No, 60m2 pre 3 deti nic moc. Ja osobne domy tiez nemam rada, radsej byty, ale mame 1 dieta (pri tomto pocte chceme zostat), takze nam podobna plocha ako vasa staci bez problemov. Asi by si si mala rozmysliet ci to budes robit pre seba alebo pre deti a myslim ze na odpoved prides aj sama. A deti tam chcu ist? Alebo nie? Lebo pokial ma ist o teba, tak obete detom prinasat treba, oni sa na svet nepytali, my dospelaci si ich robime sami a potom uz musime pozerat hlavne na ich stastie - my dospelaci sa predsa vieme prisposobit a aj neprijemnych zivotnych situaciach si vieme najst to pekne pre nas. Vela stastia, nech uz sa rozhodnes akokolovek.

Znamej sa stalo nieco podobne. Nechcem strasit ani nic podobne, ale ona tam byt nechce! Je doslova zufala. Po roku si sice zvykla, ale stale tam byvat nechce. Ja som tiez "mestske dieta" a nezvykla by som si tam.
Koli tomu ze nechces byvat v dome vas nerozvedu

bože čo by som ja zato dala my síce ešte nemáme ani byt ani rod.dom ale bývame zatiaľ v dome ktorý nie je náš ale taký svoj dom by som brala všetkými desiatimi a to dochádzanie máme oveľa ďalej

skús na tom nájsť aj pekné stránky. Predstav si ako si v lete ráno sadneš do záhrady a vypiješ si kávičku, alebo keď deti chcú ísť von tak ich vypustíš do záhrady a máš ich aj na dohľad. My bývame od mesta 24 km a nás by zasa do mesta nedostal nikto. Nehľadaj len negatíva a že tam nikoho nepoznáš? Veď sa zoznámiš keby ste napríklad kúpili nový byt a sťahovali sa tiež by si susedov nepoznala.

skús na tom nájsť aj pekné stránky. Predstav si ako si v lete ráno sadneš do záhrady a vypiješ si kávičku, alebo keď deti chcú ísť von tak ich vypustíš do záhrady a máš ich aj na dohľad. My bývame od mesta 24 km a nás by zasa do mesta nedostal nikto. Nehľadaj len negatíva a že tam nikoho nepoznáš? Veď sa zoznámiš keby ste napríklad kúpili nový byt a sťahovali sa tiež by si susedov nepoznala.

Ahoj ja ta mozno potesim.19 rokov som byvala v bytovke, ale teraz by som do nej nevratila ani nahodou( 2 roky byvam v dome).Aj ja som si zo zaciatku zvykala tazko, ale asi po pol roku to uz bolo uplne fajn. Obchod tu mame tiez len jeden, ale min. aspon raz do tyzdna sa vyberiem na velky najkup do mesta(mame auto a byvame 15 km od mesta).Mam 2,5 rocnu dceru a ani si neviem presdstavit leto stravene na sidlisku medzi tymi autami, psimi hovienkami a spinou.My sme v lete pomali "od rana do vecera "vonku kde je to upne ine ako na sidlisku- lepsie.Jednoducho malu pustim vonku, hrat sa na dvor, a ja si mozem kludne vnutri varit, alebo robit rozne ine domace prace. A to sa v meste s malymi detmi zlucit neda. Bud doma varis ,alebo si vonku na prechadzke.A ma to mnozstvo svojich inych vyhod na ktore urcite prides ked pojdes do domu.Takze ja by som sa hlavne kvoli svojej dcere do mesta nevratila.Skus sa  ty porozpravat so svojimi detmi(neviem ake velke su) co ti povedia oni. Ale kvoli detom by som to na tvojom mieste urobila a sla do domu.A ked si to preje aj tvoj manzel.....A mozno sa vam znizia aj mesacne vydavky.A ked sa bojis byt v dome sama, pozri sa na to aj takto: v meste su v poslednej dobe same vykradacky a na dedine davaju na seba ludia väcsi "pozor".Jednoducho si viac vsimaju.Takze,prosim ta nerozvadzaj sa a vyskusaj to, urcite si zvyknes.Prajem vela stastia a daj vediet ako to dopadlo.

ja som na dedine vyrástla, asi 7km od mesta a idylku si ptredstavujem teda inak. Ako víkendové spestrenie je to super:tup:  ale stále tam bývať ... no pre mna o ničom:tdown:

Som rada, že sme v meste, ja mam blízko do práce, deti do školy, školky, na krúžky, do obchodu... všetko pár krokov. Na dedine by sem polovicu vecí robiť nemohli ... ale zasa sa daju robiť iné veci. My nebývame v typickom panelákovm byte a máme aj dvor. Takže sa to s panelákovým bývaním asi dosť dobre porovnávať nedá. Ale na dedine to bola nudááááá. Nie som ten typ, čo by kopa v záhrade, tie susedky-dedinčanky boli dosť obmedzené osoby, nezamestnané odkajživa len na dvorku sedeli a ohovárali každého, kto šiel okolo:roll:  S takými som si ja nemal čo povedať. Dopadlo to tak, že som radšej z materskej po pol roku utekala do práce., aby som tam nescvokla od samoty a nudy. Manžel celé dni v robote a ja zavretá ako v blázinci.

Do domu áno - ale ak máte na 2 autá, aby si mohla kedykolkvek ísť kam chceš. Aby si mohla deti voziť na krúžky a za kulturou, lebo na dedine su možnosti výrazne obmedzené. Ale možno ti stačí, že ich vyženieš na celé poobedie na dvor a večer ich zablatené zavoláš, vykúpeš a dáš spať :green:

Ak nie si práve chovateľ-záhradkár, nemáš skolony k trkotaniu na dvorku a postávaniu pre dedinskou krčmou, náhodou nechodíš do kostola, alebo si iného vierovyznania,  si zvyknutá, že chlieb kúpiš ešte aj o 17:00, radi si s manželom vyjdete na prechádzku a nemáte náladu každému susedovi vysvetlovať, kam ste sa vybrali,  tak to budeš mať teda ťažké si zvykať na deddinskú atmošku.

A nezabúdaj aj na finančnú stránku, teraz len vykurovať taký dom je parádna suma za rok. K tomu si prirátaj ostatné poplatky, dane, dopravné náklady a vyjde ti, že bývanie na dedine je luxus pre bohatých. Jedine ak to niekto kompenzuje domácou malovýrobou - zemiaky, zelenina, kozy

Ja byť tebou, chalupisko predám, kupim si väčší pekný byt a chatku na prilahlej dedine. A za zvyšné prachy by som šla na parádnu dovolenku;-)

každému určite vyhovuje niečo iné, ale to že bývam na dedine neznamená že len vyženiem deti von na celý deň a viac si ich nevšímam, ani že celý deň trkocem zo susedami a už vôbec nie som typ čo sa celé leto kutre v záhradke. Čo tak strašne iné sa dá robiť v meste? Že sedíš zavretá v byte alebo ideš s detmi do mesta.Áno v meste máš všetko po ruke, ale to je len zvyk. Dnešná doba je taká - chcem mať všetko poruke a hneď ja keď niečo potrebujem a manžel má auto v robote tak sa vyberiem do mesta autobusom a nevidím na tom nič hrozné jednoducho sme len spohodlneli.

súhlasím s predchádzajúcim príspevkom. Ja bývam na dedine v rod.dome od narodenia, ale do mesta do paneláku by som určite nešla bývať. Viem, sú aj výhody toho všetkého a nevýhody..... Na dedine máš aj čistejší vzduch, nemusíš sa až tak báť o deti keď sú vonku samé, ráno ťa nezobudí vrtanie u susedov či výťah,.......Síce v meste  máš všetko poruke, možno viacej príležitosti sa zabaviť.......Ale všetko je len sila zvyku. Asi pre mňa najideálnejšie by bol rodinný dom na okraji mesta:lol: :lol:

Ahoj,nechcem Ti velmi do toho zasahovať,ale skus počuvať svoje srdiečko,zváž si svoje pre,aj proti a hlavne si sadni s mužom za stôl a vyrozpravaj mu čo ta trapi,aky maš problem,ze nechces ist byvat na dedinu,ze si to nevies predstaviť,ze si zvyknuta na mesto....   .Alebo je tu este jedna moznost,ten domcek na dedine predat a za ziskane peniažky by ste si kupili väčší byt.

Zbytocne ti tu budeme pisat pre a proti, si myslim. Kazdemu vyhovuje nieco ine a ked mas pocit, ze to tam nebude dobre, tak to ani neskusaj. Ako ti tu uz radili, skuste dom predat a kupit vacsi byt. Problem ale asi je, ze manzel by siel radsej do domu, inak by ste to asi neriesili, hm?

mám kamarátku, ktorú muž donútil tiež pod hrozbou rozvodu postaviť dom na dedine. Do mesta to maju blízko, asi 3km do centra, ale aj tak už to je iné ako priamo v meste.

Ona je doma na MD, manžel pracuje celé dni, aby mali na splácanie pôžičiek a živenie domu. Ked išli stavať, nasluboval je hory-doly, ako bude pomáhať, ako to bude idylka, aké to bude super pre deti... Realita je taká, že stavaju už niekolko rokov, dorobené nemaju, deti von pustiť nemôže samé pre nedorobený dvor a aj preto, že čo by tam stále samé robili. Deti to tiež na dvore dookola to isté nebaví, potom vymýšlajú hlúposti.

Manžel by aj rad pomáhal, ale nemá kedy pomáhať. pre chlapa to je super, rano odíde - večer príde a má pohodlie, vela miesta, klud. Ale ona tam je zavretá celé dni! Je to síce len kúsok, ale kym nachystá 2 deti, kočiar a prešlape s 2- a 4-ročnými deťmi 3km do mesta, tak ma pol dňa v ťahu. Auto si berie každé ráno jej manžel do práce, autobus tam nechodí, len 2x za den školský.

Ona ma z toho už normálne psychické problemy, uzatvára sa do seba, nikam nechodí, kamošky sme ostali v meste, celý den je len s deťmi a rozmýšla a drie okolo domu. Občas ju ideme navštíviť, ale to je málo.

Ono je velký rozdiel na akú dedinu sa človek dostane. Su aj super vybavené dediny, kde su možnosti, nová výstavba, mladí ludia podobní názorovo, ihriská, výborne vybavená škola, zdrav. stredisko ... proste všetko, čo človek potrebuje. Ale aj také zapadákovy, kde je človek odrezaný od sveta. Niekomu to možno vyhovuje, je taký typ, čo rád žije v lone prírody. Ale nie je každý takýto ... Autorka by si mala zvážiť, aké ma priority a na akú dedinu sa to má sťahovať.

Vela ludí z mesta si to predstavuje idylicky a sťahuje sa na dediny kvoli deťom. Ja by som na dedinu nešla práve kvoli deťom. Pre deti je dvorček super, kym su malé - maju sa kde hrať, máte kam napustiť bazenik, urobiť pieskovisko. To trvá tak do 5-6 rokov. Ale s nástupom do školy potrebuju deti iné veci. Nie na každej dedine je kvalitná škola a iná na výber nie je (alebo zasa len potrebujete auto a volného šoféra, aby ste ich vozili). Teraz nehovorím nejaké predsudky, sama som to zažila. Kopu vecí som sa musela vzdať len preto, že sme bývali v zapadákove, kam autobus chodil ledva každé 2 hodiny a kde nič nebolo :roll: Hned ako som mohla, tak som odtial odišla.

 

napr.  ZUŠ, tenisové kurty, futbalový klub, plaváreň, dom kultury so širokou ponukou záujmových krúžkov pre deti aj dospelých, CVČ s dalšími ponukami, na výber viaceré školy a školky, detské ihriská, zdravotné stredisko a lekárne, obchody, parky, kino, divadelné vystúpenia, koncerty, dva kostoly ... nuž je toho vela, čo sa dá v meste robiť iného. Hlavne má človek možnosť výberu a dá sa to lepšie časovo sklbiť, nie je odkázaný na jedinú ponuku - na dedine väčšinou je 1 škola, 1 školka, 1 krčma s miestnymi opilcami, 1 miniobchod s nulovým výberom a premrštenými cenami ...

Ale zasa je v niektorých veciach obmedzujúce, preto by som brala malý pozemok a chatku na víkendy. Už sa na tom pracuje :D .

prečo bývať na dedine alebo v meste je veľa za a aj proti, ja sa skôr zamerám na to či bývať v byte alebo v dome.

Po 15 rokoch bývania v paneláku sme sa odsťahovali do domu, ako malá a neskôr ako slobodná som to brala ako super, keď som sa vydala dala som sa prehovoriť až si postavíme dom a nejdeme na byt. Toto bolo skoro pred siedmimi rokmi a minimálne 3 krát do týždňa toto rozhodnutie ľutujem. Po 7 rokoch ako tak bývame a máme hotové, mala by som sa tešiť ale nie je to tak. Na krku máme pôžičky ktoré splácame a stále prázdne vrecká a stále sa točíme dookola čo ešte treba urobiť, lebo na chalupe je to tak jedno kým skončíš tak sa ti pos ... druhé, je to nekonečný kolotoč. Chalupa je veľkýýýýýý požiarač peňazí. Len jedno ma ako tak utešuje a to fakt že máme postavenú chalupu v meste kde do centra mám cca 5 min. chôdze toto je na celom pozitívum ale na druhej strane by som to mala aj na byte. A to nevrátam také veci ako udržiavanie okolia chalupy, kúrenie a veľké upratovanie a pod.

Čo by som urobila na tvojom mieste?

Tak po prvé:Zistila by som cenu za ktorý sa dá predať váš súčastný byt /alebo ešte lepšie za koľko prenajať, zistila cenu za koľko by sa dal predať váš dom, a zistila cenu koľko stojí vačší byt

Po druhé: Spísala ročné a mesačné náklady na bývanie vo vašom súčastnom byte, náklady na bývanie ročné a mesačné v rod. dome, a takisto náklady v novom vačšiom byte

Do nákladou by som zahrnula aj poistky, dane, odpady, energie, vodné stočné a pod. Všetko nájdeš na internete poprípade dá sa telefonický. A garantujem ti že náklady na rod. dom ti vyjdu najvačšie a to tam ešte si zarátaj položku keby sa niečo pokazilo /kúrenie, kanalizácia a pod/ a nehovorím udržba bežná  a plus zimná ako odhadzovanie snehu. Keď toto budeš mať tak si v kľude sadni s manželom a pohovor si sním ako to vidíš ty a ukáž mu to. Nakoniec navrhni rod. dom predať za peniaze si kúpiť vačší byt a súčasný byt dať do prenájmu. Takto budete mať pravidelný príjem a ešte vám zostanú peniaze do budúcnosti pre deti.Keď nepochodiš tak mu oznám nech sa do domu odsťahuje sám že ty ostaneš s deťmi v byte.

 

Ahoj, no poviem ti to na rovinu, ak nemáš k dispozícii auto, tak sa na dedinu nesťahuj. Ja som sa dva roky trajlákala so svokrovcami na auto do škôlky a do roboty, bola som stále závislá na nich, pretože manžel chodí na týždňovky. Chvalabohu po pol roku hádok ma manžel konečne pochopil a kúpili sme auto. Bývam len 4 km od mesta, ale neviem si to bez auta predstaviť. Takto je to úplne super, som nezávislá, sama sebe paňou.

A dedinu by som nemenil za nič na svete, sme malá dedinka, len 350 obyvateľov, ale býva tu strašne veľa mladých ľudí. Ja som sa do tejto dedinky privydala, ale hneď som si našla kamarátky.

Milujem ten pocit, keď si v lete sadnem na terasu, malý tu má k dispozícii úplne všetko. Jasné, že to chcelo dosť peňazí, úver nás neminul.

No keď ho vidím, ako sa vonku blázni, aký je šťastný. Určite by som myslela v prvom rade na deti. Oni musia byť šťastní, my rodičia sa vždy nejak prispôsobíme.