K tomu uskromeneniu, súhlasím, treba sa uskromniť
ja som tiež dospela do štádia, že mi každotýždenné nakupy v hypermarkete a kopa zbytočností a oblečenia vôbec nechýba - kupim, čo potrebujeme, občas aj niečo navyše, ale neprehánam to. Ani deti nemusia mať každu hračku na aku si spomenú, nemusia mať drahé oblečenie - kvalitné a značkové kupim aj na internetových bazarikoch. Hračky dostanú len na sviatok, aspon si to viac vážia (a maju ich aj tak viec než dosť :wink: )
dovolíme si iné veci, investujeme do výletov, relaxu, spoločných zážitkov s rodinou, do vzdelania, zdravia
Len zisťujem, že čím dalej, tým je to ťažšie, a to nebývame vo velkom meste, len v malom mestečku. V škole sa už teraz decka predhánajú, kto má aký mobil, tričko, tašku ... kam idú, kde boli, čo im rodičia kupili ... niekedy je to ťažké dcere stále hovoriť "my na to nemáme" alebo "taku hlúposť kupovať nebudeme". Našťastie je dcerka zlatý človiečik, čo si dá vysvetliť. Ak aj niečo chce, snažím sa jej vysvetliť, akú to má hodnotu a čo iné si za to možeme kúpiť. Alebo si časť penazí musí našetriť. Mobil jej dala starká, kredit kupujem najnižší 9€ každe 3 mesiace, ani to nepretelefonuje. Ona ho nežiadala, ale chodí sama zo školy a na kružky, tak to je taká poistka pre nás,a by sme boli v kontakte, keby sa niečo stalo...
No bojím sa, čo bude dalej ... ked to vidím, aké veci si dovolia kupiť iní rodičia deťom... Nie je to o tom, že by sme na to nemali, vždy sa snažím, aby sme mali aj navyše, finančnú rezervu pre prípad núdze. Ale je to proti mojmu presvedčeniu - kupovať niečo hoci to nepotrebujeme, len preto, že to maju aj iní...