Diskusie

Bútľavá vŕba

anonym, 11.05.2009 14:44

Tresty

Prosim vas, poradte mi, som zufala uz z tych deti. Ked su same, su jak anjelici, obaja. Akonahle su spolu, je to des, dcera vkuse jaci, ale vkuse. Syn ju stale poucuje, nanucuje jej svoje.
Dnes sme mali naplanovanu navstevu ku kamaratovi. Isla som do pivnice na 5 minut nachystat bicykle (byvame v dome). Hovorim im, pekne zjedzte jogurty, nechcem pocut ziadne jacanie. Ked bude mala jacat, nikam nejdeme.
Cely cas mala jacala, este som len dvere do pivnice otvorila. Vkuse hystericky jacala. Syn ju nutil ukladat farbicky, ona nechcela.
Do mna sto certov voslo. Vratila som sa hore, vzala jedneho do jednej izby, druheho do druhej izby, nakricala som na nich a ze nejdeme nikam.

Tak som sa snazila urobit im program, davno sme u toho kamarata neboli, vsetko je dohodnute a my teraz sedime doma, ja nasrana jak fras, syn urevany a dcera od vycerpania zaspala. Co robit? Ustupit a ist von aj napriek tomu, ze ma nastvali? Ci zavolat kamoske, ze to rusim? Ja viem ze vyhrazat sa nadarmo nema a kedze som ich na to upozornovala a oni napriek tomu jacali, tak by sme asi mali sediet doma... :s
Ale som zrela na psycho fakt.
Ako vy riesite tieto spory? Pre info syn ma 5 rokov, dcera 3.
Nechapem to, ako mozu byt taki neznesitelni, ked kym je kazdy sam, neskutocny anjelik z kazdeho :-o
Poradte co v buducnosti, ako to riesit? Ako stlmit to neskutocne jacanie za kazdu hovadinu?

  • anonym
    11.05.2009, 16:48

    Mam iny vekový rozdiel, cez 5 rokov a aj u nas sa nonstop jačí,kričí, piští, občas aj plače, trieska, tiež mi to občas lezie na nervy, ale také su deti... velmi lubia, ale akonáhle su spolu, tak stále "bojujú" . Vždy je jeden surodenec dominantný, tak ako tvoj syn a z toho vznikaju rozne spory a detské hádky, do ktorých netreba vstupovať, skor sa nad to povzniesť. Mam jedinú radu - neriešiť, je to asi uplne normálne:wink:

    Písala si, že aj ty si na nich nakričala, taks a na nich nemožeš hnevať, ak kričíš ty, ričia aj oni, lebo kopírujú tvoje správanie

    a k tomu kamaratovi si s nimi mala ísť ... aspon vby sa vybláznili tam a nie doma ...

  • anonym
    11.05.2009, 17:41

    No ano, nakoniec sme ku kamaratovi isli, ale nie na bicykloch ale pekne peso. Zda sa, ze im to vobec nevadilo, hlavne ze sme isli. Syn sa ospravedlnil a dokonca cestou spat sa pytal, ci sa este hnevam.
    Ja viem, ze krik tiez nie je tou spravnou reakciou, snazim sa nekricat, ale proste clovek zlyha, nedokazem to vzdy ignorovat. Ale ze to odkukaju, to by som skor povedala na to, ked sa syn rozculi a krici. Nie ked mala jaci bez priciny, len preto, ze sa syn priblizil ci dotkol niecoho. Priznam sa, ked mam horsi den, ide ma z toho jej jacania porazit. Neviem ako to ignorovat, vy to vzdy dokazete? :s

  • anonym
    11.05.2009, 17:42

    No ano, nakoniec sme ku kamaratovi isli, ale nie na bicykloch ale pekne peso. Zda sa, ze im to vobec nevadilo, hlavne ze sme isli. Syn sa ospravedlnil a dokonca cestou spat sa pytal, ci sa este hnevam.
    Ja viem, ze krik tiez nie je tou spravnou reakciou, snazim sa nekricat, ale proste clovek zlyha, nedokazem to vzdy ignorovat. Ale ze to odkukaju, to by som skor povedala na to, ked sa syn rozculi a krici. Nie ked mala jaci bez priciny, len preto, ze sa syn priblizil ci dotkol niecoho. Priznam sa, ked mam horsi den, ide ma z toho jej jacania porazit. Neviem ako to ignorovat, vy to vzdy dokazete? :s

  • anonym
    11.05.2009, 18:20

    ja si myslím že si normálne reagovala..ani žena to nezvládne každý deň ignorovať a riešiť s pokojom...
    na jednej strane by bolo neustúpiť, lebo to si išla sama proti sebe, že si povedala ak bude krik, nikam sa nejde..a krik bol a šlo sa...
    potom to buď dodržať alebo nepoužívať "buď alebo"...

    teraz si treba s nimi sadnúť, a vysvetliť, že sa ti to nepáči ako sa to všetko stalo..
    a že pre druhý raz, ako povieš tak bude..nebudú poslúchať, nepôjde sa nikam..potom si z teba nebudú nič robiť, a budú si robiť po svojom..nedáš ich do poriadku...

  • anonym
    11.05.2009, 19:36

    Nemam skusenost s niecim takym, ale uplne ta chapem, mna by tiez take nieco vytacalo do nepricetnosti..:s  S tymi trestami to treba fakt premysliet, lebo ked vidia, ze nieco povies a potom to neplati, tak im to zacne byt jedno, lebo budu vidiet, ze slovo nedodrzis. Ja pouzivam tiez vety, ze ked nespravis toto, tak potom to bude mat nejaky dosledok. Snazim sa ale dopredu porozmyslat, ze co sa chystam zakazat, lebo ked som rozhodnuta ist na ihrisko, tak je blbost to zrusit... Ale zakazem nieco ine, napr. telku, alebo sladkost.

    A este - pri 3-rocnom dietati je toto este tazke, lebo teda aspon mojmu synovi bolo v tomto veku uuuplne sumafuk, ci som nieco zakazala. Telku nepozeral, sladkosti tiez nemusel a ked som zakazala nejaku hracku, kludne som mu ju mohla aj vziat, bolo mu to jedno, hral sa s inou..:lol:

    Snazila by som sa vysvetlit hlavne starsiemu, ze je velky a mudrejsi a mal by sa snazit sestru nerozculit.. a slubit mu za to nejaku odmenu.. a samozrejme dodrzat to.. Skor sa zamerat na to pozitivne, nie vety ze ked budes jacat, tak nikam nepojdeme, ale pozitivnu formulaciu - ak vydrzite pekne ticho, poslusni, tak dostanete odmenu.. Viem, lahko sa to hovori, ale skus..Urcite sa to podari...

  • anonym
    11.05.2009, 19:49


    To urcite skusim, dufam ze ma to v tej chvili napadne. V podstate clovek stale cita o pozitivnej motivacii, ale ked to ma pouzit v reali, akosi si nespomenie a pouziva stare osvojene vzory :-(
    Ruku na srdce, ako to riesili vasi rodicia? Nasi nam dali na zadok a bolo. Takze sme si so sestrou robili zle zasadne v ich nepritomnosti a raz sa to nemuselo skoncit dobre, ale o tom sa mi tu teraz nechce, to by bolo na dlhsie... :s

  • anonym
    11.05.2009, 20:12

    tak ja mavam tiež chuťa tresnúť jednému aj druhemu po zadku, alebo ich zjazdiť ... lenže toto na nich vobec nepomáha:*-(  Akurát sa dožijem ešte väčšieho revu, ked na nich zakričím.:roll:

    Ako to riešili naši? Ja neviem, ja som bola jedináčik ... ale moja mama spomína, že starká vytrieskala všetkých od kraja a ani nezisťovala, kto bol na vine. Toto by sa asi nemalo, asi spravodlivo by mal byť potrestaný ten, čo neposluchol. Nesuhlasím s tým, že by sa malo apelovať na toho staršieho surodenca, ked tak, použi rovnaký meter na oboch, tvoja dcerka  ma 3 roky a podla mna velmi dobre chápe, že nemá jačať bez príčiny ... lenže vie, že ťa tým krikom privolá a budeš sa jej venovať, tak to skúša. Často byva ten starší trestaný za toho mladšieho, lebo "má mať rozum, ked je starší".

    a ako písali kočky, ked raz uložíš trest, musíš ho dodržať, inak z teba budu mať srandu

    Vždy sa na 100% ovládať nedá, to ti verím ... ved viem ako to je u mna. Mam náročný den, bolí ma hlava, mam zlu naladu ... a už je to s tým sebaovládaním horšie :ups:

     

     

  • anonym
    11.05.2009, 20:15

    ja zavriem dvere do detskej izby a tam možu jačať kolko chcú a hrať sa ako chcú ... tvárim sa , že nepočujem, pokial to nie je plač

    a ked už inak nejde, rozdelím ich,  jeden do jednej izby, druhý do druhej a hned je doma božský pokoj:lol:

  • anonym
    11.05.2009, 21:10

    Ja mám skoro 6 ročného a 3 ročného syna. Asi tak rok dozadu začal starší robiť zle mladšiemu. Nie veľa, len tak zapára, ale mladší sa vždy rozplače a je zle. Musím sa priznať, skoro vždy potrestám staršieho... Aj keď nie som si istá či to bola len jeho vina, ale keďže tam nie som, tak neviem, kde je pravda. A pritom malý staršieho veľmi ľúbi, obdivuje ho, stále ho vo všetkom napodobňuje, chce byť ako on. A starší to nevie pochopiť a vadí mu to že stále za ním behá. Je tiež pravda, že keď sú každý zvlášť, tak ani neviem, že ich mám. Niekedy sú však doslova neznesiteľní a vtedy teda vypením a riadne.

  • anonym
    11.05.2009, 21:30

    Jojojooooooj.

    Určite by som dodržala, čo som vyslovila. Alebo nevysloviť, čo nedodržím. Lebo oni asi už dobre vedia, že aj tak povolíš.

  • anonym
    11.05.2009, 21:49

    ja nesúhlasím s odmenami...
    to má byť samozrejmosť, že budú poslúchať ako treba...
    a nie, že ešte za to aj odmenu..nepoviem sem-tam...ale nie vždy a nemá to byť pravidlom

  • anonym
    12.05.2009, 06:22

    No ja mam len jedno dieta, takze taketo situacie neriesim, pamatam sa vsak ako to riesila moja mama so mnou a sestrou. Ked sme velmi vyvadzali tak nas postavila do kuta, kazdu v inej miestnosti, pockala kym vychladneme a potom sme prebrali co sa stalo a preco sa to skoncilo krikom a bitkou a tak... Je to ale asi pouzitelne az ked su deti vacsie. Nepamatam sa kolko rokov sme mali - ze od akeho veku dietata sa to da uplatnovat. (je medzi nami 3 roky rozdiel)

  • anonym
    12.05.2009, 06:23



    odmena nemusí byť len vecná

    asi to bolo skor myslené tak, že miesto formulácie "ak nebudete posluchať, nikam nepojdeme" je lepšie povedať "ak budete dobrí, pojdeme ...."

     

  • anonym
    12.05.2009, 07:43

    My sme so sestrou museli klacat v kute. Tvarou k stene a aby na nas mama videla. Museli sme byt potichu a klacat, nech tie kolienka bolia :twisted:

    Ale pomohlo to. Najhorsie tresty od mami boli vyhrazky varechou, ale klacanie vacsinou pomohlo. Urcite budu klacat aj moje deti :lol: 

  • anonym
    12.05.2009, 09:04

    Nás otec nás zmlátil remeňom až sme mali modriny a poslúchali sme na slovo. To bitie mu zazlievame dodnes. Moje deti pokúšajú, keď nemajú, čo robiť. Keď vidím, že ich už "berú mrle", dám im niečo upratať. Vždy sa niečo nájde. Každé niečo iné. Inokedy, keď vidím, že sú len unavené, spievam im pesničku: "4 deti mám, ja ich rada mám" a pritom ich hladkám po hlavičkách. "Margarétku mám, ja ju rada mám." Pozerám sa jej do očí a hladkám len ju. "Magdalénku mám, ja ju rada mám." Zase pozerám do očí len jej a hladkám ju. To isté s Milankom a Markom a nakoniec opäť: "4 deti... Inak, tiež som za pozitívnu motiváciu a keď niečo deťom hovoríme, mali by sme to dodržať, takže najskôr rozmýšľať, potom hovoriť.

+ -
Príspevkov: 21