no,tažká situacia,prešla som si tým tiež....stálo ma to kopu slz,nervov,výčitiek...a skoro aj manželstvo. Preto ti poradim,aby ste hlavne ty a manžel stáli pri sebe,nenechajte sa vtiahnut do žabo-myších vojen,zatnite zuby a čoskoro ste vo svojom. Povznes sa nad tými rečami,ja viem že je to tažké,ale ver mi,nestojí ti to za tie nervy. Ak ti " pindajú " do výchovy,slušne im povedzte aj s mužom,ako si to predstavujete VY,oni vás musia rešpektovať.

Prajem ti všetko dobré,vydrž,a držím :tup:

Ahoj, no urcite to nieje najvacsia hlupost. Ani mi to tak nevyznie. Vela svokrovcov je bohuzial rovnakych. U nas som to riesila razne...kedze sme nemali este prerobeny byt (kupili sme ho v povodnom stave)Zobrala som dieta a skoro cely den nebola doma. Ked mi svokra volala kde som a ledy pridem povedala som jej ze neviem, som v meste a musim koncit, lebo mi Matusko uteka. Zlozila som a bol pokoj. Ked ma nevideli casto doma a pytali sa co sa deje narovinu som im povedala co si mylsim, nech sa hnevali kolko chceli. Rupli mi nervy a vsetko bolo von. Ohladom tej vychovi....stale to budu robit ci ti deti budu mat rok, dva, desat, osemnast...tomu sa zabranit asi neda. Aspon u nas to tak je a to nielen s mojim dietatom. Skus (kedze nemate dvere) prispendlit pripinacikmi zaves o stenu. Aspon daco! Alebo ho tam zalep lep. paskov. Je to trosku dine, ale ked chces mat sukromie, musis daco urobit.
Drzim palce :tup: :tup: :tup:

No tak jasné, že kým nie sú dvere, o súkromí nemôže byť ani reči. Ked ich budete mať, tak sa jednoducho môžete zamknúť vždy, keď budete chcieť.

AJ ja si myslím, že chby je len v tých dverách, keď ako píšeš, doteraz bolo všetko ok, neboj, budú dvere, tak nebudú nakúkať, ani sapchať k vám. Je možné, že sa teraz o teba viac starajú, keď si tehotná a ty to môžeš brať ináč, ako to myslia, tak treba náhliť len tie dvere:wink:  na ostatné časom zabudneš, hlavne sa nestresuj a buď v kľude

Ahojte.Aj ja som sa hneď po svadbe nasťahovala k svokre a viete ako to dopadlo?Týždeň po svadbe som zistila akú skutočnú tvár má môj manžel.Bývala tam s nami aj jeho sestra (bezdetná stará dievka) a vtedy som pochopila ako je muž na nich závislí.Jeho matka mi dokonca povedala že tým že sa jej synček oženil neznamená že stratil slobodu.Drela som tam,upratovala,a všetko okrem varenia lebo len oni dve vedia variť,nikto iný.My sme sa hádali stále a on bol velký hrdina lebo tam mal ich.Neváhal na mňa dvihnúť ruku a to som bola tehotná,no v poslednej chvíli si to rozmyslel a jeho matka sa len prizerala.Spávali sme s otvorenými dverami,sex nebol žiadny lebo svokra nás chodila kontrolovať.Ešte horšie to bolo keď sa nam narodila dcérka.Stále bola v izbe a keď som sa mužovi posťažovala že my to vadí on mi len povedal čo tu ešte robíš keď ti to tak strašne vadí.Je to síce už za mnou ale rozvod predomnou.Ironiou je že sa celá familia bila do hrude ako oni malú milujú a odkedy som sa s mužom rozišla ju nevideli ( a to je už 2 mesiace ).Aj farár ma varoval,ale neposlúchla som,lebo som ho milovala a myslela si že aj on mňa.Naše manželstvo sa zrútilo ako domček z kariet,a to vďaka tomu ako a čo si svokra zo syna vychovala.A teraz sú spokojný,majú ho zas celého len pre seba.

:shock: :shock: :shock:  to mi je ľúto,že to všetko takto dopadlo. Je to zároveň obrovská výstraha,že si treba poriadne,a velmi dokladne chlapa pretuknut zo všetkých strán.... Všetko dobré prajem:heart:

ja to tiez vidim rovnako, ako v predchadzajucom prispevku. je mi na jednej strane luto, ako vam to dopadlo, no na druhej by si z podobnych pripadov, ktore su vsade okolo mali brat ponaucenie zeny, dievcata, ktore sa idu vydavat.

okrem toho, ze muza lubime, mali by sme si ho vsimat v roznych situaciach a poriadne poznat jeho rodinu, hlavne spravanie sa svokry a svokra navzajom, pretoze to spravanie zvacsa muz kopiruje po rodicoch a to predovsetkym vtedy ked mladi nemaju inu moznost ako byvat so svokrovcami.

mne osobne by velmi vadilo, keby moj muz nestal za mnou aj vo vztahu k jeho rodicom.

Ja som sa pristahovala k svokrovcom. Je to tu hroza. Lenze kym sme spolu chodili, tak to bolo vsetko inak. Nenadarmo sa hovori: "ked vtacka lapaju, pekne mu spievaju". A ja som nemala moznost nejak velmi sa poobzerat po tom aky su to naozaj ludia, pretoze sme boli od seba 100 km, takze moje obcasne navstevy vzdy dopadli na vybornu, pretoze jeden vikend sa clovek dokaze pretvarovat. Ale cely zivot? To uz nie... Je to skutocne moja blbost, ze som sa najskor vydala, az potom prestahovala. Mozno keby som sa nevydala... A mozno by sa este pretvarovali... A keby sme necakali dieta...
Nic na svete nie je ruzove alebo cierne. A moja rada pre vsetky, ktore rozmyslaju nad tym, ze by sli byvat k svokrovcom: Nech su to ludia akykolvek mili, dobri, laskavi (a mozu taky byt i bez pretvarky), vzdy je najlepsie zit radsej skromnejsie a vo vlastnom. Tiez si radsej uviazem na krk hypoteku, nez tu zostat.