Ach, moja, tak vo všetkom Ti asi neporadím, ale o sťahovačke viem tiež svoje. Sme manželia štvrtý rok a sťahovali sme sa už tri krát a to dvakrát s jedným a raz s dvoma deťmi. V každom prípade to chce čas, kým všetko dáte ako - tak doporiadku. A nikde nie je napísané, že to musíš stihnúť za mesiac ani za dva. Pomaličky, každý deň niečo porob, ale nezabudni si oddýchnuť. A to s tou sociálnou izoláciou - tak to mi hovor... Dobre to poznám, keď sme prišli bývať do Bratislavy a ja som ešte k tomu ostala na rizikovom, takže medzi štyrmi stenami v paneláku celý deň, manžel chodil z práce až podvečer a to som vtedy ešte nemala ani jedno dieťa, takže mi úplne chýbala aj nejaká pracovná náplň, nič ma nebavilo. Ale Ty máš aspoň dcérku, ktorá to tiež asi zle zvláda, keďže je mrzutá. Sústreď sa na to, aby si jej vytvorila nejaké zázemie. Skús si s ňou porozumieť napriek tomu, že je tvrdohlavá a vzdorovitá, choďte niekam, skúste pozrieť, či sa snáď nenájde niečo pekné v tej dedinke, alebo si vyjdite aspoň do záhrady, niečo vymyslite, trebárs hojdačku spravte, neviem, koľko má malá rokov, ale taká hojdačka asi poteší v každom veku, kúpte si psíka, alebo zaobstarajte kozičku či sliepočky, zvieratká sú dobré antidepresívum, vyžadujú síce tiež kopec práce, ale aspoň človek nemá čas na blbé myšlienky. Nezanedbávaj kontakty s ľuďmi, s ktorými si sa priatelila doteraz, zavolaj im, napíš mail, pozvi ich na návštevu, ak je to možné. Nevzdávaj sa. A určite to chce čas, mne to tiež po každej sťahovačke chvíľu trvalo a teraz si na všetky miesta, kde sme bývali, spomínam pekne, aj keď to vtedy nebolo ľahké. Držím palce.
E