ja som NIKDY nedostala od mojho otca a napriek tomu som ho vždy viac poslúchala a mam z neho doteraz väčšiu autoritu ako z mamy, ktorá ma asi 3x v živote capla, ked som ju fakt vytočila a rupli jej nervy
Otec ma vychovával dohovorom, nikdy na mne nekričal za maličkosti, nikdy ma nebil ani slabo necápal ... vždy mi len dôrazne, vážne ale napriek tomu kludným hlasom povedal, čo si o tom myslí a prečo sa to tak nerobí. Väčšinou mi vysvetlil, čo bude následovať, ak urobím podla svojho, aké následky to bude mať a nechal rozhodnutie na mna ... teda navigoval ma na správnu cestu a naučil ma premýšlať a rozhodnúť sa "správne".
A k tomu bitiu sa detí navzájom ... nechápem, ako niekto može povedať, že rodič, ktorý svoje dieťa nebije ho NEVYCHOVÁVA a že ho nechá hádam robiť čo chce :shock: :shock: :shock: Ako si možeš byť istá, že ak by dievčatko dostalo na zadok, tak by už nikdy iné dieťa nepokvákalo ??? Takto to bohužial nefunguje ... sú deti, ktorým treba niečo zopakovať aj 50x a aj tak urobia zle. Inému stačí povedať 1x (asi takému bitému, alebo na ktoré doma kričia, tak sa chúda bojí a poslúcha na slovo ... alebo fakt výnimočne poslušné povahy ;-) ) Možno tým kvákaním chcelo na seba len upozorniť, alebo sa dosť blbým spôsobom zoznámiť s tvojou dcerkou.
Fazou "agresie" prejdú asi všetky deti - doma bité aj nebité. Ale podla mna to nie je zlomyselné, že chcú naozaj ublížť. Je to z roztopaše, chcú sa ukázať, predviesť ... Ale ako vysvetlí mamička, ktoprá svoje dieťa bije (pardón "slabo cápe"), že BIŤ sa NEMÁ ???