ahoj, neviem odkial si. sama som psychologom a aj ked nevykonavam psychologicku prax osobne mam niekolko znamych po Slovensku, ktori robia poradenstvo. Mozno by som mohla pomoct.

Mas zaujem o individualne sedenia, alebo o "parovu terapiu" - sedenia spolu s manzelom, alebo o "rodinu terapiu" - cela rodina? Tiez by bolo dobre, aby si mi napisala aspon nieco zo svojich problemov, lebo kazdy psycholog sa specializuje na nieco ine, aby som ti neporadila blbo. Nemusis sa rozpisovat ak nechces, ale skus aspon napisat ci mas dojem, ze hlavnym problemom je manzelstvo, alebo to ako sa ty citis, alebo to ako sa manzel sprava, alebo nieco ine?

Drz sa

Ahoj, tiež som na materskej a takéto pocity ma sem tam chytia (malá má 4 mesiace). Mne dosť pomáha prechádzka po lese so psom, keď malá zaspí alebo keď nie, manžel sa o ňu postará a ja idem večer tak cca na 45 min až hodinku von. V lese je to taký relax, pokoj, niekedy stretnem srny, lane, ..... Samozrejme dá sa to pokiaľ bývaš niekde na dedinke alebo v blízkosti lesa.
Alebo skús pár krát do týždňa vybehnúť niekde von a deti prenechať manželovi, ak sa to dá.
Ale taká psychologická poradňa tiež nie je na zahodenie.

Ahoj, viem, ze nie vzdy sa to da. Ale ja som po roku materskej musela ist do prace, inak by som doma asi zosedivela. Chodim na polovicny uvazok, kazdy druhy den a je to super. Zmena mi pomohla. Mam skvelych rodicov aj svokrovcov, ktori maleho varuju, takze som do prace mohla ist. Odporucam najst si nejaku pracu, ked aj na doma, prip. ist medzi ludi, cvicit, kniznica,...len ty sama. Prides na ine myslienky. Drzim palce. 

Ja mám 16 mesač dieťa...manžel stále v robote...ja sama.Začalo mi z celodenného kolotoču hrabať...popri tom mám úžasného manžela, ktorý keď treba a sa dá mi zo všetkým pomôže...aj o dieťa sa stará...akurát som stratila chuť na milovanie, zostala som podráždena a podobne pocity pozná isto veľa žien....
Zaplietla som sa s kamoškiným bratom a nechcem opustiť manžela ani ho klamať...cítim, že ho milujem...ale neviem čo sa so mnou deje

ahojky, ja mám 7 mesačného Samuela a takisto mám problémy, som stále nervózna stále na niečo nahnevaná.Manžel takisto sa hnevá,že stále unikám z domu sa vyvetrať medzi ľudí aj s malým.Občas to liečim tým ,že napchávam a stále do niečoho dobem,stále hladám len to zlé on to nechápe,ale snažísa.Takže sledujem,že nie som jediná a že je to u skoro každej mamičke ktorá má dieťatko a čo sme na materskej.

poprosím Vás,nieje kto kveci pošlite mi hlásky na súťaž: www.lovelababy.sk/profil2/?user_id=6448

Prečítala som si Vaše príspevky a môžem aj ja napísať svoje pocity ktoré sú skoro podobné ako vaše. Už som 4 rok na materskej mám dve deti a naozaj mi už z toho šibe. Som čím ďalej nervéznejšia a neviem čo s tým. Manžel pracuje v zahraničí takže mi pomáhajú aspoň moji rodičia. Som veľmi rada že ich mám. Neviem ako by som to zvládala. Mám 3,5 ročného chlapčeka ktorý je veľmi živý a nepočúva. Niekedy strácam pri ňom nervy až sa sama pozastavím nad sebou čo to robím. Naozaj neviem ako na neho. Nepočúva, vyrevuje za všetko a nič ho dlho nezaujme. Často je chorý tak je viac doma ako v škôlke a nudí sa a potom len vymýšla. Nemám na neho toľko času ako predtým, aj keď sa mu snažím venovať. Malú 9 mesačnú dcérku bije aj ňa mňa sa zaženie. Snažím sa mu vysvetliť, že ho mám takisto rada ako ju, hrám sa s ním a malú väčšinou odsúvam alebo dám našiím. Nermám odvahu ísť s nim aj s malou do mesta. Nejde pekne za ruku,len uteká a občas mi aj vybehol na cestu. Darmo mu dohováram aj mu capnem nič nezaberá. Takže aj s toho som nervózna. Vždy som si myslela, že viem ako na deti ale teraz sa cítim úplne neschopná. Manžel príde raz za mestiac domov a to mi akurát povie že som stále viac nervóznejšia. Nepohladí ma neobíjme ma cítim sa hocikedy ako slúžka aj keď sa malým venuje. Len ja sa cítim akosi mimo.Takže asi toľko.

Ahojte, ja som zakladatelkou temy, uz sa citim trosku lepsie, s manzelom sme sa porozpravali, ja som mu povedala,co ma trapi,teda hovorim mu to dost casto,ale myslim,ze vzdy pocuval jednym uchom dnu a druhym von. Slubil mi,ze sa bude snazit ma pochopit,ze sa mi bude viacej venovat, malemu sa venuje ked pride z roboty, ja som na vedlajsej kolaji, tak som zvedava,ci to bude fungovat. Aj ja som skoro urobila hlupost, chcela som si dokazovat,ze som este atraktivna,tak som zacala flirtovat s jednym muzom, pisali sme si, stretli sme sa asi 2x, nastastie zasiahla tretia osoba,lebo neviem ci by som si to nevycitala dokonca zivota. Mozno by som muza podviedla ale neviem,ci by som mala z toho dobry pocit. Doteraz som mala pocit,ze nase manzelstvo skonci rozvodom,ale momentalne citim,ze ma muz miluje,len strasne mi liezlo na nervy, ze sme isli niekam a nahodne sa tam objavil jeho kamarat, zevraj cisto nahodou,ja ho velmi nemusim, a samozrejme muz isiel za nim a ja som zostala sama ako prst, aj to som mu vykricala,ze ma radsej kamosov ako mna, jaj som celkom rada,ze len mne nehrabe na tej materskej z toho stereotypu. Velky podiel viny na nasich hadkach mam aj ja,lebo som stale nahnevana,vsetko mi vadi, s muzom sexujeme asi 2x do mesiaca,aj to ma musi prehovarat...........boze.......... Ja milujem svoje dieta najviac na svete,ako kazda mamina,ale potrebujem aj ja citit,ze som milovana,potrebna,lubena..........ale asi chceme toho vela. Inak muz porobi,opravi,postara sa,zaraba, nechodi po krcmach, chodime na vylety, a ja si pamatam len to zle a nie dobre...........:shock:  len som unavena a to som na materskej len 2,5roka,niektore su doma 6 a viac rokov,ako to zvladaju........... dakujem maminky ze ste sa zapojili do debaty, zasa mi je trosku lahsie

Ahojte, na MD som už  vyše 2 rokov, mám 2 krásne zdravé deti , medzi ktorými je 10 ročný rozdiel, a musím priznať, že aj ja som v poslednom období strašne podráždená, nervozna, niekedy si to odnesú aj deti čo ma potom veľmi mrzí :*-( , s mužom sa viac hádame občas už vybuchnem aj kvôli maličkosti, odporúča mi navštíviť psychologa, taktiež strácam chuť na sex s ním,  chcela by som to zmeniť k lepšiemu byť v pohode, mať menej stresu, viacej sa venovať jeden druhému. Na jeseň by som sa chcela vrátiť do práce, malá pôjde do škôlky tak dúfam, že by to mohlo aspoň trošku pomôcť.

:roll: tak ako tak čítam tak niesom sama na tomto svete čo mám tekéto problémy,, som na md už styri roky cele tehotenstvo som stravila doma kvoli rizikovému tehotenstvu. Tiež mám pocit ze sa niekedy zbláznim, niekedy mám chut ujst z domu utekat a oddychnut si od toho vsetkeho, ale potom si spomeniem na moje detusky a co by tu bezomna robili. A zazeniem tie pochmurne myslienky  s muzom sa stale hadam  posiela ma na psychiatriu a nemam uz sil bojovat s nim

Ahojte žienky, cítila som sa presne ako Vy, stále som bola nervózna, nahnevaná, hovorila som si, že nie som atraktívna, sex nebol nič moc, mala som pocit, že už ani môj muž nechce a to mi už začala v hlave blikať kontrolka. A po pôrode viete, ako to je z pŕs vám vyteká mlieko, ste pribraté, chodíte doma len vo vyťahaných teplákoch atď., chýba kontakt s ľuďmi s tak, no hrúza, myslím si, že vo veľkej miere za toto všetko môžu hormonálne zmeny v tele matky. U mňa sa to aspoň trošku znormalizovalo okolo roku po pôrode, kedy som sa začala zaujímať aj o iné veci, ako len dieťa, domácnosť a začala som sa venovať aj sama sebe, písať články, čo ma začalo strašne baviť a tak vôbec, naučila som sa s pomocou dcérky, ktorá práve objavuje svet, tešiť z obyčajných maličkostí, čo som pred pôrodom vôbec nevedela, bola som totiž ťažká workholička a nič iné okrem roboty, ma ani nezaujímalo, no ale teraz si túto materskú užívam. Tak verím, že aj Vám sa to podarí, aj keď viem, že niekedy je to na psychiatriu, ale treba si povedať, že nič nie je také zlé ako to vyzerá a je to len také, ako na to my sami zareagujeme. Držíme päste.:-)