Diskusie

Bútľavá vŕba

anonym, 26.09.2009 22:47

Nástup do práce? Kedy druhé dieťa?

Ahojte žienky, mám takú dilemu, kedy mať druhé dieťa. Momentálne máme 21 mesačnú dcérku. Manžel by už možno aj chcel druhé bábo aj známy sa pýtajú, či neplánujeme druhé, ale ja mám zatiaľ akési zábrany. Nedávno sme sa totiž presťahovali, zvykáme si na nové prostredie. Pôvodne som mala naplánované, že začnem chodiť do roboty, keď bude mať dcérka 2 roky a to na polovičný úväzok, kdežto momentálne si už tým taká istá nie som. Mám pocit, že je to ešte skoro, s dcérkou by bol síce manžel, ktorý je živnostník, avšak on je taký rozlietaný, často cestuje a nebola by som rada, keby si to malá nejako odniesla, že by nemala pravidelný režim a tak. Ďalej mám trošku obavu, aké by to bolo, keby som zostala doma povedzme päť alebo šesť rokov, aké je to potom zabehnúť sa v práci, nerada by som tiež prišla o miesto, ktoré bolo dobre platené, hoci malo samozrejme aj svoje negatíva. Tiež sa trošku bojím ako by to bolo s mojou váhou, keďže momentálne vážim cez 80 kg pri výške 176 cm a bojím sa, že by som ešte viac pribrala a to je potom ťažko zhadzovať. Prosím napíšte mi vaše skúsenosti, kedy ste nastúpili do práce s prvým dieťatkom? Ako ste to zvládli? Ak ste zostali doma dlhšie, povedzme 5-6 rokov, či bolo ťažké vrátiť sa späť do práce, zabehnúť sa, či ste nastúpili na svoje pôvodné miesto alebo ste si museli prácu hľadať? Či nebol problém? Ako s vyššou telesnou hmotnosťou? Ako sa dá potom relatívne rýchlo a zároveň zdravo schutnúť pri dvoch deťoch? Vopred Vám ďakujem za vaše odpovede:-)

  • anonym
    27.09.2009, 07:45

    tak ja síce nemám ešte dve deti, ale budú..dcéra má dva rôčky aj tri mesiace...keď sa jej narodí súrodenec, nebude mať ešte tri roky...
    všetci mi tvrdia, že je to ok, že nebude veľmi veľký rozdiel medzi nimi...ako áno, to majú pravdu, ale vidím na nej, že ešte tomu nerozumie, musím si pri nej dávať veľký pozor, lebo keď vystrája, je to o život toho maličkého..
    ale ináč v pohode, príde a povie "bábätko kde je?", pohladká, pobozká...no zlatá...

    ja som do práce nechcela ísť teraz, lebo mne sa to popravde zdá skoro ju dať do škôlky, keď aj v troch rokoch.predsa len je to prvé dieťatko, viac som na ňu akosi naviazaná, a najspokojnejšia som keď si ju sama zariadim a viem čo a ako...
    a tiež, keby som išla do práce, zabehnem sa tam, tak potom sa zasa ťažko odhodlať aísť znovu na materskú...

    a tiež jeden z dôvodov, prečo som nechcela váhať s druhým, lebo teraz si poviem, teraz nechcem, chcem ísť do roboty, a po niekoľkých rokoch prídem na to, nedajbože, že sa nejako nedarí...hocijako môže byť......
    som rada, že nemám deti rok po roku, že je to tak ako to je...lebo také maličké dve deti, to je tiež o život keď to vidím.....

    a čo sa týka tvojej váhy, nemyslím si že pri tej výške je to extrémne..ja mám tiež čosi naviac, a chvalabohu nebol problém, aj keď tiež keď sme plánovali, som rozmýšľala čo budem robiť ak to nepôjde...????

  • anonym
    27.09.2009, 08:41

    ja som od dcerky šla do práce ked mala rok na polovičný uväzok, starala sa moja mama, takže to bolo OK. Na polovičný som robila, kym nebola v školke, do 3 rokov, potom som zmenila zamestnanie a šla na plný uväzok. povodnme sme plánovali druhé dieťatko po 2-3 rokoch ... no ked ten čas prišiel, necítila som sa na to ani psychicky ani finančne... Navyše som menila zamestnanie,dostala som zmluvu len na rok a kedže to je dobré miesto, potrebovala som pracovať dlhšie, aby mi dali zmluvu na neurčito. Takže nakoniec to dopadlo tak, že sa druhé dieťa narodilo až po 5,5 roku ( chceli sme aj trošku skor, len snmažilkovannie potom trvalo trošku dlhšie :wink: ).

    Podla mna by si mala dať na svoje pocity a nie na to, čo hovorí okolie. Nemusíš mať detičky jedno po druhom. Niekomu to vyhovuje, že si to "odbije" naraz... No ja som taký typ, že keby som mala byť doma 5-6 rokov, asi mi doma začne šibať.

    Kludne by som si našla prácu na pol úväzku (aj oteckovi prospeje, ked sa bude občas musieť prisposobiť dcerke, zblíži sa s nou ... prinajhoršom občas vybavíte opatrovatelku). A nechala veciam volný priebeh. Uvidíš, ked nastúpiš do práce, či ťa to bude baviť a naplnať. A ak skutočne zatúžiš po dalšom bábätku, tak sa na to dáte... Aspon ked prerobíš, budeš mať lepšu materskú;-)

  • anonym
    27.09.2009, 08:49

    a ešte som zabudla ... dcerka šla do školky v 3 rokoch a syn v 2,5 roka a nezdalo sa mi to priskoro. Dieťa v 3 rokoch potrebuje detský kolektív, rovesníkov okolo seba a nie sedieť doma s  maminou a malým surodencom:wink: Pritom dcerka znášala školku dosť zle, zle sa adaptovala (jedináčikovia to maju asi ťažšie), napriek tomu som rada, že sme ju do školky dali. Syn si zvykol velmi rýchlo, behom pár dní a do školky sa teší, najradšej by tam chodil aj cez víkend :lol: .

    Kamoška ma tiež 3-ročný rozdiel a staršiu neprihlásila do školky, že načo, ked bude doma... No nakoniec po 2 mesiacoch ju predsa len dala do školky aspon na pol dna. Zistila totiž velmi rýchlo, že pri maličkom bábätku sa staršej nestíha vôbec venovať, dcarka začala byť "zlá", lebo sa doma nudila.

    Nadváhu riešim tiež... viac neúspešne, ako úspešne... dufam, že schudnem teraz v práci, tam je väčší zhon  a menej jedla ako doma :lol:

  • anonym
    27.09.2009, 10:32

    ahoj

    ja som isla do prace takisto po polroku. na polovicny uvazok. nejako to tak vyslo. povodne som sice chcela ist do prace, ale ked som uz bola doma a zvykla si na ten stereotyp, tak by som aj ostala dlhsie na materskej. lenze medzitym sa v praci zmenila situacia, odisiel kolega a prosili ma, aby som nastupila. s dcerkou ostal manzel. v podstate som chodila o pol deviatej, az deviatej. takze sme sa rano najedli, obliekli, potulili. potom s manzelom pobehali po uradoch (tiez je zivnostnik) a o jedenastej isla spinkat. spavala tak do druhej, pol tretej. a som uz bola doma, ked sa zobudila. takze som v podstate prisla iba o dve hodinky s nou, ked sa to tak zoberie. samozrejme to je narocnejsie na organizaciu. musis si navarit, upratat, pozehlit.... popritom sa venovat malej a ten cas, co ste spolu, si uzit naplno.

    teraz v septembri mala dcera 2 roky a 3 mesiace a dali sme ju do jasliciek. je uplne samostatna, vie sa najest, rozprava, dokonca sa uz aj snazi sama obliect, nema plienky. v jaslickach sa pyta na vsetko, je ziva, porozprava nam, co robili, spievali.... je vidiet, ze jej to prospieva.

    zatial nevieme, co druhe dieta. nemate bohuzial velky byt a uz teraz sme tak natesno, ze neviem, kde by sme dali druhu postielku. tak sa snazime obidvaja zarobit, aby sme vyplatili uver a mohli kupit vacsi byt.

    takisto som sa kvoli manzelovi stahovala do ineho mesta. dost dlho som si zvykala. a ked som ostala na materskej, tak som bohuzial ostala v uplnej izolacii. to bolo nieco, na co som si na materskej nevedela zvyknut. ze cely den pomaly neprehovorim s dospelym clovekom. vecer som sa nemohla dockat, kym manzel pride. a velakrat som bola vytocena, ze je unaveny a nebavi sa so mnou, ako by som si predstavovala. vyriesil to nastup do prace. za tie 4 hodinky som si v praci oddychla, doma som bola pokojnejsia. dcera sa pri manzelovi postretavala s mnozstvom ludi a vobec sa neboji. je komunikativna, porozprava sa aj s predavackami v obchode.

    nehovorim, ze to nebolo tazke. hlavne zo zaciatku. predtym bolo normalne, ze polrocne deticky isli do jasliciek. teraz sa vsetci tvaria, ze mas byt doma 3 roky. a ked nahodou ides do prace skor, tak sa vsetci cuduju preco. kazdy sa ma vypytoval, ci mi to nie je luto. preco som s nou neostala. ci to na nu nebude zle vplyvat.... urcite sa priprav na vycitky svedomia (aspon teda prvych par tyzdnov) a rozhodne jej to povedz, ze pojdes do prace, a ze ostane s tatinkom (ak sa teda tak rozhodnes). my sme takto malej rozpravali, ze pojde do jasliciek za detickami, budu tam hracky. a so zvykanim nebol problem. plakala iba druhy den a odvtedy rano uteka k autu, da mi pusu a nastupi.

  • anonym
    27.09.2009, 15:04

    ahoj, neexistuje univerzálny správny čas na druhé dieťa, každý to totiž ináč cíti.keď po ňom túžite , tak ho majte, keď nie, tak to odložte trošku na neskôr.ja mám dve deti a mám medzi nimi podstatne väčší rozdiel a veľmi si pochvaľujem, moja švagriná ma 2ročný rozdiel a tiež je spokojná.záleží aj kde bývate, v rodinnom dome sa najčastejšie hrávajú súrodenci navzájom a na paneláku je vonku miliópäťsto detí a kamošov na hranie dosť a dosť, takže nejaké teórie o hraní neobstoja / aj tak si vždy najlepšie spolu zahrajú "cudzie",že./.
    a do škôlky sme s obidvomi šli keď mali asi 2,5 roka.v pohode.deti potrebujú kamarátov a ak sú zdravé a tzv."samoobslužné" / papať, cikať a pod./, nevidím žiadny problém.
    takže veeeeeeľa radosti a šťastia s deťmi vám želám, či už ich máte "do roka", alebo až po 7 rokoch.

  • anonym
    27.09.2009, 19:45

    Ja som prvého syna porodila v 23 rokoch, dva roky + 1 mesiac som s ním bola na MD, a potom som nastúpila na plný úväzok do práce a malý šiel do škôlky.  On vždy bol aj doteraz je veľmi spoločenský a potrebuje mať okolo seba ľudí, učiť sa nové veci...mala som pocit, že ja mu v tých dvoch rokoch nemôžem dať toľko pozornosti a hlavne vedomostí, koľko by potreboval. Druhá - a tiež nie nepodstatná - vec bola, že sme si vtedy brali hypotéku a bolo treba splácať, takže som bola rada, že som prácu našla tak rýchlo. (a inak, aj napriek tomu, že sme spolu doma "gazdovali" len do dvoch rokov, dojčený bol naďalej až do 3,5 rok;)). Vždy som chcela mať min. dve deti, ale stále som ešte nemala "TEN POCIT", že už teraz by to bolo vhodné...ale ca. pred troma rokmi sa to zmenilo...postupne ...prvý syn už mal päť rokov a mne zrazu chýbalo to malinké dieťatko....Teraz má starší syn sedem rokov a každé ráno ho do školy odprevádzam aj s jeho osemmesačným bračekom :D . Tiež som ale toho názoru, že ideálny vekový rozdiel neexistuje....ja som zatiaľ spokojná s rozdielom 6,5 roka; starší syn mi je schopný malého postrážiť, zabaviť ho (a robí to rád, dobrovoľne)a tiež chápe to, že jemu sme sa naplno venovali 6,5 roka a teraz si viac pozornosti zasluhuje (a vyžaduje) jeho brat. Uvidíme, ako spolu budú vychádzať o pár rokov. Som spokojná aj s tým, že som si medzi dvoma materskými aj popracovala,  spoznala som nových ľudí a nadviazala nové kontakty a teraz si zase užívam materskú. Toľko moja skúsenosť. Držím palce, aby si si vybrala ten správny rozdiel medzi detičkami pre teba a tvoju rodinku.
    PS: teraz by som tak do dvoch rokov chcela ešte tretie bábätko, ale uvidíme aká bude skutočnosť....

  • anonym
    28.09.2009, 08:06

    Ja som sa vratila do prace, ked mal maly rok. Isla som len na polovicny uvazok a sef mi vysiel v ustrety, lebo som chodila kazdy druhy den na  8 h. Ked potrebujem, idem dva dni za sebou a potom volno. Zalezi, ako potrebujem. Vratila som sa preto, lebo potrebovala som ist medzi ludi a robim si PhD popri praci. Maly bol sikovny, obe babky na dochodnku a chceli mi maleho varovat. Jedna byva vedla nas, druha 30 km, od nas. Manzel mi maleho tam vozi i spat, lebo jazdi autom po klientoch. Ja si neviem vynachvalit, maly ma rad ludi, neboji sa, chodia s babkami medzu deti na ihrisko,.... Babky sa mu kazda venujem trochu inym stylom a vychovu so mnou koznultuju. Takto to funguje uz 1,5 roka. I ked maly bude mat 3 roky, nedam ho do skolky, budem pokracovat este na polovicnom uvazku. Mozem len dakovat, ze mam take dobre babky a po ruke.  

  • anonym
    28.09.2009, 09:21



    Je to všetko na tebe,ťažko ti niektorá z nás poradí,aj ked by sme veľmi chceli,sadnite si s manželom a porozprávajte sa o tom.Aké máte predstavy,aké máte plány a ako by ste to obaja riešili.

    Držím palce,nech sa dobre rozhodnete.Nech sa rozhodnete akokoľvek,bude to správne rozhodnutie,pretože bude vaše,z vašich pocitov a z vašeho presvedčenia ;-) ;-) ;-) ;-) ;-)

+ -
Príspevkov: 8