radost, ako mi na tom zalezi, tak protestuje, pocikava sa, pricom v skolke chodi na zachody vzdy, nikdy nebyva pocikany. Prosim Vas, ked mate skusenosti s takym dietatom, ako ste to prezili? Je to povaha, alebo z toho vyrastli ked boli rozumnejsie? Dakujem za kazdu radu.

  • anonym
    08.02.2010, 22:21

    jezis, tak toto pozname, sice nie az do takej miery , to cikanie, ale pozname. ja by som povedala, ze dieta z toho vyrastie, ale musis mu pritiahnut opraty.

    na moju dceru plati, ze ak sa takto zacne spravat, tak jej chodim za zadkom a sledujem ci spravila to co som povedala. a ked to nespravi, napr obud papuce, tak nad nou stojim aj 15min a ona bud s trucom alebo slzami sedi pri papuciach. ja jej nic nevravim , popripade len podotknem, ze ak ich obuje, bude mat pokolj. chvilu to trva, kym to zaberie ale treba vydrzat. lebo o take 4-5 rokvo ta pri takomto spravani niekam posle a to sa uz nikam nepohnes. treba nanho vymysliet taktiku. u nas aj tak najviac plati trest-odmena.

    neboj teraz sme pred par dnami riesili, ze moja starsia 4 roky total ignoracia. ohlasila som ju, isla prec akoby som ani slovo nepovedala. drza, hnusn a odporna. ako keby ani moja nebola. znie to hnusne. ale padlo u nas aj par capakov, ked uz bolo moc zle, ale zabralo. teraz je zase milucka. treba jej postavit hranice. u nas to teraz naozaj bolo trest odmena. nepocuvas, kasles na mna, bum trest. spravila si nieco sama a pekne - odmena.

    tak neviem ci som ti pomohla. ale hlavne ti prajem pevne, velmi pevne nervy. viem, co je to mat doma take dieta a viem, ze by sa u nas niekedy uzivil boxovaci mech. aby ma netrafil slak. :lol:  a to ich mam v dvojitom vydani. :lol: :lol: tak sa drzte. a hlavne maly musi vediet, kto je mamina a kto je dieta. urci hranice

  • anonym
    08.02.2010, 23:43

    No, tak to ako keby som citala o nasom starsom synovi. Teraz ma 4,5. Presne ako pises, nic nenapodobnuje, rad robi veci inak ako vsetci ostatni a vobec mu nevadi, ze vytrca z radu. Kolektivnemu duchu ho naucila az skolka. Celkovo ma na nho pozitivny vplyv. Tam funguje. Napr. v skolke sam je, oblieka sa .... doma by stale chcel, aby sme ho krmili a obliakali, dokaze kvoli tomu revat aj hodinu ak nie viac. Potesim ta, bude sa to zlepsovat, skus vydrzat. Hranice su dobra vec, ale pri takom to dietati je to velmi tazke ich urcit. Aspon nas syn, ked si nieco vezme do hlavy, tak sa nechce dat presvedcit ani parom volov, to sa radsej vzda toho, co ma najradsej, len aby nemusel priznat prehru. Takze sa nam tazko hlada, co na nho zaberie. Cim sme boli tvrdsi, tym to bolo horsie. Treba najst rozumnu hranicu. ALe s vekom je stale rozumnejsi a lahsie sa s nim da dohodnut.
    Nastastie mladsi syn je uplne iny. Este aj teraz po vyse dvoch rokoch sa vzdy s manzelom zacudujeme, ked nastanu situacie, kde cakame automaticky odpor a ono to funguje! :-)))
    Drzim palce, chce to naozaj pevne nervy. A stale prejavovat vela lasky. Mne dost pomohla aj tato kniha: http://www.martinus.sk/?uItem=73266

  • anonym
    09.02.2010, 13:05

    Ahoj,no chvalabohu, že nie som sama. Ja mám doma 4-ročného Samka a niekedy musím odísť do druhej izby a rozdýchať to. Je neuveriteľne tvrdohlavý. Ale začali sme fungovať štýlom teraz poslúchneš ty mňa a nabudúce ja teba (napr. mu pustím rozprávku, keď bude chceť). Je to niekedy veľmi ťažké a niekedy ho musím aj capnúť po zadku. Bežné je u nás hádzanie sa o zem. Ale to keby ste videli tie herecké výkonu:roll: , mám čo robiť aby som nevybuchla. Proste som mu stanovila určité hranice a nepovolím aj keby sa milostivý rozkrájal. Sú dni, kedy je to rozumný a poslušný chlapček a sú dni, kedy by škôlky mali byťotvorené nonstop aj cez víkendy, ab sme ich mali kam odložiť. :green:

  • anonym
    09.02.2010, 13:21

    ahoj ,aj ja mám doma takmer 4.r. Samka,všetko čo sa tu píše ako keby niekto písal o nás. Je to niekedy velký boj:*-( ,no potom príde obdobie poslúchania,a ked si poviem,že konečne mám poslušné dieťa:-)  tak sa to opäť pokazí a sme znovu na začiatku.:-P Tiež sme toho názoru,že musí mať hranice,trestáme a odmeňujeme.A strašne velmi ľúbime!!!:heart: :heart: :heart:

    Ďakujem za link,knihu Malý tyran zháňam už dlhšie a nikde ju nemali.Hneď som si ju objednala.

  • anonym
    09.02.2010, 14:44

    maminky a to sa ta tvrdohlavost objavila teraz, ci ste si to uz vsimli, ked boli vase "tvrdohlave" deticky male??? pytam sa preto, lebo mam 8mesacneho syna a nic na svete sa mu neda ani ukazat, ani pomoct, vsetko si chce robit po svojom. kazda snaha pomoct konci velkym ocervenanim a placom. aj minule, uz vie stat, tak sa postavil, ale zial dolu nevie, tak som mu trochu chcela pomoct, ze mu ukazem, ako na to, aby si nozky tak pokrcil do klaku ako ked ide hore. a on ani za nic, to by som mu tie nohy skor zlomila, akoby on povolil. tak teraz dost casto pada. zial neda sa byt pri nom vzdy. ale pomoc neprijme ani tak. tak sa len preto pytam, ze ci sa mam pripravovat "na lepsie casy" alebo to pominie a je to len vec vyvinu, kedze este nevie hovorit, tak aspon takto odmieta. moj prvorodeny bol totiz celkom iny. tomu zas treba ukazovat vsetko.

  • anonym
    09.02.2010, 16:57

    kamoška dala raz svojej dcere vyšetriť sluch, lebo si myslela, že dieťa NEPOČUJE , nereagovalo na oslovenie a robilo si dalej po svojom ... výsledkom bolo, že dieťa ma uši zdravé až moc, ale proste ignoruje

    Ignorácia je podla mna jedným z prejavov detského vzdoru. Jedno dieťa plače, hádže sa o zem, iné chce robiť všetko samo, dalšie sa tvári, že nepočuje a jednoducho neposlúchne.

    K tomuto:

    "kedy by škôlky mali byťotvorené nonstop aj cez víkendy, ab sme ich mali kam odložiť.  ...."

     to je dosť smutné, že maš pocit, že dieťa treba "odložiť" ... aj ked si to asi napísala s určitou nadsádzkou. Pokial dieťa v školke poslúcha, také zlé to nebude;-)  Možno by ste sa mali poradiť s pani učiteľkami, ako to robiť, čo na deti platí. Pomáha zásadovosť a pevné pravidlá, aby dieťa malo hranice a vedelo, čo sa od neho očakáva. Dieťa by tiež malo mať režim - vymedzený čas na jedenie, prechádzku, spanie, hranie aj drobné povinnosti. Aj my máme dobré dni a aj zlé dni, ked sme nervozne ani nevieme prečo. Skúste porozmýšlať, či dieťa nemá nejaký problem, či ho niečo nebolí, prečo je nervozne bez príčiny. Niekedy je dobré také stavy neriešiť a dieťa jednoducho nechať na pokoji, aj vynervačiť, vnútorne si to poriešiť. 

    A dieťťa treba zamestnať ... kto sa hrá, nehnevá ;-)

  • anonym
    09.02.2010, 17:58

    Ahojte, tu je autorka. Je to presne tak, ze niekedy zopar dni je syncek milucky, na zjedenie, inokedy by som ho "roztrhla jak hada". Samozrejme nechem aby slepo posluchal, ale su veci v ktorych musi posluchat ked rodic povie. Aj to, ze radsej neviem co... nebude jest kludne cely den, len aby nemusel co mu nachystam ine nez mu chuti. Problem je, ze ked je hladny, tak je potom nervozny, ale radsej to bude zapijat tekutinami ako keby mal jest co sa mu nechce. V skolke tiez nechce jest, je to neprijemne. Inak tam chodi rad, ale v niektorych veciach je taky neoblomny ze az. Co sa tyka poznamky, ze kto sa hra, nehneva, zial neplati to. Ked je doma, venujem sa jemu, ine nerobim, az ked zaspi. Ked sa aj hrame, vnima dost okolie. Tak napr ked manzel pri nas sedi a ma otvoreny notebook, ze si nieco tuka, tak obcas ked to maly zbada, tak by chcel tiez. To vsak nemoze, tak nasleduje taky plac a hnev a vobec.. ostane lezat na zemi a robi divadlo. Niekedy mi to je az smiesne, ale nesmejem sa mu, nevsimam si ho, snad je to fakt otazka casu, ked bude mat viac rozumu a da si veci vysvetlit. Vobec ma teraz uz niekolko dni, ze place za kazdu prkotinu ktoru mu nedovolime, reve a trucuje.

    Tvrdohlavost sa prejavila u nas okolo 1,5 roka, hlavne vtedy, ked som od neho nieco ziadala alebo poprosila, tak on zareagoval presne opacne.

  • anonym
    09.02.2010, 18:07



    Aha a inak sa tiez velmi lubime, zaspavame tak, ze ma objima okolo krku a pusinkuje. Vela sa objimame a tulime.

  • anonym
    09.02.2010, 19:26

    u nášho Samka  sa tá tvrdohlavosť prejavila niečo po prvých narodkách.Ked sa raz predviedol na dovolenke,tak mi bolo od jedného prítomného povedané,že je velká osobnosť.Chce si za každú cenu presadiť svoje,hlavne doma,v škôlke sa správa presne naopak-je tichý,poslušný.áno ,ked sa hrá tak nehnevá ,ale pravidlá hry riadi on.Ked niečo chceme zmeniť tak je oheň na streche.Je to proste v ňom,ked nemá povôli,tak trucuje.;-)

  • anonym
    09.02.2010, 19:45

    ahoj ja, som ti pisala druhy prispevok. no neviem, ci mozem suhlasit. s tou maminou co napisala, ked sa hra nehneva.... ano je to tak. ale napr. nasa lucka aj ked sa jej plne venujem, stale jej pohlady lietaju kade taede. ona potrebuje hrozne vela vediet a najlepsie naraz.

    co sa tyka tvrdohlavosti, tak tam vyhrava mladsia. ta ked sa zatne ani par volov s nou nepohne. s tou je toto tazke. ale v tom pomaha sutazivost ale nie vzdy. :lol:

  • anonym
    09.02.2010, 20:14

    Ja mam 3r. syna a vzdor pozname tiez az az... hoci v nasom pripade nejde o uplnu ignoraciu, ale hadzanie sa na zem mu ide na vybornu a robenie vsetkeho opacne.. o tom ani nehovorim. Najnovsie som prisla na to, ze ked malemu nieco prikazem, cokolvek... urobi pravy opak; tak som zacala prikazy formulovat do opacnej polohy, napr. chcem aby sa siel vycikat, pretoze ideme von, ale jemu to poviem...."neze sa teraz rychlo vypiskas... maminka ide na zachodik a ty chvilku pockaj"  ..... a div sa svete, maly predo mnou uteka, aby som ja nestihla ten zachod pred nim.... Alebo napr. ideme umyvat zubky.... tak zavelim: " teraz si zubky neumyvaj, prv si umyjeme rucky" a on klasika chce prv zubky a ruky potom.   Nie sice vzdy to funguje, ale vselijakym moznym vymyslanim a stylyzovanim mojich prikazov do opacnej formy, aby som dosiahla to co chcem a maly ako tak posluchal to celkom ide. Lenze niekedy mam pocit, ze si ma uz okukava a zacina uvazovat nad tym, ze nakoniec robi to co ja chcem.

  • anonym
    02.03.2010, 11:41

    U nas to bolo podobne, tiez nam syn robil vsetko naopak, az sme mali podozrenie, ze to robi naschval. Velmi nam pomohla psychologicka na www.detskypsycholog.sk. Teraz je to ovela lepsie, aj ked sa obcas vyskytnu situacie, kedy to na nas skusa, vieme ich s manzelom neporovnatelne lepsie zvladnut :-)

+ -
Príspevkov: 12