Diskusie

Bútľavá vŕba

anonym, 24.09.2009 22:44

Zúfala...

Baby obraciam sa na vás z prosbou o radu. Mám 18 mesačného synčeka, ktorý je v poslednom období malý zúrivec. :twisted:  Všetko čo chce si vydobíja plačom a krikom poprípade sa udiera, a navyše vôbec nerešpektuje slová ako nie, nemôžeš, nesmieš a pod.  Ja viem že je to u detí ok že je to obdobie vzdoru, ale problém je vtom, že na neho nič nezaberá. Keď sa mu snažím to  vysvetliť alebo ho objať /ako všade radia/ tak to spustí ešte vačší krik a rev, ja mám pocit z toho ako keby dosiahol to že sa mu venujem a tak začne ešte viac, aby bolo podľa jeho. No skrátka nepomáha ani objatie, ani odvrátenie pozornosti /má krátkodobý účinok a je to znovu/ a ani ignorácia. Dnes už dostal aj po plienke :ups:  viem že by som to nemala, ale situácia už bola neúnosná pre mňa. Ako riešite takéto situácie keď dieťa všetko chce a nemôže to mať a skrátka nepočúva ....

Dík za rady

PS: Prosím mamičky aby nerozoberali to či som dala alebo nedala malému po zadku, ale skôr problém so vzdorovaním a s neposlušnosťou, vopred ďakujem

  • anonym
    25.09.2009, 00:05

    Terapia pevnym objatim je vyborna vec, len ma iste pravidla. Ked zacal este viac revat, tak si ho hned pustila? Ono je normalne, ze zacne viac revat, lebo sa hneva, ze si ho znehybnila. ALe treba v tom zovreti vydrzat, kym sa vyzuri, naozaj drzat pevne, dieta sa spoti a s velkou pravdepodobnostou rodic tiez. Popritom mu treba stale kludne opakovat, preco ho drzis a za a kych podmienok ho pustis. A to, ze ho mas stale rada, ale.... Nam to prve razy trvalo aj tristvrte hodinu, kym sa ukludnil, ale postupne sa to skracovalo, lebo vedel, ze ho nepustim skor kym napr. neuprace co rozhadzal....a pod. Teraz niekedy uz len poviem: "Mam ta chytit?"a on uz posluchne. No nie vzdy. Ale ja mam velmi svojhlaveho tvrdohlavca, ktory sa nerad vzdava. Drzim palce, obdobie vzdoru postupne pominie a bude lepsie.

  • anonym
    25.09.2009, 07:28

    Ahoj, mna obdobie vzdoru este len caka, ale vcera som bola u kamosky, ktora ma 19 mes. syna a bolo strasne, ked zbadal kriedy a chcel si s nimi doma kreslit. Slova ako "ideme von a tam si budes kreslit nepomahali". Hodil sa o zem atam reval. Ona ho nechala....ked preslo par minut sam prestal. Raz sa ale stalo ze sa hadzal o zem, trhal si dobreze nie vlasy, tak ho zavrela do izby (tam kde sa moze ukludnit, ale neublizi si) a pockala kym neprestane. Poradila jej to znama psychologicka. Pomaha to. A ja som za vychovnu po zadku!

  • anonym
    25.09.2009, 07:50

    takže ja mám dvojročnú a toto práve prežívame aj keď sa mi zdá že už je to trošku na ústupe..klop klop klop...
    u náš to bolo také, že keď si ona zmyslí, že napr. chce po schodoch zísť sama a vyju zoberiete z tretieho schodíka aby ste boli rýchlejšie dole, tak ona je schopná s krikom sa vrátiť na ten schodík a zísť to sama....neurobím s tým nič, už sme si pomaly na takéto výstupy zvykli, ale poviem ti, chce to riadnu dávku trpezlivosti a sily...
    hlavne ty musíš byť pokojná...tiež nepomáha žiadne dohováranie, vtedy nepočúva nič...
    niekedy pomáha aj to, že zavedieš pozornosť na niečo iné..na inú tému...
    a tiež áno, to som skúšala, že ju objať...ona však nekričí proti tomu.ani sa nejako zvlášť neukľudní ale aspoň niečo...a tiež si nemysli, že jej nedám po zadku...niekedy je to jediné riešenie aby ma začala brať ako tak vážne...proste ona si vždy myslí,že obrovská sranda..či kričím, či vysvetľujem...takmer vždy...
    držím palce...

  • anonym
    25.09.2009, 08:03

    uz tu raz podobná tema bola rozoberana, skus zalistovat v starych temach.

    Ja som tiez za ignoraciu, tak ako pisala maminka vyssie. Dieta, ked je v amoku, tak aj tak nepocuva tvoje "prihovory" - ci uz chlacholive alebo hresenie. Dieta musi pochopit, ze takymto spravanim nic nedosiahne. To znamena,ze jeho amok je zbytocny a musi prejst na ine formy komunikacie.Dosiahnes to jedine tak, ze ho budes DOSLEDNE ignorovat.

  • anonym
    25.09.2009, 10:25

    takym obdobim si kazda z nas prejde s kazdym dietatom...

    pri prvom to bolo viac v pohode, stacilo si ho 15 min. nevsimat a potom sa ukludnil.

    dcera bola tvrdsi oriesok. ona ked spustila, tak nevedela prestat. 45 min. vrieskania bolo uplne normalne. nevsimala som si ju, nechala som kym to same odznie. horsie bolo na ulici. to sa nedalo nesvimat, lebo by odbehla, resp. nesla so mnou. tak som ju drzala za ruku a musela ist so mnou za neskutocneho revu, alebo niekedy som ju niesla a ona sa isla vytrhnut. prisla som vycerpana, polozila na postel a nechala dalej ju vyzurit. mne pomahalo, ked som s nou nebola v tej istej miestnosti, nemusela som sa na to pozerat... horsie bolo, ked takto stracala hlas. postupne som sa naucila odsledovat spustace toho jej hnevu, vedela som uz dokonale predvidat a tomu predchadzat. ale nebolo to hned, casom to cele preslo. zaroven som sa naucila to brat s uplnym kludom, neslo to hned a vzdy, ale vacsinou som ten rev brala len ako kulisu (ktora isla mimo mna) a v prvom rade som zabezpecila jej bezpecnost a potom si to nevsimala.

  • anonym
    25.09.2009, 11:40

    Ahoj, mne sa v poslednej dobe osvedčilo kričanie:D . Už ma nebavilo, že naša malá má amok 4-5 krát za deň. Vyčerpaná bola aj ona aj ja. A teraz po 2,5 roku už takmer vždy viem vycítiť varovné príznaky, keď sa blíži amok. A musím tomu zamedziť okamžite a hneď. Zakričím na ňu. Ale krátko. Krátky príkaz a len krátke vysvetlenie prečo. Žiadne siahodlhé vysvetlovanie. Tiež okamžité obrátenie pozornosti na niečo iné. Ak tomu nestihnem zamedziť vždy v zárodku a amok prepukne , tak už naozaj pomáha len DOSLEDNÁ ignorácia. Držte sa;-)

  • anonym
    25.09.2009, 13:47

    Každé dieťa asi nie - moja dcéra nikdy takto nevzdorovala, zato syn má také sklony.

  • anonym
    25.09.2009, 16:43



    Je v takom veku, že testuje tvoje hranice a musíš to vydržať, byť zásadová. Je to uplne normálny prejav a každé dieťa tým MUSÍ prejsť, jedno skor - iné neskor, jedno menej - iné viac. Niektoré plače, dalšie sa hádže o zem, dochádza až k sebaubližovaniu (búchanie hlavy o stenu, o zem, škriabanie sa a podobné nápady...)

    Najlepšie je predchádzať záchvatom, odvrátiť pozornosť (aj ked len na chvílku), zamestnať ho a ak príde záchvat ignorovať. Nepomože krik, tresty, ani to capnutie. Želám pevné nervy.

     

+ -
Príspevkov: 8