Diskusie

Bútľavá vŕba

anonym, 30.04.2009 13:39

praskli mi nervy

Ahojte,potrebujem sa vyrozprávať.Dnes mi tak praskli nervy,ked sme sa zo synom vracali z nákupov,že som po ňom vrieskala,nasilu ho ťahala a myslela som,že mu tak natrieskam na zadok,že ked sme prišli domov,musela som sa osprchovať,čo som bola spotená a potom som len plakala a plakala.syn plakal celou cestou domov a ja potom.ešte aj doma fňukal.mrzí ma,ako som sa k nemu chovala,ale najviac ma štve,že nemám nejaké veľké výčitky,len taký blbý pocit,že čo povedia ľudia,čo nás videli.musím na obranu povedať,že bol naozaj protivný.najskôr si chcel vziať motorku (je fakt,že som mu to navrhla ja,pretože väčšinou si na ňu vonku spomenie a potom sa jej dožaduje),išli sme do mesta nakupovať topánky,všetko išlo v pohode,aj cesta domov bola fajn,potom sme ešte išli nakúpiť do tesca,aj tam to bolo v pohode,ale cesta z tesca bol hotový horor.nechcel sa voziť na motorke,nechcel ju niesť,chcel,aby som mu ju niesla a pritom som mala nákup v rukách,malý ruksak na pleci a do toho som vo 4.mesiaci tehotenstva.asi 3-4 razy som sa ovládla,snažila sa mu dohovárať,že nemôžem niesť všetko a párkrát to pochopil,ale len na pár metrov a potom zas.a čím dalej,tým to bolo horšie,na koniec som to nezvádla,schmatla motorku,jeho za ruku a ťahala ho domov.reval celou cestou.

mám pocit,že ma skôr mrzí to,že som sa tak snažila a nezvládla som to.chcela som sa udržať v pokoji,tak veľmi som chcela,ale nezvládla som to,vybuchla som a nezvládla som to.ani len manželovi sa nemôžem vyrozprávať,pretože ten má pocit,že všetko sa dá zvládnuť.mať tak jeho povahu a byť celý týždeň preč od toho celého chaosu,tiež by som to tvrdila.viem,že aj pre neho je to ťažké,ale hormony si občas robia so mnou čo chcú a manžel to nepochopí a mňa mrzí,že sa neviem ovládať,hoci občas by si to šidlo,ktoré nadovšetko milujem tak zaslúžilo po zadku,že by si naň týždeň nesadol.

asi ma veľa mamičiek odsúdi a je mi to teraz trošku jedno,potrebovala som to zo seba dostať,vdaka za všetky mamičky,ktoré ma nechcú ukameňovať

  • anonym
    30.04.2009, 13:56

    verím, že sa cítiš zle ... aj ja mavam vyčitky svedomia, ked nejakú situáciu nezvládnem...  väčšinou to končí tak vezmem našho 16-kiloveho vrieskajúceho drobčeka na ruky a idem domov. Ťahať za ruku nehrozí, lebo on sa zavesí ako šimpanz a proste nekráča:roll:

    tiež mam nervy, ked si vymysli brať von nejakú hračku, a ja potom musim vláčiť ešte aj hračku a ešte aj decko nahánať ... nakupovať chodím ešte stále s kočíkom, aj ked ma vyše 2 roky a vyzerá v tom kočíku dosť smiešne taký velký:lol: ... alebo na väčší nakup autom

    ale ber to tak, že iná mama by sa neovládla a nasekala mu na zadok  a nie je ich málo, čo to takto riešia a anoi z toho nemajú zle svedomie ... ved aj tu sa písalo, kolko mamičiek plne schvaluje vychovnú na zadok

     

  • anonym
    30.04.2009, 15:01

    A preco by sme ta mali ukamenovat? Kazdej raz za cas prasknu nervy. Dolezite teraz je ked ste sa obaja aj ty aj syn upokojili, aby ste si to aspon ako tak vysvetlili. A vsetko zle je aj na nieco dobre, zas si myslim ze sa nic az take strasne nestalo, maly mozno plakal za to ze si bola ako furia a ani nevedel co sa s tebou deje, tak fnukal. Mozno aj jemu je to luto, no co v kazdom pripade myslim ze uz je dobre, len sa mu neospravdlnuj, skor skus z tejto situacie vytazit co najviac - rozhovor, dohoda ako budu prebiehat na buduce nakupy s motorkou a tak, neboj vecer si ani nespomenie co sa udialo. A na ludi sa vykasli, nemas predsa napisane na cele - som tehotna praskli mi nervy - ;-) - takze aspon tolko. :tup: Pekny den

  • anonym
    30.04.2009, 17:10

    ahoj, toto poznam... manzel je cez tyzden sluzobne prec a ja som tehotna, v 5. mesiaci, sama s 2r dcerou... tiez vlacim hracky, nakupy, dceru a obcas tiez taham/ vleciem/ nosim vzpierajuceho sa paviana... kdeze max 5 kil, co vraj ma tehotna nosit... niekedy som ovesana ako vianocny stromcek... a ked uz nezvladam, udieram do steny a hadzem veci o zem... potom mi je luto, ospravedlnujem sa malej... a obcas mi aj ujde ruka... zial...

  • anonym
    30.04.2009, 22:31

    ........vobec ta nemáme za čo odsudzovat,mne sa to stáva tiež aj ked už nie tak často ako predtým,dcéra je už trošku rozumnejšia,dá si vysvetlit no semtam je tvrdohlavá a snaží sa presadit si svoje..........naposledy pred pár dnami spustila doma taký cirkus kvoli hlúposti že to už moj muž nezvládol a dostala na zadok :-S

  • anonym
    01.05.2009, 13:17

    Cim viac ohlasov, tym lepsie :-) Tak pridavam aj ja svoj. Niektore hovoria, ze poznaju super mamy, ktore vsetko zvladnu, ale osobne si myslim, ze aj napr. taky vystudovany detsky psycholog sem - tam zlyha a to ma nastudovane vsetky mozne vzorce spravania sa detí. Sme len ludia, kazdy z nas robi chyby. A prave preto, ze sme ludia, dokazeme si z chyb zobrat ponaucenie :-) Tak sa na to pozeraj, ze vsetko zle je na nieco dobre :-)

  • anonym
    01.05.2009, 16:18

    pohodaaa;-)  to sa stane fakt každej z nás....mala by si vidieť mna,ako vrieskam,ked musím 1 rukou tlačit kočiar,v druhej niesť dcerin bicykel,ktorý si vzala.ale po 5 metroch si to rozmyslela...a ešte striehnut na nu,nech nevbehne na cestu....a niest nákup...a počúvat do toho jej reeev

    ver tomu,že DOKONALá matka neexistuje.ak to niekto tvrdí,je to blud a nezmysel...alebo je to taká "flegma" že ju fakt nič nerozhádže a zostane "chladná",ale to sú podla mna také typy,ktoré nevedia dať najavo ani pozitívne emócie 

    takže kliiid a nohy v teple :lol: :lol: :lol:

  • anonym
    01.05.2009, 16:24

    ...inak,ja ked mám už uplne že hrozné nervy,tak niečo tresknem o zem:ups:  ...snažím sa ale aby to bolo makke,nerozbytné a nie moc drahé...:lol: :lol: :lol:  (ved si nebudem robit škody a robotu)

    mne sa ulaví,nikomu neublížim...len dcera a manžel potom na mna kukaju:shock:  či som ok...:green: ...ale pomáha mi to...":green: fuckticky"

+ -
Príspevkov: 7