Diskusie

Bútľavá vŕba

anonym, 11.09.2009 13:19

Samostatná izba

Ahojte mamičky.

Máme 4 ročné dievčatko. Po dohode s ňou pred cca 1a pol rokom sme jej zriadili detskú izbičku. Všetko sme konzultovali s ňou-kde dáme posteľ, nábytok, hračky... Všetko bolo OK až tieto posledné 2-3 mesiace chodí k nám do postele, že sa tam sama bojí (že ju vyrušujú tiene, že susedovci búchajú, že sa hýbe záclona, že tam niekto chodí :-o ....) Neviem čo si mám o tom myslieť. Od malička je veľmi precitlivená, umrnčaná. Uvažujeme nad tým, že si znovu spojíme izbu, že bude mať posteľ pri našej.

Myslíte, že sa niečo zmení? Nebude to krok späť? Ako by ste to riešili vy? Máte niekto rovnakú alebo podobnú skúsenosť?

Ďakujem za nápady.

  • anonym
    11.09.2009, 13:49

    Vela ti asi neporadim, ale je to celkom normalne, ze sa take dieta niecoho boji. Ja mam dve deti, jeden ma 6 a druhy skoro 3roky. Asi pred rokom sme ich nastahovali do ich izbicky /dovtedy sme vsetci spali v spalni/ a praveze mladsi to zvlada lepsie. Starsi ma uz bujnejsiu fantaziu, deti v skolke si toho tiez nahovoria / ze strasidla pod postelou, za oknom a pod./ Vecer zaspavaju kazdy vo svojej posteli a rano sa v spalni budime v trojici, zatial co si maly spokojne spinka vo svojej posteli v detskej. Takze dookola vysvetlujeme, ze strasidla neexistuju, nema sa coho bat, sme zamknuti a nikto nam dovnutra nevojde, nechavame svetielka v izbicke aj na chodbe a aj tak kazdu noc pricupita k nam. Ja len proste dufam, ze raz z toho vyrastie.

  • anonym
    11.09.2009, 13:54

    vyriešila by som to k spokojnosti dieťaťa

    naša dcerka spávala s nami do 4 rokov a odvtedy spí sama, no ked niekedy nemohla spať, plakala, tak som ju brávala k nám do postele ... alebo si možeš ísť lahnúť ty k nej.

    odkedy máme aj mladšieho súrodenca, vysvetlila som jej, že už musí spať sama, lebo maldší plače a budil by ju. A že aké to má super, že je už natolko velká, že už može spať sama. A nočné chodenie prestalo.

  • anonym
    11.09.2009, 14:29

    chce to len trpezlivost. Urcite by som ju nedavala naspät do spalne, to je krok spät. Treba skusit nejaku lampicku, hracku, pockat vecer kym dcera zaspi pripadne ine... casom si isto zvykne. Nasa ma 4,5 roka a este obcas v noci vykrikuje a manzel si ide na chvilu k nej lahnut aby sa nebala a tiez vecer cakavame pri posteli kym zaspi.  Kazde dieta je ine, no ked vytrvate, isto to prinesie svoje ovocie.

  • anonym
    11.09.2009, 16:18

    Ahoj, aj my sme synceka uz prestahovali do detskej. Zo zaciatku, tak 3 dni spaval spokojne sam, celu noc, neskor sa zacal budit. Vytiahli sme nanovo detske vysielacky a vysvetlili mu, ze sa nema coho bat, pretoze my ho celu noc pocujeme. No v noci zasa plakaval, a ja som zostavala pri nom, alebo som ho brala k nam. Teraz uz ani neplace, len sa zobudi a pride do nasej izby. Suchne sa do postele a hned spi. Spalne mame oproti sebe, svieti sa na chodbe a aj mala lampa u neho v izbe a aj tak docupita. :-P  Je mu u nas jednoducho lepsie, bezpecnejsie.Mne to nevadi, ved si este zvykne.
    A ty neboj tiez, zober ju k vam ak sa zobudi, alebo si k nej lahni aspon na chvilku, ci na zvysok noci. Ma jednoducho take obdobie, ktore za chvilu prejde. Uz jej postielku nedavajte do vasej izby, myslim, ze by to nebol krok vpred, ale vzad.
    Vela stastia, a pokojnych noci. My na ne cakame uz 5 rokov, a viem, ze sa dockame. ;-)

  • anonym
    11.09.2009, 17:52

    skúste lampičku, nech spí s obľúbenou bábikou. naspäť by som ju do spálne nevzala, je to krok späť. švagrina to urobila a dcéra spala s nimi až do druhej triedy :roll:
    želám pevné nervy sa malá to zvládne ;-)

  • anonym
    11.09.2009, 18:21

    ja by som to tak tragicky s tým "krokom späť" nebrala

    čo to vám alebo jej pomože, že sa budete nervačiť, v noci nespať... ešte z toho bude mať neurozu

    su deti, čo dokážu spať samé aj od roka a sú také, čo proste blízkosť rodiča potrebujú. Ja  osobne som s mamou spávala do 9 rokov, aj ked som mala svoju izbu, spávala som tam len cez víkendy. Ked otec nebol doma, chodil na týždnovky, hned som k nej pribehla do spálne. A nemám zo toho žiadne ujmy, ani ja, ani mama. Ako som vyrástla, sama som zrazu nechcela spávať s mamou a viem, že som ešte rozmýšlala, či to JEJ nebude vadiť (ešte som nechápala, ako sa veci majú a že asi túžobne očkaávala den, kedy sa zo spálne "vysťahujem":green: )

    Moja dcerka sa  sama rozhodla, že bude spávať sama od 4 rokov a nikdy potom už k nám nechodila. Dovtedy spala s nami v posteli, vyžadovala si to, tak sme sa prisposobili. Syn ma necelé 3 roky a ešte má postielku u nás v spálni, ale v posteli s nami nespáva. Zaspáva sám, spí celú noc. Teoreticky by som ho mohla presťahovať aj do detskej, ale teraz nastúpil do školky a nechcem, aby dve velké zmeny prežíval naraz... ešte počkáme aspon mesiac. 

  • anonym
    11.09.2009, 19:56

    Ono je to rozdiel, ci dieta pride spat do spalne k rodicom obcas ( ked je chore, ked je ocko v praci, a pod.) alebo sa napevno znova nastahuje aj s postelou do spalne k rodicom. To by som uz nerobila. Ale obcas by som ju k sebe do postele pustila - urcte si, kedy budete spavat spolu :-) Moje deti sa neskutocne tesia, ked sa mozu nastahovat ku mne do postele ( a to maju 12 a 5 rokov), ale izbu maju svoju, kde spavaju podstatne castejsie. Ked su chore, tak spia pri mne ( a ocko v obyvacke), aby som ja nemusela behat do detskej a kontrolovat ich stav - aj im je takto pohodlnejsie, ked maju mamu pri sebe, inokedy spia pri mne, ked manzel vstava rano skoro ( vtedy sa on dobrovolne stahuje zase do obyvacky, aby nas nebudil uz o 4. rano) a my si mozeme prispat, alebo ked je na sluzobke a my sme same, pripadne sa tiez stava, ze mladsia pride za nami, ze sa jej v noci nieco zle snivalo a vtedy ju necham pri nas. Takze ja nie som proti tomu, aby deti spali pri mne, ale urcite nie kazdu noc. Mali by vediet, ze kazdy ma svoje miesto na spanie a ze aj mamina aj ocino chcu byt chvilku sami :-) Vecer zaspava pri svetle na chodbe, aby sa nebala a je oblozena plysakmi a babikami :P

  • anonym
    11.09.2009, 22:16

    Ja by som ju tiež nedávala znova do spálne.Keď len raz za čas tak ešte áno ale na každú noc nie.Skús jej vysvetliť že sa nemá čoho báť,ak sa niečoho bojí (strašidiel alebo niečoho podobného) tak môžete z izby spolu strašidielka poslať preč.A medzi rečou kludne pripomenúť že je už velká slečna,ktorej určite príde vhod mať izbičku,svoje královstvo a len pre seba.Keď občas príde za vami alebo niektorý z rodičov ostane pri nej,nič sa nestane.Časom si zvykne.
    Moje deti sú v detskej izbe už od roka.Staršej trvalo len dva alebo tri dni,kým pochopila aká je to paráda že má svoju izbu,potom sa už len tešila.A mladší syn to mal trošku lahšie lebo tam už mal svoju sestričku,tak im bolo veselšie.Obaja sú spokojní.Keby niečo,tak sme vždy nablízku a prídeme lebo zatial nemajú vo zvyku prísť za nami.Keď je niektoré z detí choré tak spí v spálni a to som vtedy pokojnejšia.Všetkým nám to takto vyhovuje.Ale tieto veci sú u každého inak,je to individuálne.Držím palce,chce to trpezlivosť a čas.

  • anonym
    12.09.2009, 12:50

    Ahojte, ja som bola na tom rovnako. Ako mala som sa bala sama v izbe. Mama somnou lezala v posteli kym som nezaspala. Isla so mnou aj ku psychatrovi a ten zistil ze som v poriadku a nic mi nieje!! Preslo ma to vekom.... Kamoska nieco podobne riesila zo synom. Pomohlo namontovat na okno rolety, ktore su z jednej strany potiahnute gumou. Bola som v tej izbe ked ju zatiahla a musim povedat, ze aj ked vonka bolo 35°C a slno pieklo priamo do izby bola tam tma ako o polnoci!!! A ani teplo tam nebolo. Tato roleta je z vonu okna. Roluje sa, niesu to zaluzie.

  • anonym
    12.09.2009, 14:29

    Ahojte, aj ja som sa ako dieta bala sama v izbe a to aj ked som uz bola na ZS, ani neviem, kedy ma to preslo. Pamatam si, ze ked sa zotmelo, bala som sa priblizit k zavesom, lebo som sa bala, ze za nimi niekto je, bala som sa vojst do spalne. Nasi to nijak neriesili a asi preto to trvalo tak dlho. A takisto teraz sa bojim zostat sama doma cez noc, ked je manzel na sluzobke, v kazdej izbe necham svietit aspon male svetlo a mam pustene radio. A to iste mame so synom, vysvetlili sme mu preco sa hybe zaclona okolo radiatora a ze ona sa hybe aj cez den, ale vtedy si to len nevsimame, ze ziadne strasidla nie su, bal sa aj plysakov, ktore sme mali vylozene na polickach, musela som ich dat odtial prec a este ine malickosti, samozrejmostou su svetielka v zasuvkach. Aj tak v noci pribehne a suchne sa k nam do postele. Asi to chce len cas, naspat do spalne by som uz dieta nebrala.

  • anonym
    12.09.2009, 20:53

    Ja si tiez myslim, ze opatovny dlhodoby navrat do spalne by to nevyriesil - tak ako to uz bolo spomenute v niektorych z vyssie uvedenych prispevkov.
    Ak k vam dcerka z casu na cas v noci pribehne do spalne do vasej postele, je to ok, ale nie natrvalo ju znova dat k vam.

    Skuste sa este raz v klude, ked bude k tomu pristupna, porozpravat o tom, coho konkretne sa boji, a jednotlive "strasidelnosti" jej podrobne trpezlivo vysvetlit, ze strasidla neexistuju, tiez aj to bude dobre, ak nechate na chodbe zaznute celu noc svetlo, ubezpecite ju, ze ju celu noc pocujete, a ze mate zamknute dvere, ze k vam nikto nemoze vojst...
    Ak sa boji, ze niekto je za zaclonou, urcite by som aspon nacas dala zaclony (aj zavesy) prec, my ich tiez nemame, ved zaluzie na oknach poriesia dostatocne sukromie, aby k nam susedia z domov oproti nevideli do izieb.
    Ak sa dcerka boji napriklad nejakej skrinky, aj tu by som docasne odstranila, plysaky schovala, ak ma z nich v noci strach, atd...

    Pamatam si, ze my ked sme boli mali a bali sme sa, tak si k nam jeden z rodicov prisiel na chvilu lahnut do postele, velmi to pomahalo.
    A este jedna rada, kupila by som na Tvojom mieste dietatku nejaku hracku, napriklad plysoveho psa, a "poverila" ho pred dcerkou zodpovednou ulohou, aby ju celu noc strazil, nech je v uplnom bezpeci a moze dobre spinkat. Isli by ste tu hracku vybrat spolu. Myslim, ze ak dcerku ubezpecite, ze tento psik ju bude strazit a pomahat jej, malo by to zabrat.

  • anonym
    14.09.2009, 06:42

    Ja by som to tiez asi vyiesila velkou plysovou hrackou - medved, alebo pes (len dufat, ze nebude mat strach z tejto hracky). Takisto my sme so sestrou zaspavali pri gramafone, rodicia nam vzdy pustili rozpravky. Malokedy sa stalo, ze by som sa zobudila s nocnou morou v tieto noci.

    Ale ak som uz tu nocnu moru mala, tak som tiez utekala k mamke a bola som velmi rada, ak ma nechala spat u nich v izbe.

  • anonym
    17.09.2009, 10:29

    Samozrejme, že keď je chorá tak spávam s ňou v izbičke (pre istotu) a niekedy len tak, lebo si to prosíme obidve, manžel keď je v nočnej tak malá spáva pri mne, a niekedy spávame všetci traja na manželskej posteli... V tomto ja problém nevidím, keď to je len občas, ale tie posledné 2-3 mesiace chodila každú noc a ona sa kadejako krúti a potom sme cez deň všetci boli unavený. A má kopec plyšákov, ktoré si sama ukladá do postieľky, že s ňou budú spinkať...

    Vyriešili sme to tak, že sme spojili fotelky a máme ich pri našej posteli a keď sa malá v noci zobudí tak si prinesie svoj vankúšik zakryje sa dekou a spinká v pohode do rána ;-) . Tak som zvedavá ako to bude fungovať ďalej.

+ -
Príspevkov: 13