"hysterické" dieťa a jeho matka u lekára
neviem, či som volila správne slová v názve témy, ale neva
som lekárka a pred pár dnami som mala neprijemnu skusenosť, zhruba taku, ako v nadpise :-S
ale podme pekne od začiatku- viem, že práca s detmi vyžaduje trpezlivosť, rafinovanosť, a zo skusenosti: aj pravdovravnosť- preto detom od 2-3rokov vždy vysvetlime, čo sa s nimi bude diať, čo bude bolieť a čo nie, kolko to asi bude trvať, može si chytiť inštrumenty, ktorými bude vyšetrené a tak.... tento sposob sa osvedčil- deti su menej stresované a cenia si že jedname s nimi na rovinu a malým trikom ich presvedčíme že su hrdinovia;-) dokonca sa nám osvedčil aj ťah, ked sprievod "schováme" za stenu- dieťa nemá pre koho plakať a robiť predstavenie, a nakoniec sa dá vyšetriť v pohode- mamičky na nás pozeraju s desom, ked ich posielame preč, a nakoniec nechápu:tup: ... a jasne že su pripady, ked človek ozaj zvyši hlas a pohrozí že zalepí alebo zašije usta, alebo bude musieť zostať s nami na školení až do večera ak neprestane revať, ale to je asi 1prípad z 50... vačšinou braný s humorom
nezvykne ma rozhádzať, plačuce dieťa, alebo aj hryzuce, škriabajuce, kopajuce malé dieťa- ved ide do neznáma prti hrozným bielym plaštom, ktorými je odmalička vo vela prípadoch strašené
A TERAZ K VECI: chorý chlapec- infekcia dých.ciest, horučka, bolesť hrdla- , 12ročný, už pri vstupe do ambulancie plakal akoby mal za to platené..... nedal si povedať ani pri vyšetrení, triasol sa, reval, kričal, zvýjal sa... skušali sme vysvetliť čo sa bude diať, nepočuval.... tak sme začali s vyšetrením- usta neotvoril, mykal hlavou.... zvýšeným hlasom, nie krikom, podotýkam, mu bolo povedané, aby otvoril usta a pekne nimi dýchal, ved to asi vie, len si musí dýchanie hlavou kontrolovať- aby sa dalo vyšetriť hrdlo.... no a vtedy vstupila do hry matka- aby sme s nim nekričali, že je chorý ..... bola poučená, že ideme vyšetriť len usta a malý má len pravidelne zhôlboka dýchať, aby sme mu náhodou neublížili.....bolo to upozornenie, že to je matka bojovnička- z vlastnej vole proti zdraviu svojho dieťaťa, začala sledovať vyšetrenie svojho syna ako týranie.... dieťa malo svojho diváka, bolo spokojné, tak sa do hysterie pustilo plnou parou....navela, s trochou násilia sa podarilo dieťa vyšetriť/myslím usta a hrdlo/, odobrať stery.... trvalo to asi 5minut....matka s nevolou vzala sprievodku na dalšie vyšetrenie.... a asi o polhodinu došiel otecko, celý roztrasený, aby sme mu dali papiere, že od nás už nikdy v živote nič nechce, že jeho dieťa plače a vzlyká a nedá sa utíšiť, a nikdy k nám už nechce prísť, lebo sme ho trýznili, a robili mu zle,...predpokladám že tieto informácie podoprela mama....
stalo sa to zhruba tak som napisala, nezvyknem zveličovať ani prikrašlovať svoje zažitky
asi týžden uvažujem, prečo bola táto rodina schopná odisť bez liečby, znechutená a podla mna neadekvátne nahnevaná bez vysvetlenia, čo dieťaťu je, ake možu byť komplikácie.... kto má toho chlapca radšej- oni alebo my?
nemám vyčitky ohladne toho ako dieťa bolo vyšetrené, nekričali sme nanho, ozaj boolo len zvýšeným hlasom opakovane upozornované aby spolupracovalo- uzvarela som si to asi tak, že večne nespokojná a možno hysterická matka vychováva svoje dieťa k výkonom na uputanie pozornosti, a z nich vini potom každého, kto pride pod ruku..... alebo je to dieťa ktoré z nejakej inej príčiny upozornuje na seba- rozvod, hádky, smrť v rodine, šikana v škole..... alebo neviem
ale mrzí ma to, aj kvoli chlapcovi aj kvoli sebe- lebo jeden nespokojný "zákazník" je viac ako 100spokojných
PROSIM VAS preto , milé mamičky- nestrašte deti lekárom, a aj ked ste vy sami v strese, nedajte ho na sebe poznať, neplačte, nebožekajte, nejajkajte, pripravte ich vopred na vyšetrenie, povedzte im, že to určite bude nepríjemné a že to bude asi aj bolieť, a prosím ušetrite vaše deti viet typu "ani ja by som si to nedal urobiť, ved to je hrozné niečo"- a každý bude mať dobrý pocit.
DAKUJEM, že ste si ma prečitali:-)