Diskusie

Bútľavá vŕba

anonym, 24.01.2010 15:23

soferovanie

Ahojte baby.chcem sa len opytat ako ste na tom s jazdenim na aute.Ja mam uz niekolko rokov vodicak  le prax nemam ziadnu.Mame malu dcerku  auto doma tak si viete predstavit aka som koza,ze to nevyuzijem ale ja sa proste bojim.Vsade nas vozi manzel a tym padom som odkazana na neho.Uz ma to nebavi lebo len doma sedime a ked chcem niekam ist tak musim busom .Akosi sa neviem odhodlat...:( Mate niektora takyto problem????Dakujem

  • anonym
    24.01.2010, 15:55

    ja som mala podobny problem. odlišoval sa len tym, že ja som vodičak nemala. vždy som musela prosit manžela aby nas vzal k lekarovi, prip. som musela ist busom. necitila som sa na to zrela,aby som si ho spravila. ale potom sa niečo stalo, čo ma donutilo. našla som odvahu a zavolala do autoškoly. už nechcem byt zavisla od niekoho druheho. ak maš strach, par krat skus šoferovat, ked sedi manžel pri tebe (ak ma trpezlivost, ak je nervak, tak popros niekoho ineho z rodiny) alebo si zaplat v autoškole par kondičnych jazd. je fakt škoda, že si vyhodila za autoškolu prachy a teraz vodičak ani nevyužiješ. naozaj treba len odvahu a trochu verit si. takže hlboky nadych a vydych + velky usmev do zrkadla so slovami ja to dokažem! a fakt to pojde (mam to odskušane).

  • anonym
    24.01.2010, 16:26

    Ahoj, to ta uplne chapem ako sa citis. Na tvojom mieste si zaplatim zopar kondicnych jazd, mozno ti bude stacit 1-2. Verim, ze to oceni aj tvoj manzel, ved budes samostatnejsia. Ja si zivot bez auta uz neviem predtavit, rano rozvoz deti skola, skolka,potom kruzok,poobede domov, medzitym nakupy, prip. k lekarke, je to na nezaplatenie, ze sa nemusim nikomu prosit, tak len smelo do toho.

  • anonym
    24.01.2010, 17:09

    Ahoj, ja som na tom presne ako ty. Ale uz som s tym nieco zacala robit - zaplatila som si kondicne jazdy. Treba sa iba odhodlat a potom jazdit a jazdit a ... - toto si stale opakujem dookola. Myslim si, ze ani ludia, ktori prave spravia skusky v autoskole sa necitia 100%-ne dobri soferi a musia nabrat odvahu. Tak mi to hovorila i sestra, ze keby nebola donutena v praci soferovat, tak by po skonceni vodicaku nikdy nesadla za volant.

  • anonym
    24.01.2010, 17:58

    Ahoj, no ja si neviem predstaviť život bez šoférovania. Jazdím od svojich 18- rokov. Mala som a aj mám super rodičov, v tomto ma podporovali, takže týždeň po získaní šoferáku som išla sama z Trnavy do Nitry na prednášku, chodila som externe na VŠ. Pod stromček som dostala od manžela staršie autíčko, takže som úplne nadšená, som sama sebe paňou, s malým ideme ráno kedy chceme, z práce tiež, nie som na nikoho viazaná.

    moja rada: využi to čo máš v garáži, zaplať si kondičné jazdy a uvidíš ako sa ti bude lepšie dýchať, sebavedomie sa super zvýši a aj manželík bude šťastný. Držím palce.

  • anonym
    24.01.2010, 18:14

    Mám takmer dvojročného syna a tiež všade chodíme buď pešo alebo trolejbusom, alebo som odkázaná na odvoz manžela a pod. Len preto, že mám zbytočný strach, ktorý sa tiež chystám prekonať a zaplatiť si kondičné jazdy. Mám kamarátky, ktoré nie sú síce super šoférky, ale odvezú sa, kam potrebujú a veľa tak stihnú a vybavia. Inšpiruje ma aj svokra, ktorá začala v pedesiatke šoférovať a jazdí už cca 9 rokov a celkom jej to ide. Takže je to aj o nabratí odvahy a chuti prekonávať prekážky, takže smelo do toho!:)

  • anonym
    24.01.2010, 20:11

    Ahoj.Ja som tiež zo začiatku mala torchu strach,nie kôli tomu,že by som sa bala šoferovať,ale prave ked som skončila vodičák sme si kupili nove auto.Mala som strach v meste zaparkovať medzi dve autá(aby som nahodou nebuchla auto),radšej som si našla nejake ine miest na zaparkovanie :lol: Zo začiatku chodil som mnou muž aby som mala nejaku istotu a aby ten strach zo mna vyšiel.Vždy som sa snažila šoferovať z rozumom a  pomaly. Neboj,chýba tomu len prax a odhodlanie si sadnúť za volant.Skus nahovoriť muža aby išiel s tebou na skušobnu cestu a uvidíš že strach prejde.Budem ti držať palce. : :tup: :tup: :tup:

  • anonym
    24.01.2010, 20:29

    Dievčatá, chce to len prekonať prvotný strach:wink:  V autoškole vás prax nenaučia... kondičné jazdy su fajn, ak chcete nedobudnúť nejakú istotu, je to taká "barlička", ale šoferovať sa musíte aj tak naučiť samé. Je idealizmus myslieť si, že po skončení autoškolky človek VIE šoférovať ... lebo NEVIE.

    Ja mam VP od 18-ky, no šoferujem asi až od 22-23 rokoch, najskor na otcovom, po svedbe sme nadobudli vlastné. Nikdy som nešoferovala malé autá, najskor sme mali kombi, teraz máme vyššiu strednú triedu. Cítim sa vo väčšom aute bezpečnejšie.

    VP som si robila v rýchlokurze za 3 týždne ... povinné jazdy som absolvovala, ale šoferovať sa človek takto z rýchlika nenaučí. Mna naučil šoférovať manžel, síce asi mal aj strach:lol:  ale vždy mi s kludom m hovoril, takto si poď, teraz sa tam pozri, uber, pridaj, preraď ...  Chodím radšej pomaly, predpisovo, neriskujem, nepredbieham (len ak som si fakt istá. Odkedy máme deti a mali sme búračku, mam trochu strach ... ale jazdím. Nemienim kvoli strachu sedieť stále doma, deti treba vodiť na krúžky na druhý koniec mesta, autobusy u nás v meste nechodia.

    Odporúčam začať jazdiť na krátke trasy, po okolí, cestách, ktoré poznáte a postupne trasy predlžovať. Neberte si hned do auta svoje dieťa, bude vas to znervoznovať, lebo budete viac ustráchané, radšej chodte samé! Ak máte problem zaparkovať medzi 2 autá - tak tam neparkujte. Ja sa tiež nerýpem s autom niekam, kam mam obavy, že sa nezmestím. Aj pri obchodnom dome parkujem radšej kúsok dalej, ako by som mala oškrieť svoje a cudzie auto. Alebo vystúpim a obzriem teren, či sa zmestím alebo nie.

     

  • anonym
    24.01.2010, 21:01

    ahojte, ja mám podobný problém. Mám vodičák a nejazdím. Ale nejde o to, že by som sa bála, alebo by som si neverila. Manžel mi neverí a bojí sa o mňa. Keď niekam spolu ideme a nejaký blázon predbieha oproti nám, tak mi hovorí, aby som to radšej ani neskúšala, keď je to na tých cestách také nebezpečné... :*-(

  • anonym
    25.01.2010, 09:35

    tak toto je problém viacerých.Ja som sa tiež zo začiatku bála,ale začala som voziť syna do škôlky,potom som sa osmelia a išla k našim- o 2 dediny dalej,začala som s malým sama chodiť k doktore,a tak pomaličky a stále viac som sa osmelovala.Ked ma doktorka poslala s malým na špec.vyšetrenie do mesta,nemala som na výber proste som šla.Odvtedy jazdím všade kam potrebujem a za každého počasia.Chce to len odvahu ,čistú mysel a nereagovať na blbé poznámky podaktorých šoférov.;-)

  • anonym
    25.01.2010, 11:03

    Je to presne tak, ako píšu baby. Treba v sebe nazbierať odvahu a nebáť sa. Ono to zase nie je nič také strašné. Na oprášenie základných vecí a nadobudnutie nejakej- tej istoty sú kondičné jazdy super. Ale potom to naozaj chce len jazdiť s rozumom a rozvahou a nadobudnúť prax. Ak máš niekoho, kto môže s tebou jazdiť - manžel, brat, otec, známy, tak to využi. Trpezlivo počúvaj ich rady a premýšľaj. Fak to nie je nič ťažké. Auto je len stroj a treba vedieť, čo a kedy urobiť.
    Ja mám napríklad VP od 18, ale aktívne som začala jazdiť asi v 25, keď som nastúpila do práce a pridelili mi auto. Proste sa ma nikto nepýtal, dostala som ho a musela som sa dopraviť domov (cca 500 km). Samozrejme, že som vopred vedela, čo ma bude čakať, tak som absolvovala pár kondičných jázd. A moja skutočne prvá samostatná jazda bola síce stresujúca, ale šla som pomaly, opatrne a všetko dobre dopadlo. Odvtedy som už nadobudla mnoho skúseností a jazda autom mi dnes pripradá úplne samozrejmosťou. Všetko rýchlo vybavím, na nikom nie som závislá a aj s deťmi sa potom dá ísť na výlet niekam trochu inam (nie len stále na ihrisko na sídlisku).
    Len naber odvahu. Je to škoda, keď  máš doma auto, aby si to nevyužila. Držím palce!!!

  • anonym
    26.01.2010, 19:47

    jedine prax ťa naučí-

    kondičné jazdy, ak už si zabudla

    a potom jazdi- najlepšie bez frflajuceho mudrujuceho chlapa, sama, bez detí, najskor krátko,po známych trasách, nie velmi frekventovaných, po takých kde dopravné značenie poznáš naspamať, potom zvyšuj psych záťaž.- dlhšie trsy, frekventovanejšie useky

    je to na nezaplatenie, ked máš možnosť byť nezávislá, tak prosim ťa bud;-)

  • anonym
    29.01.2010, 22:38

    DAkujem vsetkych.Tak ja sa do toho pustim ked sa trosku otepli.Zdar soferovaniu...

  • anonym
    29.01.2010, 23:29

    Ahoj, ja jazdím ešte len niečo vyše roka, hoci VP mám už takmer 11 rokov. Začala som postupne pomaly s manželom, potom sama po dedine, po vedľajších dedinách a dnes už chodím aj do mesta. Dokonca cez vianočné sviatky som prešla 5,5 hodín v kuse, keď sme išli k rodičom. Najlepšie sa naučíš sama, keď si na seba odkázaná a musíš jednať len a len sama za seba. Dávaj si malé ciele, nechci naraz veľa a uvidíš, pôjde to. Prajem veľa úspechov.

  • anonym
    21.08.2010, 15:12

    ahojte chcela by som sa opytat ci nahodou nieto nepozna vhodne miesto na jazdenie ..nejake opustene parkovisko alebo cestu v kosiciach velmi sa chcem naucit soferovat samozrejme pod dozorom oca lebo nemam este 18 a nemam vodicak ale nemam kde nevieme najst vhodne mieto prosim poradte

  • anonym
    21.08.2010, 20:50

    ja mam vodicak 5 rokov.soferovat som zacala az ked sme si s priatelom kupili auto tomu je 2roky a som jak profesionalny sofer.s malou stale niekam cestujeme

+ -
Príspevkov: 24