Diskusie

Vytvoriť diskusiu

Bútľavá vŕba

anonym, 20.07.2009 23:01

Operácia dieťatka

Ahojte,

moje dieťatko ide na operáciu a strašne sa bojím. Nebude to žiadna veľká operácia, ale mám taký zvláštny pocit. Nechcem tie svoje obavy prenášať na dieťa. Poraďte ako to zvládnuť bez nejakých veľkých stresov...

  • anonym
    21.07.2009, 14:15

    ahoj moje dieťatko bolo na operácii keď  mal 3 roky hrozne som sa bála nebolo to nič vážne mal pruh ale ja som sa hrozne bála narkozy  ž týždeň predtým som nemohla spať a bála som sa ako to vysvetliť že musíme isť do nemocnice a že tam musíme aj spať tak som si vymyslela príbeh s čakaním na sirupček  a pomáhalo to operácia prebehla v poriadku ale  to  preberanie bolo horšie bolo mu zle plakal a ja som plakala s ním musíš byť hlavne kľudna ja viem že je to ťažke ale aby nevicítilo že sa mamka bojí bude to ešte horšie držim palce určite to dobre dopadne

  • anonym
    21.07.2009, 17:14

    Obavy z operacie vzdy boli aj budu. No ak je nevyhnutna, skus to prijat ako fakt. Najlepsie urobis, ak aj dieta (neviem ake je velke) na operaciu pripravis. Mojim detom brali mandle v celkovej anesteze vo veku 4 a 6 rokov. Vysvetlila som im, ze budu fukat do balonika (uspavanie), snazila som sa byt optimisticka a musim povedat, ze to zvladli perfektne.

  • anonym
    23.07.2009, 21:16

    moj maly mal prvu anestezu v 6. mesiacoch...robili mu vysetrenie.
    do dvanasteho mesiaca nasledovali este dve.
    prve dve preberacky zvladal bravurne, pri tretej som sa triasla ako osika,lebo nie a nie sa prebrat a potom vyzeral hodne dlho divne.....

    zaciatkom roku nas to caka opat.....a vacsiej operacie - oddelenie nefunkcnej oblicky od funkcnej nas neminie od jeho siesteho roku - alebo sa stane zazrak.

    je to des......viem, o com hovorite a o com hovorim.

  • anonym
    24.07.2009, 13:11

    My sme si s operaciami tiez uzili. Prvu mal starsi syn hned po narodeni,to mu urobili vyvod. V 2,5r. mal druhu, ktora trvala skoro 7 hodin, to mu ten vyvod zatvarali. Ja som sa nebala,plne som doverovala lekarom (aj ked nie nasim,ale v Prahe) a pri "dobrej pohode" ma udrzoval fakt,ze konecne sa nase patalie skoncia a bude ako kazde ine zdrave dieta, ze toto vsetko sa kona pre dobru vec.

    Nepises o aku operaciu ide, ake skus sa utesovat tym,ze je to pre dobro tvojho synceka a potom bude vsetko o.k. To strasne pomaha....aspon mne to pomahalo,ja som na zle ani nepomyslela.

    Drzim vam palce.

     

+ -
Príspevkov: 4