Zabranim mu na ten gauc vobec vyliezt, jednoducho na gauci nebude. Vezmem ho do inej izby alebo k sebe do kuchyne, ked uz spominas to varenie. Za optimalny variant povazujem ponuknutie alternativy, teda ked ma chut skakat, ponuknut mu skakanie niekde kde je to bezpecne.

"Capnutie po zadku" je podľa mňa v určitých situáciách vhodné len do tých troch - štyroch rokov.

[QUOTE] anonym napísal:
 

:shock: :shock: To vážne???? Ja síce uznávam "jednu výchovnú" ako prostriedok výchovy v odôvodnených prípadoch, ale biť ročné dieťa? Veď ono ešte nerozlišuje dobré a zlé. A ak hnevá, určite to nerobí naschvál. A ani výčitky pritom nemať? Uff. Silná káva. Čo tak trošku sa nad sebou zamyslieť a prehodnotiť svoje postoje? [/QUOTE]

si ty asi trošku mimo, ak si myslíš, že ročné dieťa nevie, čo je dobré a čo zlé, v tých prípadoch ako sa deťmi bavíš (rozhadzuje veci zo šuflíka, zaujíma ho záchod...), už vedia rozlíšiť, keď mu povieš, toto nie, to už nerob, toto je ble... povieš mu to 3x, myslíš že nevie??? a  ak je trucovité, capnutie po zadku mu pomôže to pochopiť! nie je bitka ako bitka, autorka jasne písala o capnutí! [/QUOTE]

Nie som mimo, mám dve deti a viem celkom iste, že dieťa do jedného roka ešte nie je na "bitku" zrelé.

[QUOTE] anonym napísal:
 

:shock: :shock: To vážne???? Ja síce uznávam "jednu výchovnú" ako prostriedok výchovy v odôvodnených prípadoch, ale biť ročné dieťa? Veď ono ešte nerozlišuje dobré a zlé. A ak hnevá, určite to nerobí naschvál. A ani výčitky pritom nemať? Uff. Silná káva. Čo tak trošku sa nad sebou zamyslieť a prehodnotiť svoje postoje? [/QUOTE]

si ty asi trošku mimo, ak si myslíš, že ročné dieťa nevie, čo je dobré a čo zlé, v tých prípadoch ako sa deťmi bavíš (rozhadzuje veci zo šuflíka, zaujíma ho záchod...), už vedia rozlíšiť, keď mu povieš, toto nie, to už nerob, toto je ble... povieš mu to 3x, myslíš že nevie??? a  ak je trucovité, capnutie po zadku mu pomôže to pochopiť! nie je bitka ako bitka, autorka jasne písala o capnutí! [/QUOTE]

Jediny, kto je tu mimo - a to nie len trosku - si ty. Rocne dieta skutocne nevie, resp. nerozumie, preco by nesmelo vyhadzovat sufliky alebo by ho nemal zaujimat zachod. Tvoj zakaz ho sice zastavi, ale vzapati nan zabudne, ten suflik ma prenho jednoducho vyssiu pritazlivost. Ak ho capnes, je to vlastne forma odvedenia pozornosti (a pekne blba), to iste by si vybavila, keby si ho vzala do inej izby a zacala s nim robit nejaku inu cinnost. Inak ja nerozumiem, preco je taka tragedia, ze dieta vyhadzuje sufliky. Dolu dam veci, ktore dietatu neulizia, neposkodia sa ani nerozbiju a moze vyhadzovat o dusu spasenu (hrnce, varesky, ponozky, hracky atd) A potom budeme spolu upratovat (aspon scasti), vacsina deti tie veci rovnako nadsene bude zbierat, ak to bude robit s mamou.

No to je teda téma na bitku!!!

Takže ja to zhrniem len tak, že nie je capnutie ako pre koho, ťažko posudzovať, niekto povie capnutie a dostane riadny výprask a niekto dieťa jemne len ťapne a tiež je to capnutie. Takže ja to jemné ťapnutie,( ktoré je bez bolesti a má len čisto principálny význam) považujem za celkom neškodné a skôr náučné už aj pre ročné dieťa, samozrejme bitka neprichádza do úvahy! ale aby dieťa vedelo, odkiaľ pokiaľ, na to capnutie stačí, nebolí ho to a musí vedieť, že nie všetko si môže dovoliť a dostalo to nie ako za odmenu, ale ako upozornenie, že vykonal niečo zlé.

 

No, neviem. Môj syn, má rok a pol a ten,keď ho čapnem len tak symbolicky, lebo napr. otvára šuflíky, tak to berie ako hru a ide zas otvárať šuflíky a ešte sa aj sám čapne. :-D

To,že ma autorka témy výčitky,je absolútne na mieste,pretože materinský inštinkt  jej vraví,že spravila niečo nesprávne. Ak niekto tvrdí,že udrie ročné dieťa,a netrápi ho to,príde mi to prinajmenšom zvláštne.

Deti sa dajú vychovávať bez fyzických trestov. Ide to,len treba chcieť. A neobhajujme sa tu sposobom,že "tak toto je iba capnutie,taká výchovná na riťku cez plienku...", neskôr: "...a toto je taká trošku silnejšia,preventívna,ale v podstate tiež výchovná facka..."   

Samozrejme,aj ja som capla svoje dieta,ale beriem to ako momentálne zlyhanie (svoje,pretože som nebola schopná riešiť situáciu inak-lepšie) a neberiem to ako výchovnú metódu. Na deti si treba nájsť aj čas,treba ich viesť,učiť ich čo je správne a čo nie,treba ich počúvať!!!!

Moja dcerka-4 roky- mi po jednom takom "capnutí" a strašnom kriku(mojom) povedala: "Mami,mňa bolí srdiečko,keď na mňa kričíš...daj tu ručičku,ako strašne ťuká...":*-( ...myslím,že to hovorí za všetko.

A ešte môj postreh: veľmi nás dokážu ovplyvniť ľudia,a ich názory,s ktorými sa nemusíme stotožnovať,ale pod ich tlakom spravíme chybu. Ja som tak 1x v živote udrela po riťke dcerku,lebo "divočila" a svokrovci do mna hustili,čo ju neskrotím,a ja v hneve-skôr na nich,než na ňu-som si vybila ten hnev nesprávnym sposobom...

ok, pekne si to napísala, ale čo vtedy, ak dieťa opakovane napr. bije iné deti? Alebo ak bije rodičov a oni mu len dohovárajú a ono zasa capne mamu, otca a zasa len dohovárajú???

predošlý príspevok super napísaný, stotožnujem sa:tup:

a k tomuto príspevku ...  ak dieťa, čo je doma vychovávané aj capnutím po zadku, po ruke udrie potom iné dieťa, alebo rodiča, tak je to podla mna uplne normálna reakcie, Dieťa totiž v prvom rade kopíruje správanie rodiča. A ak ono občas dostane, tak to berie ako normálny, bežný spôsob riešenia konfliktov.

Práve takéto dieťa by sa biť nemalo, treba mu ukázať iný spôsob, ako dať najavo, že sa mu niečo nepáči, že sa hnevá, že sa necíti dobre. Nie bitím a krikom, ale kludným rozhovorom.

Áno, aj ja to považujem za svoje zlyhanie, keď capnem na upozornenie jednu výchovnú. Ale nikoho nesúdim, lebo viem ako je to aj s našou princeznou a niekedy ma vie teda poriadne vytočiť do vývrtky. Každé dieťa je predsa iné a nie na každé platí len dohováranie. Keď som ja bola ako dieťa, tak mi fotrík tiež len dohováral a pre mňa to boli väčšie muky ako keby mi jednu capol. A ešte podotýkam, že hoc aj svoje dieťa capnem po zadku, ľúbim ho veľmi, veľmi a NEBIJE INÉ DETI. Nie je dňa, keby neprišla domov s nejakou modrinou alebo škarabnutím, lebo ona je tá ktorej ubližujú v škôlke. Čiže tvrdiť, že keď dieťa doma capnete tak bude biť iné deti, že to vidí doma, tak to sú trošku silné slová.

Toľko môj názor.

No super, moju trojročnú dcéru jedno dievčatko na ihrisku poťahalo za vlasy. Rodičia mu začali dohovárať, zatiaľčo moja dcéra mala plač na krajíčku. Po nejakých piatich minútach to dievčatko znova zopakovalo. Moja dcéra bola z toho úplne mimo, lebo ona by také niečo vôbec nebola schopná urobiť a keby, tak samozrejme by som to riešila ináč ako len dohováraním. Ako k tomu príde moja dcéra, že niekto ju môže len tak beztrestne na ihrisku ťahať za vlasy???? Vychovávajte si svoje deti ako chcete, ale nech vám to funguje. Keby tí rodičia tomu dievčatku rovno capli, myslím, že by to už nezopakovalo. Inak s takýmito peripetiami s nevychovanými deťmi sa stretávame častejšie.

presne s tebou súhlasím!!! na každého je iný meter, ale len nech funguje!!!

sú nevychované tie deti? ako si to trúfaš povedať? každý rodič vychováva svoje dieta najlepšie ako vie-jeden k tomu potrebuje ruku,druhý nie. prečo si myslíš,že by ju mali capnúť? presne o tom som písala-ako sa človek pod tlakom okolia rozhodne konať tak ako vlastne nechce-len preto že spoločnosť to považuje za normálne,ba až POTREBNÉ:!: aby sme deti fyzicky trestali,lebo inak z nich vyrastú nespretníci a grázli.

z jednej situacie na ihrisku sa neopovazim komentovat, ci je dieta vychovane alebo nie. staci si precitat diskusie na roznych mamickovskych strankach o spravani deti na ihrisku. mnohe z nich otvorene hovoria, ze byvaju v situacii kedy je dietatu ublizovane inym dietatom ale po case sa to otaca a vlastne dieta zacina byt agresorom. vacsina deti prejde casom tymito stadiami.

az cas ukaze, ktore dieta bolo ako vychovane. pre mna bude vyhra, ked si s detmi udrzim otvoreny vztah a budeme sa vediet otvorene rozpravat  o vsetkych veciach, ktore ich trapia a vyhnu sa vsetkym nastraham dospievania, lebo budu mat vytvoreny vlastny (zodpovedny) nazor.

podla mna pre dieta je viac poucne, ked mama s nim rozprava a vysvetluje, preco nieco ano a nieco nie a mozno aj 1000x dokola. nechcem aby deti nieco nerobili, lebo sa boja capnutia (neskor ked su vacsi bitky), ale aby vedeli a poznali nasledky, aby sa naucili empatii voci detom a ludom, aby vedeli riesit konflikty v buducnosti. 

kamaratka mala zive dieta, ktore si vzdy zacinalo na ine deti na ihrisku. dohovarala, dohovarala, niekedy sa zdalo, ze to nema zmysel, niekedy bola v koncoch, ale neprestala dohovarat. teraz je prvacka a je z nej ine dieta, je to sikovne, inteligentne kamaratske, sebavedome dievca s kopou zaujmov a aktivit. jej temperament presmerovali do roznych zaujmovych cinnosti. (a ked mam pravdu povedat, tak tiez mi niekedy vadilo spravanie jej dietata voci mojmu, ale cele sme to prekonali a teraz len mozme spominat na jej sibalstva s usmevom) 

Som rada, ze coraz viac mamiciek prestava slepo kopirovat vychovu svojich rodicov (vacsina z nas bola vychovavana s capnutim ci bitkou) a nachadzaju cestu vychovy bez fyzickych trestov.

Zaujimalo by ma, ci sa medzi vami najde mamicka, ktora od svojich rodicov nikdy nedostala na zadok a zastava nazor, ze vychovna po zadku je potrebna. Najde sa tu taka????

Myslim, ze vsetky, ktore uznavate vychovnu na zadok, ste v detstve dostavali tiez, slepo ste prevzali tento vychovny vzor a teraz ste presvedcene, ze je to jedina spravna cesta.
Ja som tiez ako dieta dostavala na zadok, casto aj kvoli somarinam (strateny opasok, hodinky, zla znamka v skole atd.) a teraz si myslim, ze nasledkom tejto vychovy je nedostatok sebavedomia a az nezdrava prisposobivost silnejsim. Nedokazem si presadit ci povedat svoje, radsej "drzim hubu" a trapim sa. Pretoze "autorite" sa neoponuje (nepapuluje - v detstve).

Verim, ze moje deti nebudu mat sebavedomie tak ubite :s