nemusis sa citit zle, to neznamena, ze ked si ju capla po zadku ze si zla matka.Každej tak utecu nervy. Moja už vie ked ju zavolam menom a mam zvyseny hlas ze je zle ale tiez to nejaky cas trvalo.

Zrejme to bude zas jedna z vymien nazorov, capnutie po zadku versus vychova bez capnutia. Ja si myslim, ze tvoje vycitky su instinkt. Citis, ze takto sa to neriesi, toto nie je spravne riesenie. Tak skus ten instinkt posluchnut a nie naopak, presvedcit sa, ze capnutie po zadku este nikoho nezabilo.
Co sa stalo nezmenis, ale mozes ovplyvnit to co sa stane. Tak sa skus poucit, poznaj samu seba, ked budes vediet odhadnut svoje reakcie, skor predides svojmu zlyhaniu. (niektore matky capnu dieta uplne cielene, pretoze su presvedcene, ze je to sposob vychovy, ale to myslim nie je tvoj pripad).

Takze ked budes citit, ze si velmi rozculena, radsej chod do vedlajsej izby a poriadne si buchni do postele, vankusa....nejakym sposobom ten hnev dostan von. A uvidis, ze ono je to ozaj len moment, ked ti ta ruka chce uletiet, ked sa vratis k malej, nebudes mat potrebu jej capnut.

Som presvedcena, ze vo vychove capance nemaju co robit, citim to tak a snazim sa to realizovat. Tiez mi parkrat uslo, ale vzdy som citila, ze to bolo moje zlyhanie a nehladam ospravedlnenie, proste stalo sa, kazdy robi chyby, idem dalej a nabuduce sa snazim tomu predist. Tak sa drz, da sa to zvladnut, ked sa chce.

Síce občas utečú nervy mnohým, ale bude pre vás obe lepšie, ak sa to opakovať už nebude. Ono nie je zlé občas capnúť po zadku, ale nesmie to byť nikdy v hneve, ale len vtedy, ak

1. dieťa vie, že robí zle
2. bolo upozornené, že ak to urobí, dostane
3. trest musí byť primeraný

Tú prvú podmienku také malé bábo ako tvoje nemá šancu splniť.

Toľko teória a prax? Aj ja som už občas capla po zadku v hneve, ale o to viac sa potom snažím, aby som si svoje "nervy" viac strážila.

V tej prvej a druhej vete sa ti akosi biju pocity.

Podla mna je horsie udriet dieta cielene, nesplnilo,respektive splnilo tri podmienky, tak dostane po zadku, ako ked mamine raz prasknu nervy a capne na zadocek. Ved sa to nestava denne. Ale moze sa to stat raz dva razy - teraz hovorim o mamach, ktore deti tymto sposobom vychovavat nechcu. Urcite je horsie ked si poviem, tak za toto budes dostavat bitku.

Nehovorim,ze som svojmu dietatku nedala na zadok, ano ruka utecie, ale o ozajstnej bitke este ani nepocul. Podla mna to nie je spravny vychovny prostriedok.

Autorke mozno praskli nervy, stava sa, ale 13mesacne dietatko naozaj nemoze zato,ze sa pocika. Mozno sa pocikala aj od radosti ze je naha a pobeha si.

Moj syn je uz skolak a este nikdy neudrel kamarata, je to myslim tym, ze ak sa mi na nom nieco nepaci, riesim to slovne a nie bitkou, tak isto to riesi aj on, porozprava sa, nie bije.

Nie, nebijú sa mi pocity, len rozlišujem mdezi bitkou ako výchovným prostriedkom a medzi bitkou v hneve, vtedy, keď "prasknú nervy", čo neuznávam a mali by sme si dať na to pozor. To, že sa to stáva takmer každému, občas aj mne, neznamená, že je to správne.

A ešte chcem dodať, že už ani nepamätám, kedy som musela capnúť svoju trojročnú dcéru, pretože nás poslúcha, takže capnutie už ani nie je potrebné.

Presne toto som si hovorila aj ja....že nikdy neudriem svoje dieťa ani len po zadku, lenže v dec. bude mať dva a na pieskovisku hádže všetkým deťom aj mamičám piesok do hlavy...s  deťmi sa aj chce hrať ale ich väčšinou bije...a nepočúva keď mu poviem pekne a vysvetľujem, že deti sú kamaráti, že to sa nerobí, lebo že potom sa nebudú s ním chcieť hrať, tak keď už je to fakt zlé tak to inak ani nejde...
Alebo keď niečo chce a skúša sa hodiť o zem..každý že nech to ignorujem a že on prestane...lenže on je ešte malý a nerozmýšľa aké následky to môže mať keď sa silno o tú dlažbu hodí a tak, tak ho nemôžem predsa nechať aby si rozbil hlavu, tak vtedy mi tiež pár x pretiekli nervy a dostal jednu na zadok ale cez plienku a výčitky som mala dva týždne...

Tiez neuznavam bitku ako vychovny prostriedok - univerzalny. No su typy deti, u ktorych to bez obcasneho capnutia po zadku nejde. Mam dve - uplne rozdielne - deti. Takze viem o com hovorim. Osobne povazujem to capnutie ako krajne riesenie, ked uz ziadne ine metody nezaberaju. Moderne su sice nazory, ze fyzicke tresty nepatria do vychovy, ale obzrite sa spätne. Kedysi platilo: ohybaj ma mamko... a deti mali omnoho väcsi respekt a uctu k svojim rodicom i k dospelym celkove. Teraz sa ucitelia boja v skole skaredo na ziaka pozriet, pretoze ich rodic moze za to dat na sud... postavene na hlavu. Neprejde vela casu a zacne sa na nasich skolach strielat tak ako v USA...

Dieta ma mat vo vychove stanovene hranice, za ktore nesmie v ziadnom pripade ist. Ak ich prekroci, ma nasledovat primerany trest. Primerany hlavne veku - tazko asi uplatnit napr. u 3 roc. dietata, ktore vyhadzuje hlinu z kvetinacov napriek upozorneniam a vysvetlovaniam trest, ze nemoze ist tyzden s kamaratmi do kina, ze? Ale ked mu capnete po zadku, asi pochopi, ze hranice prekrocilo...

Čaute, no tak ja som asi nejaká divná. Môj malý má 3,5 roka a niekedy sa to teda bez capnutia po zadku vyriešiť nedá. A výčitky teda absolútne nemám. Je to chalan ako má byť, s vymýšlaním, s kazením vecí atď. Poviem Vám na rovinu, ja si od malého po hlave skákať nenechám. Niekedy to pochopí, keď mu to vysvetlím a niekedy je treba aj to po zadku. Milujem ho, je to vytúžené dieťa, ale nenechám, aby si robil čo chce. nejaká výchova musí byť a aj tiež rešpekt pred rodičmi. Dúfam, že teraz nebudem vyzerať ako krkavčia matka.

Ahoj, podla mna niesi zla matka. Podla mna je normalne dat dietatu vychovnu. Ked to inak nejde. Mam doma rocne dieta a tiez ked uz robi napriek mi jednu dam. Necitim sa preto zle. Tak sa necit ani ty!

Ale ja som to nemyslela zle. Len sa mi zda, ze tie dve vety si protirecia.

Ja netvrdim,ze maly nedostal po zadku. Ked sa hral na dvore a zdvihal kamene a hadzal ich do okna a skusal ci sa trafi :roll:  , dohovarala som, nepomohlo, vysvetlovala, nepomohlo, priznam sa capla som. Nie silnu, len taku vystraznu, jednoducho ma to nahnevalo. Taktiez ked povylieval kozmetiku do toalety, mame spolocnu toaletu s kupelnou. (Keby to bolo prvy, druhy krat,este vysvetlujem, ale on to robil pravidelne, velmi sa mu to pacilo a bola to doslova prenho zabava. ) Ale je to skutocne vynimocne, je to sice v hneve, ale urcite nie neprimerane silno. Clovek sa musi vediet ovladat aj ked s nim zmietaju silne pocity hnevu.

My bitku ako vychovny prostriedok neuznavame. Nieje stanovene, tak za toto bude bitka alebo nieco take.
Mame velmi pekny vztah, velmi sa lubime a nepotrebujeme si to kazit bitkou.Aj ked ako som priznala, vynimocne sa stane.

Možno že máš tak trošku výčitky ale veď si ju nesčapala do červena. Toto nie je bitka, len ti jednoducho praskli nervy tak si jej čapla, to sa stáva len to nesmie byť príliš. Neboj malej sa nič nestalo (určitče si ju nečapla strašne silno) :D .

Tak s tymto sa stotoznujem aj ja.

ved preto je tolko zlych deti, lebo kazdy sa boji im capnut po zadku. Nehovorim bit, ale obcas treba dostat vychovnu, lebo deti si robia co chcu.

ja som asi teda riadne zlá :lol: , lebo vy máte výčitky, že capete deti po zadku??? to je smiešne :lol:

no podľa mňa si ich takto pekne rozmaznávate,ke´d máte za capnutie výčitky, resp. to teda nerobíte, moje deti vždy vedeli pokiaľ majú mieru drzosti a keď túto mieru prešvyhli, hneď vedeli, čo zato dostanú.

Nie som týranka, ani lahtikárka, berem zlatú strednú cestu.

A môj názor- ak ich nebudete capať po zadku, čoskoro vás do toho vášho kopnú vaše deti  a myslím, že to bude o to bolestivejšie, že je to vlastné dieťa (samozrejme, toto som myslela obrazne!)