Diskusie

Bútľavá vŕba

anonym, 10.10.2009 11:07

Vydatá "bez manžela"

Ahojte, chcela by som Vás poprosiť o radu, respektívne Váš názor ale hlavne Vaše skúsenosti. Manžel odišiel na mesiac za prácou.Sme spolu 10. rokov a za tieto roky bol s nami doma, keď aj chodil do práce, najdlhšie bol preč, keď chodil na týždňovky. Ale byť mesiac v kuse preč, to je na mňa silná káva. Najprv som to brala v pohode, manžel tam krásne zarobí a peniaze strašne potrebujeme (kto nie-však?) Ale teraz. keď som sama doma mám úplne iné pocity :cry:  Neviem si predstaviť, že to takto bude stále - totižto sme sa dohodli, že to budeme musieť vydržať, cca 1-2 roky (tri týždne bude v práci a LEN  jeden týždeň doma), kým si vrátime dlhy a dokončíme dom, lenže......ešte je preč len druhý týždeň a je to strašné. Som na všetko úplne sama - rodinu máme vzdialenú 150 km, takže mi nemá ani kto pomôcť. Teraz som si uvedomila, aké ťažké to majú slobodné či rozvedené mamičky. No na druhej strane som si uvedomila, že to všetko zvládam sama aj bez manželovej pomoci. A tu je ten môj problém.....obavy.....ako ste to zvládli mamičky, ktoré sú v rovnakej situácií ako ja.....ide mi hlavne o to, či ste sa s manželom časom neodcudzili, či to nedošlo až do takého štádia, že jednoducho ste sa pre seba stali cudzí ľudia a skončilo to až rozvodom. My máme s manželom krásny vzťah :heart:  ale toto bude pre nás naozaj veľká a ťažká skúška. Bojím sa, že to tak skončí - budeme málo spolu a náš vzťah sa rozpadne.....neviem, čo mám robiť, na jednej strane korunky veľmi potrebujeme, ale na druhej strane, si neviem predstaviť, ako takto budeme fungovať :*-(
Len mi nepíšte, aby sme dali prednosť rodine, aby sa vykašlal na prácu v zahraničí.....jednoducho to nejde, manžel prišiel o prácu, novú má problém nájsť si, ja som na rodičovskej - pre zhoršený zdravotný stav dieťaťa a hypotéku a pôžičky nám treba platiť.
Ako ste to zvládli ostatné mamičky.....dá sa to vôbec???? Budem Vám vďačná za Vaše odpovede......hlavne mi prosím napíšte tie maminky, ktoré prežívate to isté. Ďakujem.

  • anonym
    10.10.2009, 11:54

    ahoj, tvoje obavy plne chápem... tiež máme s manželom velmi blízky vzťah a dlhšie odlúčenie nám neprospieva. Aj občasné týždňovky zvládame dosť zle :(  Takéto dlhodbé odlúčenie si vôbec neviem predstaviť... hoci sme na začiatku nášho vzťahu fungovali dosť dlho (5 rokov) na diaľku - ja na internáte, on v škole, na vojne, v práci. Videli sme sa 1-2x do týždňa, niekedy ani toľko nie. Možno práve preto...

    Odkedy máme deti, ani on nechce ísť precovať preč, chýbali by sme mu. No keď by sme sa ocitli vo finančnej núdzi, asi by na prechodný čas išiel a zháňal si stále prácu, čo je bližšie k nám.

    No myslím, že ak sa lúbite, tak je to dobre, asi nemusíš mať obavy, že sa vzťah rozpadne. Možno to váš vzťah naopak posilní, budete si vzácnejší a na ten týžden, ked bude doma by som naplánovala vždy nejakú peknú činnosť, výlet, aj chvílky len pre seba, aby ste si to užili.

  • anonym
    10.10.2009, 12:51

    nie som v tvojej situácii,manžel pracuje preč,ale na týždňovky,takže sa vidíme každý víkend.ale podobná situácia hrozila aj u nás, s tým rozdielom,že by musel odísť na pol roka.ak by mu v práci povedali,že odchádza on,tak by nemohol namietať a tak sme sa na to pripravovali.a náš plán?časté telefonovanie,skypovanie,či aspoň mailovanie.odchádza preč "len" na tri týždne a týždeň bude doma.ak je váš vzťah silný a založený na dôvere,takáto skúška by ho nemala položiť.dôležité je,aby ste čas,ked bude doma využili na plno.trávili ho ako rodina maximálne,ako to len pôjde.a hlavne,nezabudnite sa rozprávať.telefonáty asi nebudú krátke,ale neurobte chybu,ako ja.prestala som manželovi rozrpávať drobnosti a ked je doma,tak mi dlho trvá,kým si uvedomím,že mu mám povedať svoju myšlienku.ja si ju proste len pomyslím a nepoviem ju nahlas.ak ti to pomôže,píš si každý deň všetko,čo by si mu chcela povedať.

    asi som ti veľa nepomohla.financie potrebuje každý a je ťažko radiť,pretože vy ste rodina,vy sa poznáte a vy musíte vedieť,či je to pre vás to najlepšie.ak nemáte na výber,tak vám nezostáva iné,len to vydržať,dôverovať si,stále sa ľúbiť a zvládnete to.zvyknete si,pretože sa inak nedá.

  • anonym
    10.10.2009, 13:34

    AHOJ... My takto fungujeme už dlho... Máme dve deti, tiež som na predĺženej rodičovskej dovolenke. Neboj sa, najhorší je začiatok, keď ti človek, s ktorým si bola denne hrozne chýba. Ale neskôr nabehneš na taký svoj stereotyp, ja to robím tak, že si na víkend pozývam sestru, cez týždeň skočím za priateľkami, urobíme si s deťmi samostatný program, je sranda, nestíhame sa nudiť a tak mi ten čas rýchlo ubieha. A vzťah s mužom? Tých pár dní, keď je doma, sa mu snažím maximálne spríjemniť ;-) sex je vášnivejší po takej dobe, ani sa nehádame kôli maličkostiam, jednoducho sme jeden pre druhého vzácnejší, než aby sme si to kazili hádkami... A samozrejme telefón alebo SMS každý deň musí byť!

  • anonym
    10.10.2009, 14:00

    ja tak zijem s manzelom uz od svadby...a funguje to

    mesiac je v praci a tyzden doma...stale sme si vzacny.. nemame sa kedy hadat,vsetko robime,riesime spolu.
    urobila som si doma poriadok tak,aby sov vsetko stihala sama. tiez som na materskej. mame dve deti. slecna ma 14r a s malym mi absolutne nepomoze. jej pubertalne nazory ma privadzaju  obcas do sialensta...no zvladam to s nadhladom...nebola som ina.

    na slovensku by take korunky nezarobil...
    Vsetko ma svoje pre aj proti. 

    na zaciatku som si aj poplakala no teraz na to uz nieje cas. vzdy si najdem nejaku zabavku a ked mi je tazko tak si zavolame a zas je dobre.
    A funguje to nielen u mna,ale aj u inych mamiciek,ktore su odlucene od svojich manzelov. vela si piseme..lebo stala komunikacia je zaklad.

  • anonym
    10.10.2009, 14:17

    Ja si tiez myslim, ze to zvladnes , to je len na zaciatku tazke , ale ked si na to zvyknes bude to ok a budes , rada ,ze mas svoj cas na seba a dieta a potom cas na manzela, ver tomu je to tak a nepanikar, ani nikoho neobvinuj hlavne nie seba, urcite to nebude take hrozne ked len 2 roky, poznam takych co takto ziju uz no hadam aj 10 rokov a to by bolo blbe, on ochadzal 1 krat z domu ked mala isla do skoly a teraz ma tusim 17 rokov a stale pracuje v zahranici a funguju ako rodina. Maj sa krasne a drzime palce. Papapa

  • anonym
    10.10.2009, 14:25

    moji rodičia takto žili roky, otec stále na týždňovkách v ČR, potom aj na dlhších prac. cestách v zahraničí - rok  až 16 mesiacov v kuse a fungovali velmi dobre

    problemy začali, ked otec začal robiť doma a bol doma každý den ... mame zrazu vadili veci, ktoré v dobách odlúčenia prehliadala, napr. že otec je bordelár, ktorý si nič po sebe neuprace (na ubytovniach nebol nútený), , že varí čudné kombinácie jedla a podobne. Ale hlavne, že si všetko robí podla seba a nepýta sa jej na názor - tak i za tie roky zvykol. Chceš či nechceš, ak sú ludia dlhodobo od seba odlúčení, každy si začne žiť svoj život, inak to nejde. Nemusí to nutne rozbiť vzťah, ale už to nie je také, ako ked ste každý deň spolu.

    Ak by som sa mala ja osobne rozhodnúť manžel doma alebo viac peňazí ... určite by stom radšej chcela, aby bol manžel doma. To by musela byť fakt vážna finančná kríza a žiadne iné východisko, aby som ho takto pustila na týždňovky, a aj to len na krátky čas s tým, že si bude hnaďalej hladať prácu v okolí. A určite by som si hladala (lepšie platenú) prácu aj ja.

  • anonym
    10.10.2009, 16:05

    Ja tak zijem uz stvrty rok,mam dve deti 4,5 a 6,5.Zaciatok bol tazky ale teraz je to ok,tiez je to riesenie len kvoli peniazom.Mam to tak zariadene ,ze ked je manzel
    prec vsetko si porobim a ked pride venujeme sa sebe a on detom,vtedy nic neriadim len operem jeho veci.A odcudzenie?To sme nezbadali,skor nam to asi pomohlo,viac si vazime jeden druheho a spolocne chvile si doslova vychutname.

  • anonym
    12.10.2009, 00:10

    Manžel robil v zahraničí, keď som čakala a narodilo sa mi tretie diťa. Staršie mali 5,5 a 3 roky. Považujem to za najkrajšie obdobie môjho života. Manžel mi do ničoho nehovoril, mohla som si robiť, čo sa mi chcelo, spať, kedy sa mi chcelo, variť, čo sa mi chcelo... Občas som bola nervózna, lebo mi predsa len chýbal. Keď sa po dlhšom čase ukázal doma, pripadal mi ako cudzí človek. S deťmi sme sa zohrali a jemu trvalo, kým medzi nás opäť zapadol. Telefonovali sme si. Na dvere sme si nalepili veľký papier, naznačili dni a ku každému sme večer napísali, čo sme robil, výrazne sme vyznačili deň, kedy mal prísť domov a počítali ako ubúdajú dni do jeho príchodu. Sme radi, že robil v zahraničí, finančne sme si pomohli. Keby sa naskytla podobná príležitosť, išiel by zas. Vyslali ho tam z práce. Dá sa to zvládnuť. Keď som bola v pôrodnici, na tie 4 dni, mi deti zobrali rodičia. Doviezli ich, hneď ako som prišla domov s bábätkom a o zvieratá sa mi postarala suseda. Chovali sme v tom čase ovce a sliepky. Ovečka mala mláďatko týždeň po mne. Bola som na to sama, zvládla som to a považujem to za najkrajšie obdobie svojho života.

  • anonym
    12.10.2009, 07:15

    ano, problem nie je, ked je preč... problem je, ked sa vráti! To je zaťažkávajúca skúška vzťahu!

    Najskor človeku chvílku trvá, kym si zvykne, že je na všetko sám, no potom nabehne na svoj system, naučí sa, že mu nikto do ničoho nekeca - žena doma a manžel tam. Každý si začne robiť podla seba, svoj system, svoj život. A ked sa po čase manžel vráti, zasa to dosť dlho trvá, kym si na seba zvyknú....

    Možno to niekomu vyhovuje, ale podla mna majú byť manželia spolu, ak sa to čo i len trošku dá.Ak sa to nedá kvôli financiám, treba dohliadnuť, aby si manžela ked je doma zapájala do bežného rodinného života, neulahčuj mu to, neobletuj ho, nerob veci za neho štýlom "všetko si porobím sama a ked je doma, venujem sa len jemu". Nech vie o všetkom, čo sa doma deje, aj o každom probleme s deťmi, každej maličkosti... Manžel si totiž dosť rýchlo odvykne od bežných starostí a radostí v rodine a jeho návrat do bežného života po 2-3 rokoch može byť pre oboch šok..

     

  • anonym
    14.10.2009, 14:38

    a najväčším šokom po príchode jednoho z partnerov je, keď zistí, že zatiaľ čo jeden v zahraničí zarábal, ten druhý si nadivoko užíval slobody:ups:

  • anonym
    15.10.2009, 17:50

    mne manžel chodil na týždňovky dva roky. ja som to zle znášala celé dva roky. myslím že deti , školu /študovala som vysokú popri tom chaose....../ som zvládala len tie večere ma ubíjali. nemal ma kto večer postískať. :lol: 
    no pre mňa to boli na psychiku strašne tažké dva roky , aká som vďačná že je už doma. no bolo treba aby niečo zarobil.
    držím ti palce aby si to zvládla ;-)

  • anonym
    20.10.2009, 13:54

    ahojte, ja mam trosku inu otazku, mam moznost pracovat v zahranici (hlavne ide o financie), lenze doma by zostal manzel so synom strasne nad tym uvazujem...
    bojim sa ze sa malemu odcudzim :(
    neviem...nebola niektora mamicka v podobnej situacii?

  • anonym
    20.10.2009, 17:09



    išla by som, ked by boli deti už staršie, skoro dospelé, ked už sa  vedia o seba postarať samé

    ale od malých by som ani neuvažovala, nešla by som v žiadnom prípade, aj ked manžel sa dokáže o deti postarať na 99%

+ -
Príspevkov: 13