Tak rada by som aj ja prispela svojou dnešnou skúsenosťou.
Najprv začnem tým že som maturovala ako 21ročná a o pol roka nato som porodila svoje prvé dieťa. Samozrejme som bola zo svojím synom na rodičovskej dovolenke. A však keď mal syn 1,5roka vyskytla sa naša zlá finančná situácia, potrat druhého dieťaťa, problémy s ročným neotehotnením, hrozil aj rozpad našej rodiny. Bola som nútená uvažovať aj nad možnosťou čo ak budem sama.... Po čase sa všetko utriaslo, veľa vecí sa vysvetlilo, zlepšilo a aj tak som chcela aj ja do rodinného rozpočtu priniesť viac financií. Rozhodli sme sa s manželom skúsiť požiadať dať dieťa do materskej škôlky ako 2,5ročného. Bohužiaľ sa to nepodarilo ale sme si z toho ťažkú hlavu nerobili, veď keď to nejde tak nejde počkáme a o pol roka to skúsime znova. Syna som mala nakoniec sľúbeného že nastúpi od januára 2010 ako trojročný do škôlky. V novembri 2009 sme sa veľmi potešili že sa nám nakoniec podarilo zázrakom znovu otehotnieť. Aj napriek tomu syna vzali do škôlky ale nastúpil až začiatkom februára 2010 pretože mali v škôlke ovčie kiahne. Začiatky tohto tehotenstva boli veľmi ťažké, do štvrtého mesiaca tehotenstva som mávala veľmi silné nevoľnosti, dokonca som bola preto dva krát v nemocnici. Syna som v tom čase mala doma, nemohla som sa mu ani naplno venovať lebo som mala čo robiť sama zo sebou ale zvládla som to. Keďže som nikde nepracovala a nastal mi pol roka rozdiel medzi dvoma rodičovskými dovolenkami bola som nútená sa evidovať na UPSVAR. Keď už syn teda chodí do škôlky ,som si vravela, a ja sa už cítim omnoho lepšie rozhodla som sa hľadať nejakú prácu. Keďže som ešte nedovŕšila 25rokov poskytla sa mi možnosť absolvovať absolventskú prax ktorá mi nahradila rodičovský príspevok na nejaký čas. Nastúpila som začiatkom Marca. Moja práca bola zaujímavá a ani pre môj stav nie moc náročná. Bola to administratívna práca na tri mesiace. Pracovný čas som mala síce pravydeľný ale po dohovore so zamestnávateľom som si ak potrebovala vybaviť lekára alebo byť s dieťaťom doma, alebo proste niečo potrebovala bol veľmi ochotný a dokonca som si to mohla nadpracovať. Ku gynekologičke na poradňu aj sono dochádzam do iného mesta ako je naše, nebudem písať aký mám na to dôvod. Dieťa som buď doviedla skôr alebo prišla pre neho neskôr, podľa toho ako som to zrovna potrebovala. Nikdy sa však nestalo aby som prišla pre dieťa po pracovnej dobe materskej šôlky. Ak som potrebovala dať syna do škôlky na 6.30 tak len z dôvodu že ma tlačil čas vyšetrenia alebo autobusový spoj. Čo sa stalo 2krát. Pracovná doba MŠ je 6.30-16.30. Za posledný mesiac s manželom chodíme pre syna okolo 16.00 inokedy až o 15.00 ,len z dôvodu že sa začalo v byte prerábať a ak máme možnosť prísť pre neho o hodinku neskôr prečo nie? Manžel urobí toho viac keď sa mu syn nemotá pomedzi nohy, len aby sa mu niečo nestalo. Syn veľmi rád je v kolektíve, síce občas zaštrajkuje ale vidím to na ňom keď je doma že potrebuje aj inú spoločnosť je veľmi živý a aktívny. Koľko krát sa stalo že som nebola doma a musel syna vyzdvihnúť manžel keď ja som nestíhala, a potom ešte utekal do práce na nočnú smenu. Dochádza do BA. Dnes som syna dávala do škôlky ráno na 7.30. Koľko krát sa stalo že sme prišli len tak tak do 8.00 a potom sa nedalo dostať dnu lebo nikto neotváral. Poobede som prišla pre neho o 16.00 manžel išiel dnes na nočnú tak som išla zarovno s ním z domu. V škôlke ma hneď upozornili že treba chodiť pre neho skôr, bolo tam kopec detí a vraj čakali na rodičovské. Do šatne prišla za mnou pani riaditeľka hneď ma zavalila otázkami že prečo vodím syna skôr a chodím neskôr pre neho, že oni nie sú odkladáreň. Vraj dostáva sťažnosti a že chce vysvetlenie. Keby som bola doma, nič nerobila a nemala prácu ktorá mi konči koncom mája na dohodu, nepoviem ani slovíčko a brala to ako opodstatnené. Moja lekárka ma už dva krát chcela vypísať na PN, a dokonca za posledné dve poradne ma upozorňuje na to že ma pošle do nemocnice len aby som neporodila skôr mám do pôrodu ešte mesiac a pol. Z riaditeľkinho správania som pochopila že mi naznačila že ja som matka čo dáva dieťa do škôlky len aby som sa ho zbavila. Síce mi povedala že bez urážky ale ma to veľmi urazilo. Mala by som za ten čas kým je v škôlke ležať doma na vyvýšenej posteli, nič nerobiť, nenamáhať sa, ale nemôžem lebo aj ja mám nejaké povinnosti, kopec vecí treba urobiť ako každá žena v domácnosti či zamestnaná alebo nezamestnaná. Keby som teraz ostala do pôrodu v nemocnici neviem si predstaviť ako bude manžel sám na tak dlhú dobu fungovať, nevravím že by to nezvládol ale má nepretržitú pracovnú dobu, na smeny. Moji rodičia bývajú na druhom konci Slovenska a Svokrovci mimo nášho mesta. Nemá nám kto pomôcť. Nechápem teda ako si dochádzku v škôlke vlastne predstavujú, to už potom manžel skôr ako o 16.00 pre syna ani nemôže ísť, tiež sa potrebuje poriadne vyspať, najesť a nachystať do práce, samotná cesta do BA trvá hodinu. Naozaj som dnes ostala pobúrená a zaskočená. Ja mám tiež čo to im vyčítať a ani som do teraz nepovedala ani slovíčko. Myslím že nie som zlá matka a ani nedávam dieťa do škôlky aby som sa ho zbavila, som rada že ho tam mám. Ale to im predsa nedáva právo ma odsudzovať. Majú pracovnú dobu a mali by tam do vtedy biť. To je už na mne kedy si pre neho prídem. Keď sa rozhodnem na pár dní syna nechať doma pre zlé počasie tak s tým nemajú problém.