Diskusie

Bútľavá vŕba

anonym, 14.01.2010 13:24

dieta a moja hrozna zlost a zlyhanie

baby ja mam nejaku depku, moje dcerka ma cez 2 roky, som zo vsetkeho nejake unavena, proste sa mi nechce ani vstat z postele a dokola hrat sa, pocuvat jej krik a stale ju upozornovat. Ja neviem ci je to normalne, alebo ci to ma obcas kazda, len to neprizna. Ked citam tie casopisy, mam pocit, ze vsetky su dokonale matky, ktore s detmi plavu, ucia sa basnicky.  Mam pocit vlastneho zlyhania, moje dieta ma vobec nerespektuje a robi si co chce, stale vymysla.  A ja len kricim a nervacim, mam pocit, ze zijem v klietke. 

  • anonym
    14.01.2010, 13:47

    si mozeme ruky podat, aj mne sa zda ze ma nerespektuje, stale vymysla, krici, jeduje sa a ak chcem co i len 5minut pokoj, nehrozi. Ale uz dva dni skusam nekricat, neupozornovat stale a nenapominat a tusim aj dieta mam kludnejsie. ked ta vytoci nekrik, odid aspon za dvere, vrat sa a neries, povec to sa nesmie. urobi to znova zasa vysvetli a ak ani tak nepomoze daj do izby.

    Nekric po nej, bude este podrazdenejsia. Vidim ze ked mam nervy ja ma aj krpec.

  • anonym
    14.01.2010, 14:11

    ale čoby....ešte aj odpapuľuje...a to má len dva a pol roka!!!!! dnes mám tiež taký deň, že by som ju........všade sa tisne, nepočúva...ja jej niečo poviem a ona ma má viete kde...skričím, tak vtedy niekedy že to s ňou trooooošinku pohne, na 5sek?????ale to asi všetky deti sú také, skúšajú.....a sú to vlastné osobnosti, takže je to normálne....len nás nech neopúšťa všetka trpezlivosť sveta...a to ozaj, niekedy to beriem všetko v pohodičkéééééé, niekedy ma hneď nervy chytajúú......

  • anonym
    14.01.2010, 14:13



    Mám pocit že čítam o sebe len s tým rozdielom že ja mám syna.:-S  Nič ma nevie tak rozčarovať ako články typu dokonalá mama a tak, keď pritom realita je úplne iná. Ja len dúfam že keď skončí zima bude lepšie tak ako pretým v lete bola to pohoda. Ináč čo píše druhá pisateľka tak s ňou súhlasím keď sú dni že som v pohode tak aj malý je ok ak som aj ja nervózna tak aj on je ako 100 čertov. Tak sa snažím byť v kľude a mať niektoré veci ako keby na saláme, ja viem že to nejde stále ale snahu mám. Veľmi ma teší že nie som sama, hneď mi je lepšie a možno ešte aj ten deň bude krásny. ;-)

  • anonym
    14.01.2010, 14:59

    moja ty mas 2 rocnu a ja mam 3mesacnu a tiez sa tak citim.ma koliky a uz niekedy,tak vybuchnem,ze uz po nej zhuknem nech prestane.a to byva vecer tak hodinku a zacala aj cez den plakavat,tak uz ma po celom dni boli hlava.od porodu som si este neodychla,ani casopis si v klude neprecitam,ale moj drahy ten si lahne do postele a cita si knihu.babka nam ju ani nepostrazi,aby som si ja aspon na 2 hodiny odychla.ona,len dojde rano a opyta sa,co aka bola mala,zasa plakala?cez den mi spava tak najviac hodinu,takze medzi tym stihnem,tak upratat,potom mam nervy aj na draheho,ze nevie upratovat.

  • anonym
    14.01.2010, 15:02

    moja ty mas 2 rocnu a ja mam 3mesacnu a tiez sa tak citim.ma koliky a uz niekedy,tak vybuchnem,ze uz po nej zhuknem nech prestane.a to byva vecer tak hodinku a zacala aj cez den plakavat,tak uz ma po celom dni boli hlava.od porodu som si este neodychla,ani casopis si v klude neprecitam,ale moj drahy ten si lahne do postele a cita si knihu.babka nam ju ani nepostrazi,aby som si ja aspon na 2 hodiny odychla.ona,len dojde rano a opyta sa,co aka bola mala,zasa plakala?cez den mi spava tak najviac hodinu,takze medzi tym stihnem,tak upratat,potom mam nervy aj na draheho,ze nevie upratovat.a to zboznujem tie clanky typu spite,kedy spi dieta.a kedy mam stihnut ine veci?odpocivajte,nebudte nervozna atd.ale niekedy sa to fakt neda.

  • anonym
    14.01.2010, 15:17

    Baby presne to tak aj ja niekedy cítim. No, ale aby sa nepovedalo, tak môj malý je veľmi hanblivý a bojazlivý, takže vonku alebo u lekára to vyzerá, že on len pekne sedí, hrá sa, pozerá. citujem "takého dobrého chlapčeka by som aj ja chcela", "také dobré dieťa som ešte nevidela". Niežeby nebol dobrý, ale doma je to niečo iné. Chce sa hrať, vyžaduje moju pozornosť a niekedy by som si bola oddýchla aj ja. Len čo uvidí, že si sadnem už aj je pri mne a chce sa hrať, čítať. To že doma vystrája ako iné deti nik nevidí, ale čo už. Snažím sa byť trpezlivá a už som aj prestala bojovať s okolím, že on nie je doma taký ako tam kde je veľa ľudí a odo mňa sa nepohne a ticho sedí.

    Aspoň rodina sa smeje na tom, že Martinko a kľudný??? Pomáhajú zo všetkých síl, ale niekedy to je predsa veľa. Byť s ním celý deň, nedajbože keď leje a naozaj sa nedá ísť von. O tom že bordel mi už niekedy naozaj lezie na nervy radšej pomlčím. Veľmi pomáha mať kamošku s malým dieťaťom a vyrozprávať sa jej. Vie o čom hovoríte a vy takisto... Mne to veľmi pomáha.

    A super matky v časákoch sú možno väčšie klbká nervov ako my. Aspoň naše deti vedia, že dospeláci sú občas aj na nervy a nie len oni. :lol:

  • anonym
    14.01.2010, 15:40

    ahoj, asi by si mala viac chodiť von, dcerku zamestnať a bude aj viac poslúchať a menej hnevať

    takýmto obdobím občas prejdeme všetci ... ale ja si vždy poviem, že ešte je to v pohodke, horšia bude buberta:lol:

  • anonym
    14.01.2010, 15:43

    Konecne si to aj niekto prizna, lebo rovnako hrozne som sa citila niekedy aj ja. Ale ako mala rastla (teraz ma 3 roky), tak som bola coraz lepsia mamina, lepsie som to zvladala. Lenze ja mam stastie, lebo mam fantasticku dceru, ktora ma poslucha, sice nie vzdy, ale ked vidim mnohe mamicky ako sa natahuju a nervacia s vlastnymi detmi, tak dakujem Bohu, ze mne daroval takeho anjela :) Ona si mnoho veci da vysvetlit peknym slovom, a ked to nejde, tak niekedy musim byt skutocne prisna, zvysit hlas, nieco zakazat a neustupit ani slzickam. Moja rada je: snazte sa na sebe popracovat cim skor, pretoze napr. mna teraz hrozne trapia vycitky z minulosti, ked som pri vychove zlyhavala. A teraz sa citim silnejsia a mam pocit, ze by som mnohe veci riesila inak. Mimochodom: pomohlo mi i citanie literatury od psychologov, kde radia, ako sa s mnohymi vecami v zivote vyrovnat. Je toho na trhu velke mnozstvo, staci si len vybrat. Aj teraz sa mi stane, ze niekedy vybuchnem, ale vzdy myslim na to, ako som niekedy zlyhavala a ako ma to doteraz trapi a ci si chcem pridat dalsie minus do mojho zivota, preto je i ten moj vybuch teraz omnoho mensi. Drzim vam vsetkym palce :-)

  • anonym
    14.01.2010, 19:46

    Myslim, ze take pozname vsetky, ked sa stretnem s mamickami, tak ony na deti nekricia, ich pomaly dvojrocne dieta sa same vecer ulozi do postele a bla bla bla. No jasne. :lol:  ja mam dve deti. neboj, boli veceri, ked som si jednoducho sadla na poschodie a plakala som. lebo som bola uz zufala.

    prisli vzdy take obdobia, ked som moje deti vobec nepoznavala. hnusne, odporne, priecne, ufnukane, neposlusne.

    po par preplakanych situaciach som prisla na to, ze na ne plati,ked prestanem kricat a zacnem byt ne ne stihacka. t.j. ked poviem obuj si papuce a lucinka nic, tak sa v tichosti zdvihnem, vezmem ju kludne za ruku a postavim ju k papuciam. bez jedineho slova, niekedy sme tak pri papuciach stali aj pat minut, ale zabralo to. tak teraz ked pride take obdobie, tka im trosku utiahnem retaze a o par dni je doma klud. ale nie vzdy to islo tak lahko. neplakala som vecer do vankusa ale pred nimi. naschval. aby si uvedomili, ze mamine ublizuju a trapia ju. teraz si poplacem mozno raz za 4-5 mesiacov a teraz ked ma vidia, ty kokso, no to mas vidiet ten obrat. hned ma hladkaju, objimaju, pusinkuju, vravia ako ma mooooooooc lubia a budu posluchat. a najblizsie hodiny mam pocit ze mam doma anjelikov.

    takze sa neboj nejsi sama - nedokonala mama. aj ja som taka. :) tiez si otlkam hlavu, ze som isto jedina, ktora obcas na ne nema nervy a "nevie" ich vychovavat. :)

+ -
Príspevkov: 9