My sme to mali tiez tak. Ja nervozna, manzel nestastny. Byvali sme u mojej mamy. Ta len do zahrady, co mojho muza nebavilo a ani nemal moc cas. Stale sa nam snazila pomahat,radit a muz bol z toho nervozny a ja tiez. Ked maly zaplakal letela babka, tak nakoniec muz ani zadok nezdvihol k malemu. Nie ze nechcel ale moja mama ho vzdy predbehla,a potom hovorila ze sa nestara. Boli sme obaja nestastny, a odnasal si to maly.Uz byvame sami a je nam dobre. Viem ze maminka to myslela dobre, ale skodila nam tym.A takisto nam skodi svokra, na dialku a ani otom nevie.Do vsetkeho sa stara. Zavola a pyta sa. Zasa si prala?To sa len prezliekate? Co si varila? Co ste kupili? Naco tolko minate?

Odstahujte sa a bude dobre.PPotom si na dcerke nervy vybijat nebudes.
Podajte si o soc.byt, alebo len tak na inzerat.Radcej zaplatit o par korun viac ale mat pokoj!
Drzim palce

ahoj,

v prvom rade ti veľmi držím palce, aby vám vyšlo to vlastné bývanie čo najrýchlejšie!!!! nateraz skús pri návale zúrivosti a hnevu na svokru napočítať v duchu do desať a ukľudniť sa a určite si nevybíjaj ten hnev na malej..ona je maličká, ešte nemá vek na to, aby poslúchla okamžite na prvý, druhýkrát..takisto bitka nie je ideálna, je to len výbuch rodiča, nie výchovný prostriedok, navyše pre dieťa ponižujúci! skús sa v kľude so svokrou porozprávať, čo ti vadí..presne jej opíš, ktoré situácie ťa hnevajú, že to len tak vrie keď povie "xyz" a potom si zlá na malú a si z toho zúfalá a pre malú to nie je dobre. Ak jej na vnučke a na neveste záleží, pochopí to. Povedz jej otvorene, že sa trápiš. Lebo tak sa mi zdá, že medzi vami takáto komunikácia o citoch a pocitoch viazne a potom iba narastajú negatívne emócie. Možno by pomohlo aj trošku humoru, prevrátiť nejaké tie invektívy na srandu, ak sa dá a situácia to povoľuje a správne sa to pochopí a použije. Aby aj malá cítila nielen napätie vo vzťahu k starkým..je to ťažké radiť, hlavne keď nie som na tvojom mieste..hlavne sa nadýchni a mysli na to, že maličká je prvoradá, jej spokojnosť!!!!

dúfam, že som ti  aspoň trošičku pomohla. Držím ti palce!

My sme bývali u našich s našou malou rok.Kým nebola v brušku,fajn.Ale jak sa narodila,začal horor.Do všetkého sa starali,o všetkom chceli vedieť,navyše peniaze ktoré sme dávali aj my do spoločnej domácnosti išli ktovie kam a tak sme museli robiť nákupy navyše za financie ktoré mohli byť napr.na plienky pre malú alebo niečo iné pre nás.Moja mamina vela krát prišla do izby len tak bez klopania,aj ráno stačilo aby počula malú že je už hore a hneď doletela.Toto trvalo asi 8 mesiacov až nám praskli nervy,ja som našim narovinu povedala že si radšej zoberieme hypoteku a kúpime byt nech máme konečne pokoj.Malej prvé narodeniny sme oslávili už vo svojom a odvtedy je pokoj.Akurát nedávno som našim musela vysvetliť aby k nám nechodili bez ohlásenia lebo sa mi to moc nepozdávalo aj kvoli tomu že jeden z nich došiel akurát vtedy keď sme buď mali robotu,mali návštevu (to hlavne mamina dokvitla a vobec jej "necvaklo"že by mohla ísť radšej domov),alebo sme čakali návštevu.Raz som to trošku hnusnejšie mojej mamine povedala,urazila sa ale potom sa to vysvetlilo.Dúfam že to budú brať na vedomie.Veď bývajú od nás na 5min cesty takže nás možu vidieť aj hocikedy inokedy.
Takže ja ti poradím len tolko-odsťahuj sa.Všetci traja budete spokojnejší.

no tak my sme byvali u svokrovcov rok, keby to trvalo dlhsie tak teraz asi sedim niekde na psychiatrii. Odkedy sme sa odstahovali je nam super.Nikto sa nam nemontuje do vztahu a ani do vychovy.Teraz je nas kraaaasne

Ahoj.poradim ti len jedno,pokial ti budu nieco hovorit svokrovci(ze budu mat k niecomu vyhrady) nevsimaj si to-jedny uchom dnu a druhym von-ak si budes vsetko brat k srdcu,tak sa  s toho zblaznis.
Ja to mam presne take iste s mojou mamou.Ku vsetkemu ma komentar,nic sa jej nepaci co spravim..Ta sme sa s muzom rozhodli ze najrozumnejsie bude sa odstahovat(sice musime este pockat do buduceho roku kym sa domceky dostavaju),ale potom mi nebude nikto zasahovat do mojho zivota,urobim si co budem chciet a kedy budem chciet.....  .Budem ti drzat palce.

Ahoj, tak ja by som to urcite riesila tak, ze si najdite podnajom, aspon na ten cas, kym budete mat vlastne, alebo dlhodobejsie byvanie. Urcite sa tym vsetko vyriesi, aj muz bude mat pokoj, aj ty budes kludnejsia a aj starkym budete vzacnejsi, ked pridete na navstevu raz za cas... Na malu ked aj pokricis, ale neospravedlnuj sa jej, bude to zneuzivat, musis si stat za svojim, aj ked za to chuda nemoze, ze si nervozna, radsej sa snaz ovladnut, aj ked niekedy to je tazke. Skuste sa cim skor osamostatnit, urcite to pomoze. Drzim palceky.

My máme doma situáciu podobnú, ale máme ,,až,  2 izby pre nás:lol: JMy bývame s mojimi rodičmi.A sa už mesiac s mamou nerozprávam.Prvý týždeň som si najskôr nedala od nej skákať po hlave, ale nikam to neviedlo, ona má vždy pravdu a musí mať posledné slovo.Muž mi vravel, aby som jej už nič nevravela, tak som ticho.

Keď sme aj spolu v kuchyni, tvárim sa akoby tam ani nebola.Už dlhé roky si varíme s mužom sami, hoci kuchyňa je spoločná.Ale potraviny si kupujeme svoje, na elektriku dávame polovicu.A keďže splácame pôžičku na chalupu, ktorú už napísali na nás, nemôžeme si dovoliť ísť bývať niekde do prenájmu alebo zobrať hypo na byt.Vždy sme mali obdobia, že sme sa pohádali a po čase sa to utriaslo, ale toto naposledy, čo mi už mama vykrikovala, to už bola silná káva a neodpustím jej to.Tak len ticho závidím rodinám, ktoré bývajú sami.Tak aj ty skús s nimi nekomunikovať, nevšímať si ich.Aj ja som sa x-krát pristihla, že keď som nervózna z rodičov, tak kričím na deti, ale oni za to nemôžu, tak som sa začala kontrolovať, aby to deti nepociťovali.Držím ti päste a riadne zatínaj zuby.

ahojko, ďakujem všetkým za príspevky. veľmi mi pomohli.

so svokrou som sa už sto rázy bavila vkľude, že čo mi vadí. a ona mi na to povedala, že oni sú starkí a že sú na to, aby rozmaznávali. a povedala, že keď mi niečo vadí, tak sa mám zasmiať.:evil:  no nech sa nehnevá. však keď vie, čo mi vadí, tak prečo to robí naďalej :?:  problém je aj v tom, že na mňa žiarli. lebo keď varím, tak muž aj so svokrom chvália, aj tri rázy si naberú. a keď ona, tak len hundrú, že bez chuti a tak. zakaždým, keď niečo na mňa pekné povedia, tak začne. ale toto a hento a tak. takže o to je to ťažšie, že ona v žiarilvosti mi aj naschváli robí. včera som vybuchla, pretože som sa snažila o niečo s malou. pred spaním vysypala hračky z boxu a som jej povedala, že ale keď vysype, bude musieť sama zbierať. samozrejme, že po hraní nastal cirkus so zbieraním. polhodinový. nakoniec som ju dala do postieľky a pozbierala som to všetko a ona naratu kričala, akoby som ju z kože drala. a samozrejme dokvitla svokra, že poď moja, pozbierame. tak som nevydržala a vybuchla. a som jej povedala, že nech sa nestarie. a začala, že veď ale toto a tamto. tak som znovu zakričala, aby sa nestarela, že furt je do všetkého zastarená. a svokor prišiel k nej a začal do nej zúriť a nadávať jej, aby si papulu zavrela. tak mi to pomohlo. ale teraz, ako som aj predpokladala, zazerá na mňa a robí naschvály. ako malé dieťa. :idea:

bývanie sa nám risuje zatiaľ, kým domček postavíme. kamaráti si stavajú nový dom a čo majú starý komplet prerobený, tak by sme mohli ísť tam. náklady by sme mali vlastne len inkaso. do vrecka nechcú nič, lebo že za to sa im budeme starať o dom. len ešte to nemáme isté, pretože sa nevyjadrili ich rodičia, či tam prídu alebo neprídu bývať. a ja tak dúfam, že neprídu bývať. ak to nevyjde, tak keď sa zamestnám, hneď sa chceme odsťahovať. len to nám kamaráti chcú vytlcť z hlavy, lebo že je to riziko platiť obrovský prenájom a ešte aj hypotéku. v niečom majú pravdu, ale toto tu vydržať, kým postavíme dom....

ale ešte raz ďakujem všetkým. bála som sa, či nebudem zbombardovaná kritikou, že máme dieťa a nemáme ešte bývanie. len to je dlhý príbeh a je to ťažké rozpisovať. my sme pomohli členovi rodiny, aby sa nedostal na ulicu a tak nemáme vlastné bývanie. ale pozemok máme, už len postaviť domček. ;-)

no a čo sa týka financií. tak my to máme tak, že platíme všetko 50 na 50. proste inkaso, nedoplatky a proste aj keď sa niečo pokazí v dome, tak musíme zaplatiť polovicu.  so stravou je to tak, že sme chceli mať osobitne, ale skladové priestory to akosi neumožňujú. proste aj keby sme kúpili chladničku, už ju nieto kam dať. aj špajzka celá zaprataná. tak som povedala tak, že vždy od 1. do 15teho budú zabezpečovať stravu a variť oni a od 16teho do konca mesiaca my. takže aspoň takto. len svokor s mužom sa vždy tešia na to obdobie od 16teho do konca mesiaca. :lol:

každý odporúča, odsťahuj sa,ale keď nie je kam alebo za čo, tak je taká rada nanič. my bývame tiež  s mojimi rodičmi a bolo to naše rozhodnutie, lebo som chela vychovávať moje dieťa v rodinnom dome s dvorom a rekonštrukcia rodičovskeho domu bola najlacnejšie riešenie. všetko čo tu každá píšete je pravda, rodičia aj svokrovci sú rovnako otravní, i keď oni to nazývajú, že sú starostliví. Na druhej strane je dobré, keď sú poruke v prípade potreby. Ak sa nedá rýchlo zmeniť bývanie, treba si predovšetkým dohodnúť určité pravidlá a najrozumnejšie je porozprávať sa so svokrou o tom čo ti vadí a ako by ti resp. vám trom najviac vyhovovalo. Viem, že na to treba dosť odvahy, ale musí to byť hlavne kľudný a priateľský rozhovor, lebo hádkami a krikom to nejde, ja to poznám. a čo sa týka toho, že ťa rozhádže i najmenšia maličkosť pri malej, to sa deje aj tým ktorým nedýchajú na chrbát ani svokrovci ani rodičia, vždy sa niečo nájde, čo človeka vyvedie z rovnováhy, a vtedy zase stačí ak dieťa nepočuje svoje meno ani na 5-krát a už človek zúri,a nie je na koho hodiť vinu, je to o nás o našej trpezlivosti a schopnosti zvládať situáciu, nie je na to žiaden model ani rovnica, nepotrebuš ani psychológa ani psychiatra,vo chvíli keď zdvihneš ruku a chceš urobiť bac,nauč sa mysleť na to, že to nie je riešenie, znie to zvláštne, ale nauč svoj rozum aby ti zastavil ruku. buď silná a pokojná a hlavne nedus v sebe čo si myslíš a povedz to slušne tým, ktorých sa to týka a skús k tomu dostať aj manžela,nech ti s tým pomôže, veď je to ich syn ich dieťa! a keď nič iné nepomôže, skús tráviť čo najviac času mimo domu a keď budú mať svokrovci výhrady, tak im vyklop pekne narovinu, prečo sa podľa nich toľko flákaš, ja som to už absolvovala a pomohlo, ignorovanie, nevšímavosť, jedným uchom dnu a druhým von nie je správna cesta, tomu ver.

Mam pocit, ze si to pisala o mne. Len s jednym rozdielom: my nemame peniaze ani na prenajom a ani na vlastny pozemok a dom. A socialne byty tu na dedine neposkytuju. Tiez zvazujem odbornu pomoc. Mojich rodicov mam velmi daleko, ale tak cca dvakrat do roka si tam ujdem odpocinut aj s malou na tyzden, a jedenkrat do mesiaca na vikend. K nim sa nastahovat nemozeme, pretoze byvaju v malom trojizbovom byte a este k tomu tam mam dvoch slobodnych bratov.

my bývame so svokrou v byte,nastahovala som sa sem po svadbe a teraz po štyroch rokoch mi to ide na nervy.......stále sa tu necítim ako doma a pokial tu bude tak sa tak cítit ani nebudem :*-( .......a tiež mi chýba súkromie :*-(   no už pred svadbou som vedela že nebudeme sami,vtedy mi to ešte tak "nedošlo" ale teraz..................ak by sme si aj našli nejaký domček ona by tam určite šla bývat s nami,sama v byte by nezostala :-(      navyše ja nemám povahu jej v niečom oponovat,nieto si ešte povedat čo mi vadí :*-( :*-(

to som ja písala.........ešte chcem dodat že sa bojím ak by som jej povedala že čo mi vadí,že nemáme súkromie a tak, že by mi povedala že sa teda nebude starat o našu dcérku kým sme my s mužom v robote :-S

Dobry den,

mam pocit akoby tie vsetky prispevky pisal len jeden a ten isty clovek. !?!

 

 

:lol: akurat ma napadlo to iste ,ci to jeden nepise
ach Dada Dada