Diskusie

Bútľavá vŕba

anonym, 02.09.2009 00:23

"hysterické" dieťa a jeho matka u lekára

neviem, či som volila správne slová v názve témy, ale neva

som lekárka a pred pár dnami som mala neprijemnu skusenosť, zhruba taku, ako v nadpise :-S

ale podme pekne od začiatku- viem, že práca s detmi vyžaduje trpezlivosť, rafinovanosť, a zo skusenosti: aj pravdovravnosť- preto detom od 2-3rokov vždy vysvetlime, čo sa s nimi bude diať, čo bude bolieť a čo nie, kolko to asi bude trvať, može si chytiť inštrumenty, ktorými bude vyšetrené a tak.... tento sposob sa osvedčil- deti su menej stresované a cenia si že jedname s nimi na rovinu a malým trikom ich presvedčíme že su hrdinovia;-)  dokonca sa nám osvedčil aj ťah, ked sprievod "schováme" za stenu- dieťa nemá pre koho plakať a robiť predstavenie, a nakoniec sa dá vyšetriť v pohode- mamičky na nás pozeraju s desom, ked ich posielame preč, a nakoniec nechápu:tup: ... a jasne že su pripady, ked človek ozaj zvyši hlas a pohrozí že zalepí alebo zašije usta, alebo bude musieť zostať s nami na školení až do večera ak neprestane revať, ale to je asi 1prípad z 50... vačšinou braný s humorom

nezvykne ma rozhádzať, plačuce dieťa, alebo aj hryzuce, škriabajuce, kopajuce malé dieťa- ved ide do neznáma prti hrozným bielym plaštom, ktorými je odmalička vo vela prípadoch strašené

A TERAZ K VECI: chorý chlapec- infekcia dých.ciest, horučka, bolesť hrdla- , 12ročný, už pri vstupe do ambulancie plakal akoby mal za to platené..... nedal si povedať ani pri vyšetrení, triasol sa, reval, kričal, zvýjal sa... skušali sme vysvetliť čo sa bude diať, nepočuval.... tak sme začali s vyšetrením- usta neotvoril, mykal hlavou.... zvýšeným hlasom, nie krikom, podotýkam, mu bolo povedané, aby otvoril usta a pekne nimi dýchal, ved to asi vie, len si musí dýchanie hlavou kontrolovať- aby sa dalo vyšetriť hrdlo.... no a vtedy vstupila do hry matka- aby sme s nim nekričali, že je chorý ..... bola poučená, že ideme vyšetriť len usta a malý má len pravidelne zhôlboka dýchať, aby sme mu náhodou neublížili.....bolo to upozornenie, že to je matka bojovnička- z vlastnej vole proti zdraviu svojho dieťaťa, začala sledovať vyšetrenie svojho syna ako týranie.... dieťa malo svojho diváka, bolo spokojné, tak sa do hysterie pustilo plnou parou....navela, s trochou násilia sa podarilo dieťa vyšetriť/myslím usta a hrdlo/, odobrať stery.... trvalo to asi 5minut....matka s nevolou vzala sprievodku na dalšie vyšetrenie.... a asi o polhodinu došiel otecko, celý roztrasený, aby sme mu dali papiere, že od nás už nikdy v živote nič nechce, že jeho dieťa plače a vzlyká a nedá sa utíšiť, a nikdy k nám už nechce prísť, lebo sme ho trýznili, a robili mu zle,...predpokladám že tieto informácie podoprela mama....

stalo sa to zhruba tak som napisala, nezvyknem zveličovať ani prikrašlovať svoje zažitky

asi týžden uvažujem, prečo bola táto rodina schopná odisť bez liečby, znechutená a podla mna neadekvátne nahnevaná bez vysvetlenia, čo dieťaťu je, ake možu byť komplikácie.... kto má toho chlapca radšej- oni alebo my?

nemám vyčitky ohladne toho ako dieťa bolo vyšetrené, nekričali sme nanho, ozaj boolo len zvýšeným hlasom opakovane upozornované aby spolupracovalo- uzvarela som si to asi tak, že večne nespokojná a možno hysterická matka vychováva svoje dieťa k výkonom na uputanie pozornosti, a z nich vini potom každého, kto pride pod ruku..... alebo je to dieťa ktoré z nejakej inej príčiny upozornuje na seba- rozvod, hádky, smrť v rodine, šikana v škole..... alebo neviem

ale mrzí ma to, aj kvoli chlapcovi aj kvoli sebe- lebo jeden nespokojný "zákazník" je viac ako 100spokojných

PROSIM VAS preto , milé mamičky- nestrašte deti lekárom, a aj ked ste vy sami v strese, nedajte ho na sebe poznať, neplačte, nebožekajte, nejajkajte, pripravte ich vopred na vyšetrenie, povedzte im, že to určite bude nepríjemné a že to bude asi aj bolieť, a prosím ušetrite vaše deti viet typu "ani ja by som si to nedal urobiť, ved to je hrozné niečo"-  a každý bude mať dobrý pocit.

DAKUJEM, že ste si ma prečitali:-)

  • anonym
    02.09.2009, 07:21

    Dobre ranko, nebola som svadkom a info mam ina z jednej strany tak tazko posudit, no myslim ze mate dobru metodu na deti. :tup: :tup: :tup: Som mamina 2,5rocneho drobca a este ked som bola tehotna , zazila som histeriu chlapca ktory byval casto chory a vela x lezal v nemocnici. Prisiel k nam na navstevu a zbadal nasu babicku oblecenu v bielom, nedal sa utisit a ani vysvetlit, ze to nie je doktorka, stale :*-( :*-( :*-( :*-( :*-( :*-( :*-( az sa babicka isla prezliect a bolo po placi. Vtedy som si povedala, ze tak toto nie a vzdy som sa snazila drobcovi vysvetlit ze lekari-biele plaste a sestricky su dobri ludia- kamarati co nam chceju pomoct. Zatial sa nam to vzdy osvadcilo. Dokonca aj u zubara, kde som ho zobrala na moju preventivnu prehliadku, aby si okukal teren a pekne sa pochvalil zubarovi svojimi perlickami. Deti kopiruju rodicov, takze aky mame my pristup , budu mat aj nase deti.

  • anonym
    02.09.2009, 08:27

    Myslím si /i keď je tu názor len z tvojej strany/ že si sa k  tomu postavila správne. Takýto prístup sa my páči zo strany doktorky. Ja sama som tiež úzkostlivá, ale snažím sa držať na uzde. ;-)

    Na celom článku ma zaráža len jedno a to vek pacienta, 12 rokov. :-o :-o :-o  To je dosť veľký vek na to aby robil scény pri obyčajnom vyšetrení, nie? :-o

  • anonym
    02.09.2009, 09:11

    tak ak by sa jednalo o dieta do tych 3 rokov, tak by urcite nebolo adekvatne ani zvysovat hlas...

    ale z tvojho clanku mam pocit, ze kedze toto dieta malo 12 :shock: rokov, tak si bola tak isto prekvapena jeho reakciou... Myslim, ze 12 rocne dieta by uz nemalo takto hystericky reagovat, aj ked mozno malo predchadzajucu zlu skusenost.. Toto ma podla mna silne pozadie v rodine, ked sa takto velke dieta uchyluje k putaniu pozornosti tymto sposobom. Tvoja reakcia bola urcite v poriadku, matka by sa mala spamatat..:roll:  Chlapec bude onedlho v puberte, co urobi mamicka potom? No radsej si nechcem ani predstavit..:roll:

     

  • anonym
    02.09.2009, 09:18

    Mate fantasticky pristup, verim ze toto vas muselo rozladit a dakujem za nazor "z druheho brehu", castokrat my mamicky pod vplyvom emocii a naviazanosti nedocenujeme pracu lekarov a je obcas zdrave precitat si aj takyto prispevok. Drzim palce,aby bolo co najviac spokojnych pacientov :) :tup: :tup: :tup:

  • anonym
    02.09.2009, 09:22

    Ahojte. Až ma zamrazilo, keď som si to prečítala. Ako môže matka nechať svoje dieťa poriadne nevyšetriť? Tu treba pomáhať lekárke a nie dieťaťu. Keby to môjmu synovi pomohlo, tiež by som z ordinácie odišla. Našťastie je aj vo svojom mladšom veku (3,5 r) dosť rozumný. A keď mu povieme, čo sa bude diať ochotne poslúchne. Prajem čo najmenej uplakaných detí a hysterických matiek.  Pekný deň.

  • anonym
    02.09.2009, 10:13

    12rokov, to je už predsa pomaly chalan v puberte!!!! :tdown: :tdown: :tdown:
    Je strašne, že niektorým rodičom nezáleží na zdraví dieťaťa!!!! myslím, že vy ste nepochybili nijak...super prístup podľa toho čo opisujete!!!!! :tup: :tup: :tup: :tup: :tup:

  • anonym
    02.09.2009, 10:35

    Ahojte, no tak to je teda sila, aby 12-ročný chalan takto vyvádzal u lekára.Prístup máte super, takto to funguje aj u nášho lekára. A to má syn 3,5 roka a 2x mu už brali krv. Strašne záleží od rodičov ako to dieťaťu povedia. Ja som bola tiež úzkostlivá, keď bol Samko menší ale teraz je to veľký chalan a k lekárovi ideme v pohode. Je mu jasné, že ho lekár musí vyšetriť a hotovo. Učím ho ničoho sa nebáť, v duchu si hovorím že život je sviňa a tak si musí zvykať. Možno je to trochu silné ale vďaka tomu je z neho nebojácny chalan. Nechcem mať z neho ustráchaného človeka. Moji rodičia boli strašne úzkostlivý a doplatila som na to ja, takže nechcem aby takto dopadol môj syn. :wink:

  • anonym
    02.09.2009, 10:40

    Dobrý den,pani doktorka klobúk dole pred Vašou trpezlivosťou.Náš Samko má od 1roka a pol za sebou Tri ťažké operácie črievok a ja si velmi vážim prácu a cit všetkých lekárov,ktorí sú ochotní pomôcť.Samka od malička vedieme k spolupráci s ujom doktorom či pani doktorkou,samozrejme,že má strach a velký ale vždy si ho pritúlime a povieme,že ved práve oni mu chcú pomôcť a ulahčiť.A taktiež máme doma aj 12 ročného staršieho syna,a mám zato,že všetko je vysledok výchovy,pretože tam je to úplne bezproblemové.krásny deňa prajem len vela spokojných a zdravých detí

  • anonym
    02.09.2009, 13:10

    joj, tí rodiača asi potrebovali sprievodku k psychiatrovi a 12 ročný chalan tiež riadne prehovoriť do duše, veď by som sa prepadla pod zem, keby ja som mala také dieťa, čo plače pri vyšetrovaní hrdla a ešte sa aj k dotorke takto staviať, no nehoráznosť. Ale je to čisto len výsledok rodičov...

  • anonym
    02.09.2009, 13:11

    Netrápte sa, pani doktorka, konali ste správne. Chyba je určite v tej danej rodine. Hádam ani ten chalan za to nemôže, zrejme má psychicky labilných rodičov... Ja svoje deti lekárskym prostredím nezastrašujem, ideme tam úplne pokojne akoby do obchodu, máme veľmi dobrú lekárku i sestričku, bodaj by vás takých bolo viac. Nemáte ľahkú prácu na Slovensku a požiadavky rodičov sú častokrát prehnané... Prajem vám veľa síl pri zdolávaní každodenných starostí.

  • anonym
    02.09.2009, 14:04

    Principialne suhlasim. 12 rocny chalanisko nema co vystrajat pre vyter z hrdla.

    No nesuhlasim s nazorom, ze dietatu treba popravde vsetko vysvetlit. Moja skusenost je, ze ked poviete dietatu, ze nieco bude boliet, tak ho to boliet bude a ked mu poviete, ze to nic nie je, tak to tak aj berie. Nikdy nevravim svojim detom, ze ich u lekara nieco boliet bude. Vzdy navstevu lekara staviam do pozitivneho svetla - pan doktor nam pomoze aby si nebol/a chory/a.

    Mam skusenost, ked synovi v 4 rokoch brali nosne mandle. Nepovedala som mu, co mu budu robit, ale som trvala na tom, ze s nim budem v nemocnici (s cim sice neochotne ale napokon suhlasili). Vo vedlajsej izbe podobne cakala mamicka asi s rovnako starym chlapcom, ktoremu vysvetlovala podrobnosti, co ho pri zakroku caka. Vlasy vstavali od hrozy dupkom mne i tomu malemu, ktory bol uplne vydeseny a hystericky plakal. Po zakroku ich priviezli takmer naraz na izbu. Moj syn i ten druhy chlapec svorne tvrdili, ze im nic nevyberali, iba pichli inijekciu (oblbovacku po ktorej si uz nic nepamätali). Rozdiel bol akurat v tom, ze ja som svojho syna usetrila toho sialeneho strachu vopred.

  • anonym
    02.09.2009, 14:16

    jedna vec je povedať dieťaťu,čo ho pri vyšetrení čaká (pozrieme do hrdla,uška,pichneme injekciu a pod.) a druhá vec je rozprávať,čo sa bude diať pri operácii,pri ktorej dieťa ani nebude pri vedomí.v prvom prípade aj ja synovi poviem,čo ho čaká,teda,ak to viem dopredu,v druhom prípade by som mlčala,len by som povedala,že mu lekári "musia pomôcť".syna nikdy nestrašíme lekárom.sama mám traumu z lekárov a dostala som sa z toho,až ked som "vyrástla" hoci doteraz mám "guču v žalúdku" a tohto by som chcela syna uchrániť

    ale aby vystrájalo 12 ročné dieťa,tak to je už veľa.keby malo tak 5 rokov,ešte to viem pochopiť,ale toto je trošku silná káva

  • anonym
    02.09.2009, 14:50

    teda ... 12 ročný chalan, ved to je na hambu sveta

    ja viem, ked su deti choré, su precitlivelé, aj moja dcerka je vtedy viac uplakaná a u doktorky sme si tiež užili jej výčiny (napr. odber krvi je hotový horor, rovnako ako ošetrenie zubov:roll: ). Väčšinou som ja tá, čo zvýši hlas, ak to už nejde po dobrom...

    no podla mna ta mamičky svojho synáčika parádne rozmaznáva, len aby sa to raz neotočilo proti nej. Ved zápal hrdla nie je zasa neviem aká choroba, aby sa s "dieťaťom" (ani mi to nejde tak nazvať, ved to už je pomaly pubertiak) takto precitlivene bavila. Možno bola z toho plaču tiež na nervy a vyventilovala si to na teba.

    Naša Dr. tiež povie dosť prísne - otvor usta, lebo ti budem musieť nasilu aj ti možem ublížiť. Ale podla mna radšej znesiem aj bolestivejšie vyšetrenie, ako tam robiť scény a odísť nevyšetrená...

    ale ludia su všeliakí, pusť to z hlavy ... ak si myslia, že najdu lepšiu lekárku, nech si nájdu (maju na to právo si to myslieť...)

  • anonym
    02.09.2009, 14:54

    aj moja dcera je taká, že radšej jej nič vopred nehovoriť, lebo potom plače už doma, po ceste, aj v čakárni, ide tam celá vystresovaná a potom aj horšie znáša bolesť. Nejaké opisy zákroku už vôbec nie, to si ona potom predstavuje a rozoberá, a väčšinous a rozhodne, že si to urobiť dobrovolne nedá.

    zasa synovi je lepšie vopred povedať, čo ho čaká

    takže každe dieťa individuálne, matka by mala vedieť, ako k tomu pristupovať

    inak súhlasím so zakladatelkou, ak ma dieťa "diváka", vystrája viac. No neviem, či je vhodné poslať rodiča za dvere, rodič má právo byť pri dieťati po celý čas, ak chce. Ale nemal by do ošetrenia neúmerne zasahovať.

  • anonym
    02.09.2009, 15:02

    Tiež nevidím nejakú chybu zo strany lekára. Ja by som toľko trpezlivosti veru nemala :wink:  (ešteže nie som lekár) 12-ročný puboš je alebo rozmaznaný alebo má nejakú fóbiu. V každom prípade je spolupráca rodičov potrebná (mám kamaráta s fóbiou zo zubárov. Hanbí sa za to ako pes, nepomohol ani psychiater, proste nie je schopný vkročiť do zubnej ambulancie. Má 24 a aj ročnú prehliadku  musí absolvovať v narkóze. Vtipné je, že termín si vybaví - sám a dobrovoľne, k zubárovi sa dostaví a pred ordináciou blok a ani krok ďalej...)

    Inak, moje dieťa je tiež u lekára hysterické. U každého lekára, nielen toho "jej". A pritom tu lekári ani v bielych plášťoch nebehajú, ani ju v živote lekárom nikto nikdy nestrašil (dobrá blbosť :evil: ) a v živote jej lekári ničím "neublížili" (žiadna operácia, bolestivé vyšetrenie alebo podobne) Ale zasa má tri roky, tak dúfam, že z toho ešte vyrastie...

+ -
Príspevkov: 19