Naozaj som taká neschopná?Potrebujem sa hlavne vyrozprávať
Začínam mať pocit,že som absolútne neschopná.Máme doma dva a pol ročného syna,čakáme druhé dieťa,som na konci 7.mesiaca,manžel pracuje na týždňovky a ja začínam mať pocit,že nič nezvládam.Dnešok je ako zlý sen.Som vynervovaná,zúfalá,vyčerpaná,unavená,deprimovaná.Nemám sa s kým v podstate porozprávať,s kamoškami na ihrisku sme rady,ked stíhame prebrať aspoň na rýchlo nejaké decké veci,manžel ma nepočúva,ak aj máme čas sa porozprávať.A asi to je kameň celého úrazu.Nemám sa komu posťažovať,porozprávať,čo ma trápi,čoho sa bojím.Manžel chodí domov len na víkendy,z čoho sobotu trávi u svokrovcov a nedeľu trávime kade-tade po návštevách.Ani si nepamätám,kedy sme mali deň pre seba ako rodina,len my traja,len nejaký výlet,alebo proste len prechádza,ihrisko,obed a pod.Ked sa to snažím manželovi povedať,akoby som hrach na stenu hádzala.Pre neho je podstatné,že sme spolu a je jedno,že sme zase niekde,kde je okolo nás milion ľudí a musíme sa venovať aj im,a nie len sami sebe.
Je toho tak veľa,čo ma dnes štve.Unavuje.Vyčerpáva.Mám toho plné zuby.
Mám pocit,že som najhoršia matka na svete.Neviem syna naučiť básničky,nikde nepočujem pochvalu,ani len za blbý nedeľný obed,a už vôbec nie za výchovu syna.Nechávam ho pozerať telku,hoci si vždy poviem,že už viac nie.A nie je to len nejakých 10 minút denne,je to podstatne viac.
Už to naozaj nezvládam.A nemám sa komu so všetkým posťažovať,ale to som už písala.......................ach jaj,bolo by toho toľko,čo chcem zo seba dostať........................a nemám kde,komu,ako.......................