ahoj, isté obavy su prirodzené,a le mala by si myslieť pozitívne a tešiť sa, akého už máš velkého a isto aj šikovného chlapčeka:tup: Niečo sa končí a niečo pekné začína, bude to možno ťažké, ale taktiež sa budeš tešiť z jeho pokrokov. Ja si na to spomínam ako na pekné obdobie, ked behom pár mesiacov moje dieťa zrazu vedelo čítať knižky :-D a písať prvé kostrbaté písmenká. Ak uvidí, že sa tešíš a podporuješ ho, aj pre neho to všetko bude lahšie.

nejde do školy s kamarátmi zo školky, ked máš strach ako sa začlení?

 

Nie davame ho do skoly inde a prave preto sa bojim.U nas v okoli ma skola velmi zlu povest dost tam bola sikana a preto sme sa rozhodli dat ho inde.Na to ze sa nauci citat a pisat sa tesim aj ja ,ale mam take zmiesane pocity.A je to o to horsie ze mladsi syn mi od septembra nastupuje do skolky takze budeme mat september velmi zaujmavy.

mam podobne obavy....dcerka ide v septembri do skolky, je tip takeho mileho, tichuckeho dietata...nikdy s nou neboli problemy, ziaden vzdor, poslucha na slovo, s detmi sa nebije, nebojuje o hracky...proste vsetci mi zavidia ake mam dobre dieta a tiez sa obavam, aby nebola sikanovana, nesedela niekde v kute. mozem ju nechat este doma, ma 2,5 a som na materskej so 6 mesacnym, ale chybaju jej deticky, tak ju tam dam... asi sme mi mamy velmi precitlivene...?

No to hej muz sa mi smeje,ze to az moc prezivam,ale co už budem to musiet nejako zvladnut

baby,asi ma teraz budete nenávidieť,ale skúste to prestať tak prežívať,hlavne strach,ako si vaše dieťa poradí,pretože to z vás vycíti a bude vedieť,že vás môže "vydierať".viem,že je to pre niektoré mamičky ťažké,ked si uvedomia,že ich dieťa už nie je "dieťa",ale uvedomte si,že to tak musí byť,že je to pre dieťa dobré.nech sa snažíte ako chcete,neuchránite ho pred všetkým.takmer každé dieťa si nájde priateľov,deti sú proste také.a ked sa bojíš šikany,tak je dôležité,aby tvoje dieťa vedelo,že môže za tebou prísť s akýmkoľvek problémom a veriť,že za tebou príde,ked bude mať problém.

Ahoj,
nás to čaká síce až na budúci rok v septembri, ale už teraz mám z toho obavy, ako to celé dopadne.
Doma je taká, že sa jej ústa nezastavia, vie si povedať svoje, ale v škôlke je ževraj taká akoby ju ani nemali, tichúčko, nie sú s ňou žiadne problémy.
Áno, niektoré mamky, sú precitlivené a pokroky svojho dieťatka prežívajú s väčším napätím. Ale predsa sú tu spomienky na ten malý uzlíček a je to skôr taká ľútosť, že už to dieťa nebude maličké, ale bude to samostatná osobnosť, ktorá nás už nebude tak potrebovať, ale na druhej strane som aj veľmi hrdá na tie pokroky.
Plne si to uvedomujem, že je to prirodzený jav, že dieťatko sa postupne od mamky odpútava - škôlka, škola atď. , ale ja som už proste taká "cintľavka" :-) .

Ja som autorka a dakujem Ti ani nevies ako ma tvoj prispevok povzbudil. :D :D :D :D :D :D :D :D :D

Ja mám takého chlapčeka, teraz má cez dva rôčky a jeden mesiac a v júli mu pribudne súrodenec, ale chcem ho dať od septembra do škôlky. Mám však veľký strach. Keď sme v materskom centra nebije sa o hračky, radšej ich prenechá druhým a keď je tam veľa detí stiahne sa do kúta. Ináč doma je živý a veselý, má aj svojich troch kamarátov, pri ktorých je živý ako iné deti. Ale keď ideme do neznámeho prostredia je tichý a poslušný, tak ako píšeš všetci mi hovoria, aké mám dobré dieťa. Bojím sa toho, že bude samotár, ale na druhej strane si myslím, že škôlka mu pomôže...

Hádam to nejak prežijeme...

ja som to prezivala opacne, tesila som sa, ze syn pojde do skoly... zobrali sme ho na den otvorenych dveri, boli sme na dvoch zapisoch (lebo do prvej skoly ho nezobrali)...

a syn k tomu pristupoval absolutne lahostajne. objednavali sme spolu tasku, a jemu bolo vsetko uplne jedno. ked taska prisla, hodil ju do kuta a vytiahli sme ju az 2.9.

prvy den som prezivala, ze uz mam skolaka... a on to bral ako normalnu vec, nic vynimocne...

ale vidim, ze je fajn povaha, ziadne polrocne/stvrtrocne testy ho nestresovali, napisal, vyriesil vsetky ulohy, po vyucovani zabudol, ze pisal test, jeden z testov ani neoznamil, ze si maju nan opakovat a ma vyborne vysledky...

Ahoj, mám syna prváka, tiež som mala obavy, ako to v škole zvládne, či ho nebudú biť...


Povedali sme mu, že sa nemá biť, že ak mu niekto ublíži, nemá to vracať, ale povedať pani učiteľke. Netúžim mať zo syna surového bitkára.


Keď mu spolusediaci spolužiak robil zle - vykrúcal mu hlavu, povedal to pani učiteľke a tá ho presadila.


Sedí v prvej lavici, nikto si na neho nedovoľuje, nie preto, že by sa báli jeho svalov, ale načo sa púšťať do niekoho, kto to nevracia, ale povie pani učiteľke, veď to je nuda, nie? :lol:


Nebije sa, nebijú ho, so spolužiakmi sa občas cez prestávku naháňa.

Do školy s ním chodia sestry, tie ma informujú.


Obavy pred vstupom dieťaťa do školy považujem za normálne.

Ja som synčekovi povedala, čo má robiť, keby mu chcel niekto robiť zle a myslím, že by si to mala urobiť aj ty.

Ak chce niekto šikanovať, musí byť niekto, kto sa dá šikanovať.


Veľa šťastia a neboj, kamarátou si nájde. Nepoznáš sa s rodičmi niektorého dieťatka, čo bude s ním chodiť do školy? Cez leto by ste sa mohli pár-krát stretnúť.