Diskusie

Bútľavá vŕba

anonym, 02.10.2009 11:21

Sú vnúčatá na ťarchu?

Ani neviem kde mám začať,no potrebujem to dostať zo seba von,lebo ma to trápi a veľmi.Možno robím niekde chybu a chcela by som vedieť akú,lebo môj roblém s rodičmi sa začal vtedy keď sa nám narodili deti.Najprv jedno,potom druhé.Veľmi sme sa na nich tešili,veď sme čakali dlho a oni tiež.Moja predstava o tom ako sa budú starí rodičia starať o svoje vnúčatká sa všask diametrálne odlišuje od reality. Neviem možno je to dnešný trend a tí starí rodičia( konkrétne moji u ktorých som trávili toľko času,a dávali mi neskutočne veľa lásky) sa už nikdy nevrátia.Ja viem že je tažká doba a aj moji rodičia obaja ešte pracujú,no faktom je to že stále počúvam, dookola ako nič nestíhajú a k vnúčatkám sa dostanú len na poslednú chvíľu.Napr.situácia zo včera ma totálne naštvala,stará mama išla s nami do obchodu s tým že celé popoludie bude u nás( jasné ža po práci - deti sa veľmi tešili),no vybavila v obchode čo potrebovala a potom zavolal dedko,ktorý mal svoj program,lebo treba ešte kopu vecí povybavovať .že budú naspäť o pol hodiny,( videli pri tom že sa trepem s dvomi deťmi na rokách do obchodu- potrebovali sme nakúpiť).Aj sme nakúpili,aj sme sa vytrepali s nákupom domov, aj sme sa hrali,aj okúpali a babky nikde- prišla už keď som im čítala rozpávku, s tým že museli ísť kúpiť to a hento a tamto.No proste to sa  opakuje zakaždým- nehovoriac o tom ,že sa sľúbila k nám ako pomoc- kedže tatko je na služobnej ceste.No ja neviem sú to moji rodičia ( nie svokrovci-vo väčšine prípadov sa vraví že problém je tam),ale tie vžťahy sú už otrasné. Jasná vec ,že keď sa to snažím riešiť,tak mám vyhodené na očiach,že som podráždená,že som stále nerovózna a že má byť môj manžel viac doma a viac s deťmi. Faktom je to ,že ja som už podráždená z nich,keď vidím ako teraz musia riešiť kariéru-prácu,kaderníctvo,kamarátov, a ja si mám poradiť sama resp.s manželom ktorý je tiež od rána - do večera v robote- veď som už 3 roky na matersekj tak to niekto ťahať musí.No ich reakcie ma udivujú a prekvapujú.Niekdy mám pocit, že sme im na ťarchu.Niekdy aj ja by som potrebovala,aby mi len tak zobrali deti a hrali sa s nimi,no to ešte aj keď prídeme k nim na záhradu očakávajú,že sa im budeme venovať( obaja s manželom) a oni si budú robiť to čo potrebujú-Tak načo tám mám chodiť,veď k babke sa chodí preto,že deti môžu byť s babkou a dedkom?( hoci ten veľký záujem nemá).S mamkou a tatkom môžu byť aj doma.Potom sú z toho zybtočné osočovania a hádky,lebo všetko sa hádže na môjho manžela,koľko má byť s nimi a nie je a ako sa ja chudera musím s nimi natrápiť.Také falošné ľutovanie,ak by im to bolo ozaj ľúto tak by tá pomoc vyzerala ináč. Neviem možno to vnímam zle,ale predtým sme mali parádny vzťah a hovorila som s nimi- presnejšie s mamou takmer o všetkom.teraz mám pocit , že jej už nemôžem povedať vôbec nič. Tak poraďte prosím, ak má niekto taký istý problém.Všade sa píše, že po narodení detí sa vzťahy s rodičmi výrazne zlepšia, no u nás je to naopak.Bohužiaľ.Rada by som urobila nápravu a bojím sa , že kým detí vyrastú tak sa to skončí úplným ochladnutím:)

  • anonym
    02.10.2009, 11:32

    Neviem cim to je, ale byva to aj v inych rodinach. Ked tak nad tym uvazujem, su to nasi rodicia a povedzte mi uprimne, hravali sa s vami ked ste boli deti? Lebo ti nasi vacsinou len pracovali, my sme sa hrali same. Teda cez vikend sa s nami otec pohral, ale mama vecne robila domace prace alebo nieco do roboty. Mozno preto sa teraz nevedia hrat ani s vnucatami. A ked tak nad tym rozmyslam, ani moji stari rodicia sa s nami nehravali. Ano, chodievali sme tam a strasne radi, ale bolo to o tom, ze sme sa deti hrali same, niekde na dvore, na ulici...babka tak maximalne uvarila puding alebo buchty. Ale ziadne spolocne hry.
    To len teraz je taky trend, ze sa mamy hraju s detmi viac ako kedykolvek predtym. A ocakavame to aj od nasich rodicov, ktori to mozno ani nevedia.

    Druha vec je pomoc, my ju sice od rodicov ocakavame, ale oni to mozno vidia inac. Ze konecne maju cas aj na seba. Nejaka zdrava miera pomoci by tam vsak rozhodne mala byt, ved materska dovolenka (hlavne ak uz mas viac deti) je asi najnarocnejsie obdobie hlavne na psychiku zeny. Neskusila si sa s mamou o tom porozpravat? Ze si potrebujes nachvilu vycistit hlavu a vypnut?

  • anonym
    02.10.2009, 11:34

    Ahoj, mne to tak niekedy pripada, ze ti stari rodicia to beru tak, ze oni si uz svoje deti vychovali, ze uz maju narok na pokoj :-P
    Moji rodicia su zase taki, ze ked pridu k nam (byvaju od nas hodinu cesty), tak pochodia po nakupoch, a potom sa stavia na 10 minut a utekaju domov, lebo treba toto, toto, ide tma, v zahrade robota, atd :roll: A ked som volala mamu, nech pride pomoct s malou (sme v zahranici), tak ona vymyslala, ze musi v praci zaucat nove sily... vtedy ma to mrzelo, ale beriem to tak, ze to je jej zivot, jej rozhodnutie a zavolali sme svokru.
    svokra zas prileti ako na koni, ona je strasne rada s malou.

    Ale zas musim uznat, ze rodicia sa staraju o sestrineho chlapca cely tyzden, ona chodila na tyzdnovky, a ze keby som potrebovala pomoct, tak pomozu s radostou.

    Neviem, co Ti poradit. Hadky asi nepomozu, ale je dost smutne, ako pomoc slubia a potom nepridu  :-S ked mozes, zavolaj si svokrovcov na pomoc.

    Drzim prsty

  • anonym
    02.10.2009, 12:38

    ja si myslim, ze by si mala prehodnotit ty svoj postoj k nim. Ty beries ako samozrejmost, ze by ti mali s detmi pomahat a venovat sa im. Myslim, ze to tak nie je. Tvoja mama ma pravdu, ze v prvom rade by sa detom mali venovat rodicia - obaja. To, ze je tvoj muz dlho v praci, nie je argument. Mal by sa im venovat aj on. Myslim, ze nemas pravo vycitat rodicom, ze ti nepomahaju. Si dospela a mas svoju rodinu. Nie je to ich povinnost, iba dobra vola. Takze ich o to mozes nanajvys poprosit, ale aj ked odmietnu, nesmies sa za to na nich hnevat. Ja mam skvelych svokrovcov, ktori sa nasim detom venuju a staraju sa o nich vzdy, ked to potrebujeme.(otca uz nemam a mama sa starala a pomahala tiez, kym na tom bola zdravotne dobre). Som im za to vsetkym velmi vdacna, ale vobec to nepovazujem za samozrejmost. Keby mi pomoc odmietli, tak by som sa proste musela prisposobit...

    Samozrejme, ze je vyhoda, ked mas starych rodicov, ktori pomahaju radi a dobrovolne. No ked takych nemas, musis sa s tym zmierit a zariadit inac...

  • anonym
    02.10.2009, 12:40

    ono je to tazke posudzovat alebo kritizovat dnesnych starych rodicov lebo ja ich uplne chapem - oni si uz svoje odchovali a teraz ked maju moznost si trochu uzivat, chodit v klude na kavicku/pivko s kamaratmi alebo len sa proste venovat samym sebe tak sa maju stat opatrovatelkami na polovicny/cely uvazok (za nulovu mzdu samozrejme) alebo byt v pohotovosti kedy treba aby boli na porudzi - ono pre nas je to nepochopitelne ze nechcu pomahat a niekedy sme uz so silami na dne ale co ak nasi rodicia uz nemaju chut ani sily sa trapit s detmi - ja som prisla k presvedceniu, ze najlepsie je zorganizovat sa tak aby si nepotrebovala pomoc ludi mimo nasho rodinneho kruhu - ked pridu a pomozu tak vynikajuco ale aby som to od nich vyzadovala ako povinnost pripadne sa z toho stresovala tak to odmietam robit - lebo neviem ako u vas ale mne ked pride mamca pomoct tak nakoniec sa musim starat o jedneho cloveka viacej a ta pomoc aj tak nie je v tom co by som ja akutne potrebovala - a potom som nervozna ja a aj ona.

    berme nasich rodicov takych aki su a nesnazte/me sa im organizovat zivot - tie deti sa narodili nam a mame sa im venovat tak sa treba zorganizovat tak aby sme to dokazali urobit nezavisle na tretich/stvrtych osobach;-)

    a k tym starym rodicom - ja som travila cele prazdniny u babky ale tiez mozem povedat ze to nebolo o tom ze by sa mi babka venovala a hravala sa so mnou - bravala ma aby som jej pomahala v zahradke, naucila ma nejake rucne prace a ked boli moji rodicia pri nas tak bolo samozrejme ze sa nam viacej venovali rodicia aj ked stari rodicia boli na blizku a my sme boli u nich na dome a mam pekne vzpomienky a to tiez ked sme uz boli starsi - nad tych 8r.

    hlavne sa neporovnavaj s inymi kazdy sme iny a vsetko zle je na nieco dobre ;)

     

     

  • anonym
    02.10.2009, 12:42

    a este nieco ja ked budem na dochodku tak ja tiez chcem zit a mat svoje hobby, cestovat - alebo len chodit do domu dochodcov a poklabosit na kave, a nie rozmyslat ze mam ist este vyzdvihnut vnucata do skoly a dat im najest a zaviest na kruzky :)

  • anonym
    02.10.2009, 12:48

    No asi je to tak, ze oni ozaj nevedia, co s detmi. Moji stari rodicia tiez zboznovali vnucata, chodilo sa k nim pravidelne a oni k nam, ale moja starka bola s detmi doma, tak ako som ja teraz s detmi doma, a mozno preto vedela co s nami. Kdezto nase mamy a svokry  boli doma max. 6 mesiacov a sup dieta do jasli, tak to teraz tak aj vyzera. Ked mi svokra povie, ze si mam dat dieta 1,5 rocne do postielky, ked si chcem poriadit, tak :roll: Sak by tam revalo jak tur, to uz nie je male babo.
     Takze moj nazor je, ze asi to lepsie nebude, lebo to sami nezazili. Nevedia proste, co s nimi. CO bezne jedia, ako sa bezne hraju a ani co robia v akom veku.
    Takze darmo budete vysvetlovat, ze ananasovy jogurt sa proste 7 mesacnemu dietatu nedava, aj ked som povedala, ze jogurt moze...atd
    Proste nevedia, nenapadne ich...nerozumeju, ze nemate ani ako povysavat, lebo ten strach,ze  ja sa obzrem a mala zahryzne do snury mi za to nestoji.
    Oni mali pomoc rodicov, sak volakedy sa na dochodok chodilo ovela skor, ale nejak si to nepamataju. Oni nas v pohode supli k starkym na vykend, alebo zo skolky, my nemame kam...no co uz, snad, ze my budeme generacia superbabiek :D
    A este jedna rada, mne veeelmi pomoho, ked som sa od toho oslobodila v zmysle, necakam ich pomoc, len ked sa sami ponuknu, deti tam vodim, len ked vyslovene povedia, ze mame na nich cas, pridte. A sluby babiek, ako pojdu tam a tam, detom poza chrbat vysvetlujem, sak sa nic nestane, ak bude mat starka robotu pojdeme len my (ako vzdy)...

  • anonym
    02.10.2009, 13:15

    Ahoj, no ja som na tom bola tak isto. Čakala som veľkú pomoc, ochotu a podporu. A dopadla som totálne "na hubu". Rodičov mám od seba 45 km, čo je pre nich nepredstaviteľná vzdialenosť:-P  a so svokrovcami bývame v jednej dedine. Takže som bola sama v cudzej dedine, bez rodiny, a cez týždeň aj bez manžela. Ale po niekoľkých odmietnutiach so strany rodičov a svokrovcov, som si povedala dosť. Ja som rodič, ja sa starám a ak oni chcú byť so svojim vnukom, nech sa ozvú oni. Trvalo to dlho, skoro rok a zrazu si naši pýtajú malého na víkendy, svokrovcom chodí sem tam spať. Má už 3,5 roka a sám zavolá, že tam ide spať. takže nikomu sa nepros, nechaj to tak. Prišli na to, že teraz je najkrajšie obdobie, ktoré sa už nikdy nevráti a je to ok. Ale nikdy im nevolám ja, nech sa ozvú oni. Tiež som to riešila, plakala. Kašli na to, oni sa ochudobňujú o čas s nimi a ak budú deti staršie, tak to pochopia aj oni. Ty si rodič a aj tvoj manžel, nečakaj nejakú extra ochotu, je proste taká doba, starí rodičia si chcú užívať. Je to ich rozhodnutie. Hlavne sa nikomu nepros. Želám pevné nervy.

  • anonym
    02.10.2009, 13:15

    No, u nas je zas opacny problem...odkedy sa narodil prvy vnucik mojich rodicov, teda moj syn, ja som ta zla, ktora im nic nedovoli, hnevaju sa na moju samostatnost, ku ktorej ma oni sami cely zivot viedli. Ja zakazem cukriky, oni daju a ked im to vytknem, zle je na mna, ze som taka a onaka, neda sa so mnou bavit atd atd...Stale ma pokladaju za decko, co urcite nevie,ako sa postarat o ich vnucika...preco mu obliekam to a nie hento, ved je zima, preco papa toto, ked on predsa lubi ine, ako je mozne, ze maleho postipal komar, ved chudacik, teraz ho to boli, mala som ho predsa nejako ochranit..:-S Takze niekedy by som si priala mat Tvojich "nevsimavych rodicov".

    Verim, ze to mas tazke, aj ja mam tc "syndrom materskej dovolenky" a mam pocit, ze nic nie je tak , ako by som chcela, ale verim, ze vsetko raz prehrmi a bude lepsie:-)

     

  • anonym
    02.10.2009, 13:35

    chápem ťa v tom zmysle, že očakávaš pomoc od rodičov najmä preto, lebo si unavená, preťažená, nemáš na seba skoro vôbec čas - na vlastné oddýchnutie...a preto čakáš, že ti rodičia (veď sú to tí najbližší) trochu pomôžu. Podľa mňa to neberieš ako samozrejmosť, iba sa čuduješ, že nie sú s vnúčatkami z vlastnej vôle, že sami nemajú nutkanie pohrať sa s nimi, alebo ich inak prezabávať, čosi ich naučiť - veď majú rodinný dom ako som vyrozumela a tam sa s deťmi ľahšie prezabáva ako v paneláku. No súhlasím s ostatnými babami, že keď oni nechcú (z akéhokoľvek dôvodu, to je jedno aký na to majú dôvod), alebo sa im nežiada, nenapadne ich to - je to ich živoť a majú na to právo. Teba trápi, že ako tvoji milujúci rodičia si akoby nevšímajú, že si unavená a že by ti dobre padlo, keby ti občas pomohli s deťmi, veď si ich milujúce dieťa (asi to nechápeš aj preto, lebo ty by si pomoc neodmietla svojim deťom). No oni na to prídu, uvidíš. Možno to potrvá ako už písala jedna maminka do 3,5roka, môžno aj viac, možno menej, ale prídu deti do vedu, kedy si starkí nájdu k nim vzťah, spoločnú reč, spoločné hobby..a bude to! Ak občas potrebuješ vypnúť, popros manžela, aby raz prišiel skôr a ty si mala poobedie pre seba.. a rodičov teda nechaj tak, nech prídu na to, že im chýbate!!!!

    ja mám maminu, ktorá by sa pre nás aj potrhala - ale - zdravotne nie je na tom najlepšie a robí a sestra má tri deti, ja len jedno. Snažím sa ju šetriť, napriek tomu občas ju zavolám a ja vypnem, lebo by som sa asi zbláznila! Svokrovci robia na smeny, takže je to ťažké žiadať ich často, ale keď som chorá, alebo je niečo súrne, tak si to zariadia. Ale tiež to nejde vždy, lebo aj ony majú svoje povinnosti a tak...niekedy cítim, že stále odsúvam deň, kedy si niekoho zavolám na pomoc, až padnem úplne na hubu a potom všetci "spievajú" okolo mňa, prečo som nezavolala, že by radi prišli! Malú zbožňujú, no majú všetci naozaj toho veľa a ja im nechcem pridávať..veď keď chcú, vedia moje číslo a vedia kde bývame. Muž chodí na služby, takže pol mesiaca ho nevidím a zvyšok je pred alebo po službe..takže veľa z neho nemám, ale niekto to musí ťahať finančne, snažím sa ho chápať.

    Naučila som sa, že pomoc sa neponúka, o pomoc sa musí požiadať!!!!!!

    tak ti držím palce!

  • anonym
    02.10.2009, 13:36

    No môj názor tu už niekto napísal. Trošku ma zarazilo, ako vyčítavo píšeš o svojich rodičoch. Oni predsa nie sú povinní pomáhať ti. Aj keď sa to samozrejme od nich očakáva, lebo sú to rodičia.  Aj ja som väčšinu času s deťmi sama. Mamu aj svokrovcov mám vzdialených len pár km, ale neočakávam, že mi budú chodiť k deťom aby som ja mohla vypnúť nervy. Som ich matka a ja sa musím o nich starať.  Jasné, že človek potrebuje občas čas aj pre seba. Tak to využi,keď je doma manžel a nechaj mu ich nech sa postará a ty si niekam vyjdi s kámoškami alebo len tak po obchodoch.
    Je pravda, že ak súrne potrebujem, tak mi mama alebo svokrovci deti pobavia a za to som im veľmi vďačná.
    Skús sa na to pozrieť z druhej strany. Páčilo by sa ti, keby boli u teba každý deň a do všetkého by sa ti starali, poučovali ťa ako máš vychovávať svoje deti, čo im máš dávať jesť ...?

    To čo píšem neber ako nejaké výčitky odo mňa, určite nechcem nikoho kritizovať. Človek má občas chvíle, keď je unavený a potreboval by si oddýchnuť.  Ale si matka, ľúbiš svoje deti a tak musíš vydržať všetko ;-)

  • anonym
    02.10.2009, 14:25

    Ahojte, aj ja mam dve deti, 3 a 5 rocne, a takisto mi  stari rodicia velmi nepomahaju a ja to od nich ani neziadam. Nikdy nekocikovali ani jedneho z nich a ja som to ani nechcela. Ja som typ ze si robim najradsej vsetko sama, ale keby som videla ze sa o nich chcu moc starat tak by som sa dala prehovorit ale z ich strany take nic nehrozi a mne to ani nevadi. Inak mam s nimi dobry vztah, keby som potrebovala tak uricte pomozu. Deti ich vidaju casto, chodime k nim na navstevy ale tiez sa tam s nimi hrajem vacsinou ja. A musim povedat ze so svokrovcami to je lepsie ako s mojimi rodicmi, ale co uz. Ja si hovorim ze ja sa budem snazit vsemozne pomahat s vnucatami mojim detom, neviem preco to tak nie je aj u nich, ale v pohode. Kazdopadne vychova malych deti je  velmi narocne obdobie, hlavne na psychiku.

  • anonym
    02.10.2009, 14:42

    No, ja keď som otehotnela, tak som si hneď povedala, že je to moje dieťa (teda naše s manželom) a budeme ho vychovávať my. My sme rodičia a nechceli sme deti preto, aby sa o ne potom starali rodičia.

    takže podľa toho sme sa zariadili. manžel chodí do práce a ja tiež pracujem. som síce doma na materskej, ale zamestnávateľ mi vyšiel v ústrety a pracujem z domu -  na plný úväzok. Pracovať som vlastne neprestala, ešte v pôrodnici som riadila čo bolo potrebné, keď bábo spinkalo.

    naučila som si zadeliť čas tak, aby som sa starala o malého - ten je prvoradý, stihla domácnosť (manžel samozrejme pomáha) a taktiež prácu.

    je pravda, že niekedy som uvanená, ale dá sa to zvládať. ja som sa tak rozhodla, takže sa nestresujem a beriem to tak ako príde.

    mamina je od nás 300km, takže ak je na návšteve, tak pomôže. svokra by malého najradšej zjedla, ale nepomáha mi. spolieham sa vždy na seba a manžela.

    viem však, ak by som bola v totálnom "srabe", tak by mi určite pomohla jedna alebo druhá babka.

    mám však šťastie v tom, že obe babky sa dokážu s deťmi hrať a vedia čo s nimi.

    skús ich jednoducho brať takých akí sú, možno sú naozaj unavení životom ako sa vraví a na staré kolená si chcú trocha užiť.

    ak budú decká trocha staršie, možno sa všetko zmení a oddýchneš si aj Ty.

    prajem veľa zdaru

    P.S. dnešné maminy toho musia zvládať naozaj veľa

     

  • anonym
    02.10.2009, 16:30

    Ja mam nazor asi tak isty ako poniektore .
    To je moje dieta a ja sa musim o neho postarat.
    Moji rodicia su na tom asi tak , ze ked potrebujem a maju cas tak nie je problem, ale v prvom rade musia mat vsetko vybavene a keby bola mama so mnou na nakupoch a zavola jej otec , ze ju potrebuje , tak si myslim ,ze je to normalne ked pojde domov k nemu je to predsa jeho manzelka a nie moja , preco by som mala byt urazena, a koniec koncov moja mama mi to dala na rovinu , ze ona NEBUDE VYCHOVAVAT MOJE DETI z casu na cas nie je problem , ale ona nema naladu a ani chut sa starat znovu o deti, ved uz 3 vychovala, a jej uplne rozumiem a nie som vobec urazena. Zato svokra by sa z malej doslova posrala, a ked tam dojdeme tak sa neda s nou ani porozpravat , lebo je stale pri malej a furt s nou proste ked je mala u svokry , tak vsetko je bokom a len a len ona je v plane a to mi lezie na nervy.Ved my sme tu tiez tak by si nas mohla aspon trochu vysimnut. My zijeme ale v zahranici , takze tomu roumiem a aj teraz musi mala zostat 2 tyzdne u mojich a 2 tyzdne u svokry a  v prvom rade som zistovala ci to nebude problem a potom som riesila . Ale ako samozrejmost by som urcite nebrala , ze to musia , NEMUSIA NIC; ked nechcu. Pripada mi to divne , ze si to od tvojich rodicov ocakavala, nemyslim si , ze by si mala byt urazena.
    Ale kazdy ma iny nazor

  • anonym
    02.10.2009, 17:40

    Mala by si si uvedomiť, že starí rodičia NEMAJÚ POVINNOSŤ sa o vnúčatká starať. Možu prísť, ked maju čas a náladu, ale nemožeš od nich očakávať, že s narodením vnúčat zrušia všetky svoje plány a svoj volný čas budú venovať im. Hlavne, ak su ešte pracujúci, vlastne ešte aktívni ludia! Možno ak budu na dochodku a budú sa nudiť, tak sa to zmení:wink:

    Roky sa venovali deťom, teraz majú právo robiť si veci podla seba, ísť kam chcú, konečne sa venovať koníčkom, sebe, cestovaniu... Je samozrejme príjemné, ak občas vnúča povarujú a je krásne, ak maju s vnúčikmi blízky vzťah. Ale NEMUSIA, je to ich dobrá vôľa.

    Moji rodičia sa našim deťom venujú v rámci možností dosť vela, kedže bývame v 1 dome, decká tam odbehnú aspon na chvílku každý den. Keby bývali dalej, asi sa vidíme tak cez víkend (aj to nie každý, lebo tiež máme aj iný program, ako len navštevovať starkích). Moji rodičia ešte pracujú (hoci otec už je dávno v dochodkovom veku) a nemožem od nich očakávať, že budu moje deti vodiť na krúžky, denne sa im venovať celé popoludnie a podobne.  Svokrovci - tam je to zložitejšie, svokor je invalid, ťažký stav, svokra sa o neho stará. Ani k nám nepríde, nemože od neho odísť ani na 2 hodiny. Deti tam občas dáme, ak potrebujeme povarovať, vezmú kludne aj na noc. No obmedzujeme to, kedže viem, ako to tam je :(

    Niekedy je ťažké nájsť optimálnu mieru... kedy to je primálo, kedy privela. je to o vzájomnej tolerancii, aj dohode. Ak by sa starali viac, možno by si mala pocit, že sa vam miešajú do života, že tvoje deti "prevychovávajú". Takže ja som názoru, že menej je niekedy viac. Radšej nech sa venujú hodinu za týžden a intenzívne, ako každý den a bez záujmu.

    Asi je na tebe, aby si starkým vymyslela program s vnúčatkami, pošli ich napríklad spolu do kina alebo do parku - len ich samích. Možno sa mame zdalo "zbytočné" u vás sedieť celé popoludnie, ked ju doma čakal manžel;-)

     

  • anonym
    02.10.2009, 18:00

    ahoj a ja by som chcela odpovedať na tvoju tému. Ja som to vyriešila tak, že ak ich chú tak si pre ne prídu. Ja s nimi k starým rodičom nechodím, respektívne chodím  v nedelu na nejaké 2 hodinky. Pretože mne bolo so strany starých rodičov povedané" ked si si deti urobil tak sa o ne staraj". Je to kruté, ale skôr pomôžu cudzí. je pravda, že aj starí rodičia chcú mať svoj život a nebudú ich obmedzovať umravčené deti

+ -
Príspevkov: 28