Diskusie

Bútľavá vŕba

anonym, 02.09.2009 00:23

"hysterické" dieťa a jeho matka u lekára

neviem, či som volila správne slová v názve témy, ale neva

som lekárka a pred pár dnami som mala neprijemnu skusenosť, zhruba taku, ako v nadpise :-S

ale podme pekne od začiatku- viem, že práca s detmi vyžaduje trpezlivosť, rafinovanosť, a zo skusenosti: aj pravdovravnosť- preto detom od 2-3rokov vždy vysvetlime, čo sa s nimi bude diať, čo bude bolieť a čo nie, kolko to asi bude trvať, može si chytiť inštrumenty, ktorými bude vyšetrené a tak.... tento sposob sa osvedčil- deti su menej stresované a cenia si že jedname s nimi na rovinu a malým trikom ich presvedčíme že su hrdinovia;-)  dokonca sa nám osvedčil aj ťah, ked sprievod "schováme" za stenu- dieťa nemá pre koho plakať a robiť predstavenie, a nakoniec sa dá vyšetriť v pohode- mamičky na nás pozeraju s desom, ked ich posielame preč, a nakoniec nechápu:tup: ... a jasne že su pripady, ked človek ozaj zvyši hlas a pohrozí že zalepí alebo zašije usta, alebo bude musieť zostať s nami na školení až do večera ak neprestane revať, ale to je asi 1prípad z 50... vačšinou braný s humorom

nezvykne ma rozhádzať, plačuce dieťa, alebo aj hryzuce, škriabajuce, kopajuce malé dieťa- ved ide do neznáma prti hrozným bielym plaštom, ktorými je odmalička vo vela prípadoch strašené

A TERAZ K VECI: chorý chlapec- infekcia dých.ciest, horučka, bolesť hrdla- , 12ročný, už pri vstupe do ambulancie plakal akoby mal za to platené..... nedal si povedať ani pri vyšetrení, triasol sa, reval, kričal, zvýjal sa... skušali sme vysvetliť čo sa bude diať, nepočuval.... tak sme začali s vyšetrením- usta neotvoril, mykal hlavou.... zvýšeným hlasom, nie krikom, podotýkam, mu bolo povedané, aby otvoril usta a pekne nimi dýchal, ved to asi vie, len si musí dýchanie hlavou kontrolovať- aby sa dalo vyšetriť hrdlo.... no a vtedy vstupila do hry matka- aby sme s nim nekričali, že je chorý ..... bola poučená, že ideme vyšetriť len usta a malý má len pravidelne zhôlboka dýchať, aby sme mu náhodou neublížili.....bolo to upozornenie, že to je matka bojovnička- z vlastnej vole proti zdraviu svojho dieťaťa, začala sledovať vyšetrenie svojho syna ako týranie.... dieťa malo svojho diváka, bolo spokojné, tak sa do hysterie pustilo plnou parou....navela, s trochou násilia sa podarilo dieťa vyšetriť/myslím usta a hrdlo/, odobrať stery.... trvalo to asi 5minut....matka s nevolou vzala sprievodku na dalšie vyšetrenie.... a asi o polhodinu došiel otecko, celý roztrasený, aby sme mu dali papiere, že od nás už nikdy v živote nič nechce, že jeho dieťa plače a vzlyká a nedá sa utíšiť, a nikdy k nám už nechce prísť, lebo sme ho trýznili, a robili mu zle,...predpokladám že tieto informácie podoprela mama....

stalo sa to zhruba tak som napisala, nezvyknem zveličovať ani prikrašlovať svoje zažitky

asi týžden uvažujem, prečo bola táto rodina schopná odisť bez liečby, znechutená a podla mna neadekvátne nahnevaná bez vysvetlenia, čo dieťaťu je, ake možu byť komplikácie.... kto má toho chlapca radšej- oni alebo my?

nemám vyčitky ohladne toho ako dieťa bolo vyšetrené, nekričali sme nanho, ozaj boolo len zvýšeným hlasom opakovane upozornované aby spolupracovalo- uzvarela som si to asi tak, že večne nespokojná a možno hysterická matka vychováva svoje dieťa k výkonom na uputanie pozornosti, a z nich vini potom každého, kto pride pod ruku..... alebo je to dieťa ktoré z nejakej inej príčiny upozornuje na seba- rozvod, hádky, smrť v rodine, šikana v škole..... alebo neviem

ale mrzí ma to, aj kvoli chlapcovi aj kvoli sebe- lebo jeden nespokojný "zákazník" je viac ako 100spokojných

PROSIM VAS preto , milé mamičky- nestrašte deti lekárom, a aj ked ste vy sami v strese, nedajte ho na sebe poznať, neplačte, nebožekajte, nejajkajte, pripravte ich vopred na vyšetrenie, povedzte im, že to určite bude nepríjemné a že to bude asi aj bolieť, a prosím ušetrite vaše deti viet typu "ani ja by som si to nedal urobiť, ved to je hrozné niečo"-  a každý bude mať dobrý pocit.

DAKUJEM, že ste si ma prečitali:-)

  • anonym
    02.09.2009, 19:45

    baby, dakujem za reakcie, dobre padlo všetko čo ste napisali.... to som ja zakladatelka temy

    trochu na vysvetlenie:

    *** ano,. je to jednostranne podané, a to ma mrzí, bohužial diskusia so zainteresovanými nebola možná ani medzi "štyrmi" očami, tak boli napálení, alebo sklamaní, neviem, no strašné...

    **to dieťa "patrilo" kolegyni ktoru sme počas dovolenky zastupovali, bohužial od toho dna ešte týžden bola mimo, ale stále sa odvolávali len na nu , takže rodičia mali dalšiu starosť zohnať niekoho, kto im lieky napiše

    ***bolesť ktorá dieťa čaká prirovnáme k niečomu z reálneho života, nieje zastrašované ani zaťažované zbytočnými veku neprimeranými informáciami

    ***rodič býva za dverami len ozaj zriedka- máme taku velmi šikovnu murovanu zastenu pri dverách, rodič akoby otvoril a zavrel dvere, takže je tam ale nie je dieťaťu na očiach

    ***táto celá skusenosť mi pripomenula myšlienku, ktorá ma prednedávnom prepadla: vyvesiť do čakárne knihu prianí a sťažností, alebo knihu diskusií.... ja si možem myslieť že ludia k nám chodia radi, ale može byť, že to pretrpia... možno som si len navrávala, že nespokojní su len chronicky nespokojní sťažovatelia a trpitelia, a v skutočnosti to tak nieje, nespokojní je každý, len niekto to dá najavo a iný nie....- tak tuto verejnu knihu čoskoro vyvesím.... len dufam že ju hned aj nezvesím, ludia su predsa rozni... a slová možu niekedy velmi ubližiť

     *** a niektory anonym správne napisal , že aj "informácie z druhého brehu" su doležité, aj lekár riskuje svoje zdravie, ale aj licenciu- teraz taký extrém: pichnuť do oak pri odbere steru z nosa, prepichnuť blanku bubienka pri odbere steru z ucha- a nie z vlastnej viny, je ozaj derpimujuce... a nakoniec je vždy na vine lekár 

    v každom pripade ešte raz dik za pozitivne reakcie a povzbudivé slová, vážne som to nečakala v takom množstve:heart:

    P.S- zraz ma alôe prekvapila veta, ktoru povedal jedna mamička scvojmu synovi, ked bol vyšetrený: "podakuj sa tete doktorke, za to že ťa vyšetrila/vyliečila".... som kukala jak puk, za 5rokov ambulantnej praxe som to počula asi 5x... ešte teraz mi ten mrazivý pocit uspokojenia pripomina, že oplatí sa ....napriek všetkému 

  • anonym
    02.09.2009, 20:06

    Mne je najviac luto toho 12 r. syna. Ved kto iny, ak nie rodic by mal dieta usmernit ako sa spravat, ale v tomto pripade o tom nemoze byt ani reci, ak sa rodic nevie spravat pred lekarom, co potom chceme od toho dietata. Za tym bude nieco ine, bohvieco maju doma a zakryvaju to neprimeranym spravanim. Zas len to dieta najviac trpi. Doktorka by sa nemala preto trapit, taky ludia bohuzial boli, su a budu. Vzdy sa niekto najde, co dokaze zneprijemnit zivot.  Konala spravne a komu niet rady, tomu niet ani pomoci. Inak moj syn sa tiez dost vyrevuje u dr., ma 2.5r. takze to je myslim este normalne v jeho veku, ale mame skveleho pediatra a fakt to s detmi vie. Nehovori sice co bude dopredu, ale napriklad to sluchatko na dychanie mu da do rucky vyskusat a mali cez slzicky pozera nanho, co mu dava a v zvedavosti zabuda, ze plakava a v pohode dr.pokracje v svojej praci. Potom si maly zas spomenie, ze ved predsa som u dr. a plac opat nastupuje, no nas dr. vie ako na to a niekde z vrecka vybera nejake karticky, alebo funny pero, alebo hocico co ma a maly s vytrescenymi ocami (sice so slzickami)okukava a zas zabuda, ze je v ambulancii. A tak to pokracuje az do konca a prebieha to celkom ok, akurat, ze ja mam potom viac stresu ako maly, ze ako to dopadne.  No jednoducho nedam na nasho dr. P. doktora ma velmi pekne povolanie, sice tazke a zodpovedne, ale krasne a velmi prospesne. Vela spokojnych pacientov!

  • anonym
    02.09.2009, 20:14

    v prvom rade prajem vela spokojnych a vyliečenych pacientov. no moj syn ma 2 roky, velakrat sa navštevu lekara sprevádza plač, ale je to tažke vysvetlit dvojročnemu dietatu, že počuvanim srdiečka a pluc mu dr. neubliži, bol už takto vyšetrovany x-krat, a x-krat aj plakal. ale v každom pripade sa snažim spolupracovat, ved je to pre dobro mojho dietata! a dokonca ked odchadzame (už s usmevom) synček sa pekne pozdravi a ja sa podakujem, ked bude vediet povedat aj moj syn dakujem tak sa budeme od dr. lučit slovami dovidenia a dakujeme.

    v každom pripade mi rozum postal, že takyto vystup mal 12-ročny chalan, ved ja v jeho veku som už chodila na vyšetrenia k dr. sama.

  • anonym
    07.09.2009, 14:42

    no tych 12 rokov... verim, ze dieta ma strach, ale aby sa takto spravalo. nechapem ani konanie jeho matky. dieta uz muselo byt riadne vystresovane predtym ako voslo do ordinacie. mozno matka, ked zistila, ze musi ist k zastupujecej lekarke, tak neopravnene spustila nahlas kritiku, mozno si zanadavala a svoju nevolu preniesla na dieta. neviem si to inak predstavit, vsak za tych 12 rokov dieta nebolo urcite prvy krat u lekara.

    tiez mam nedoveru k niektorym lekarom, tiez nerada chodim k zastupujucej pediatricke, ale pred dietatom sa spravam tak, ze je to normalna vec, ze ho vysetri iny lekar. a v pripade, ze mam pochybnosti, tak postup liecby prekonzultujem po navrate nasej lekarky. ale svoje pochybnosti nevyslovujem nahlas a nespochybnujem niekoho pracu pred dietatom ani pred inou lekarkou. staci len mala davka diplomacie na upokojenie svojich pochybnosti.

    a zo skusenosti svojich deti (6r,4r) viem, ze dieta je mozne pripravit aj na narocne vysetrenie (odmalicka), nie je to vzdy bez placu, ale citim, ze ked som ja kludna, tak aj dieta citi istotu a lahsie zvladne vysetrenie a spolupracuje. taku vec ako odber krvi uz zvladame uplne bez problemov, aj ked vidim, ze mladsie dieta ma este stale strach.

+ -
Príspevkov: 19