Diskusie

Bútľavá vŕba

anonym, 18.04.2009 13:29

Rozvod

Ak ste tu take, ako ste to prezili? Ja opustam s manzelom vsetko, co som mala rada, miesto, kde byvame, dom, ktory som pomahala zariadovat, ludi, ktorych mam rada, jeho rodinu... Ale koli tomuto vsetkemu s nim zostat nemozem. Hadame sa denne, dost skaredo a nedavno ma aj fyzicky napadol, to som povedala, ze uz tolerovat nemozem. Videli to aj deti, nebolo to nejak brutalne, ale proste praskli mu nervy, pre uplnu hlupost. Ale hovorim si, ze raz tuto hranicu prekrocil a bude mat mensie zabrany, bude sa to opakovat. Ponizuje ma, depta, nadava mi. Mame dve deti - 5 a 3 roky. Starsia to velmi zle znasa - ze by sme mali odist, tiez hlavne koli domu, miestu, ale aj koli tatinkovi. Mladsej je to jedno, tej to dojde asi az ked budeme prec. Obe su vsak velmi prisposobive, takze verim, ze to zvladnu. Rozmyslam aj, ako odist, ci mu o tom povedat, alebo odist tajne... Ja by som mu to radsej povedala (hovorim to stale, aj pocul, ako sa o tom bavim s dcerou, ale myslim, ze tomu neveri), ide o to, povedat mu, kedy odideme, alebo sa jednoducho odstahovat. Rodicia sa boja, ze ak mu to poviem, napadne ma znovu. Boli sme spolu 7 rokov, z toho jeden rok bol stastny.

  • anonym
    18.04.2009, 13:48

    Ahoj, verim ti ze je to tazke. My sme s manzelom prezivali takuto krizu pred dvoma rokmi. Odcudzili sme sa, hadali,ponizoval ma, ba aj napadol. Tiez mu praskli nervy a to koli blbosti, nie raz. Bolo to velmi tazke obdobie. No ja som vydrzala, vela sme sa rozpravali, zasa hadali, rozpravali....
    Az po dlhom case som si uvedomila, ze je tomu tak preto, ze ho nieco trapi. Trapil ho moj vztah so svokrou (nerozumeli sme si-vadila mi-mudrovala), tak som sa zatala, prekusla to a nic na nu nehovorila, snazila som sa s nou vychadzat. Dalsi problem bol ze sme byvali u mojich rodicou. To ho trapilo najviac- necitil sa tam doma. Odstahovali sme sa, a vsetko je ok. Manzela dodnes mrzi, co vsetko mi povedal, urobil, ja som mu odpustila, aj ked zabudnut potrva dljsie. Skus zistit ci aj tvojho muza nieco netrapi, a ci preto nie je taky aky je. Teda ak to bolo predtim fajn a rozumeli ste si. Vraj je najtazsi 7-my rok.
    Skus este zabojovat, skus ho pochopit, mozno budes prekvapena a zistis ako mu je to luto.
    Ja svoje rozhodnutie zostat nelutujem.
    Ale u vas to moze byt o inom.

  • anonym
    18.04.2009, 13:54

    Pokusala som sa aj rozhovory, podobne som riesila pred polrokom. Pomohlo na mesiac. Jeho stale nieco trapi - peniaze, na mne mu vadi vsetko. Pisala som, ze stastny bol len jeden rok... Nie je nad cim rozmyslat uz.

  • anonym
    18.04.2009, 14:32

    Ved ty uz si rozhodnuta odist, len nevies ako to urobit?Ja by som si zbalila kufre a odisla bez slova, ak bude mat zaujem dat to do poriadku tak ta urcite najde. Druha vec je, ci mas kam ist. Velmi si cenim zeny, ktore sa rozhodnu riesit svoju situaciu, nech je akokolvek tazka. Mate sice dve deti, ale som presvedcena, ze tie potrebuju v prvom rade pokoj a lasku. Sama vidis ze starsia to zle znasa uz vnima a vidi co sa deje, preco im robit peklo z detstva? Ak mas podporu u rodicov, alebo u kohokolvek to je velmi dolezite, priprav sa ale na to ze to zas az take jednoduche nebude aj ked odides, ale myslim ze to budes riesit potom, velmi ti drzim palce, aby si bola znova stastna a spokojny ty aj tvoje deti!:tup:

  • anonym
    18.04.2009, 15:33



    to je o inom. U nas bolo dobre, az na ten cas, co som spominala.ale o odchode by som mu povedala.Ci uz ta budebrat vazne alebo nie, si kryta, lebo si mu to oznamila.Nie aby ta potom pred sudom obvinoval z unosu a z toho ze si mu branila vidiet deti.Taktiez ak uz odides, by som ho kontaktovala prostrednictvom mailu a slusne ho poprosila o vyzivne. Zasa len budes mat dokaz pred sudom ze si sa snazila o slusnu konverzaciu.Ak odmietne platit, a ty to budes mat v maile, ukaze sa pred sudom v zlom svetle..
    Nechcem ti radit, ako ho okradnut o deti. To v ziadnom pripade, skor som zato, aby deti videli otca co najcastejsie, prospeje im to, a nebudu to tak tazko znasat.

  • anonym
    18.04.2009, 16:44

    Asi ste ma nepochopili. Ja mam vsetko vyriesene, mam kam ist, pojdem coskoro. Len chcem vediet, ako to prezili tie, ktore to maju za sebou. Mne sa to zda velmi tazke. Pripadne co im pomohlo a tak. Zvlast, ak zo spol. Domacnosti odisli ony, nie muz.

  • anonym
    18.04.2009, 16:47

    Deti - o tie sa trhat nebude, zial. Ja by som ich pustala aj kazdy vikend. Uz koli prirode, kde teraz zijeme.

  • anonym
    18.04.2009, 17:24

    Dakujem :-) .

  • anonym
    18.04.2009, 17:52

    Ja ti viem poradiť akurát tak z pohľadu dieťaťa. Mám rozvedených rodičov. Keď sme odchádzali z nášho bývalého domu(rodinný dom v ktorom sme bývali od mojich 7-mich rokov) otec o tom vedel, dokonca vedel aj kam ideme. Robil síce cirkus, ale nakoniec sa ukľudnil. Ak ti možem poradiť, urob to ako moja mama. V jeden deň všetko zbaľ, zavolaj niekomu kto bude stáť pri tebe(mama, otec) a odíď za manželovej prítomnosti. Staršia dcérka to síce bude znášať zle, ale časom pochopí, že keď si v pohode ty, tak sa má lepšie aj ona. Moj mladší brat mal v čase rozvodu našich 5 rokov alebo možno o rok viac už presne neviem, ale tiež to pochopil a celkom rýchlo si zvykol. Hlavné je aby si sa deťom veľa venovala, aby vedeli, že ich ľúbiš a si tu pre nich. Potom to bude fajn. Chvíľu to síce potrvá, ale čas to zahojí. Prajem tebe aj tvojim deťom veľa šťastia a neboj sa. (otca, alebo mamu, alebo niekoho na koho sa možeš 100% spoľahnúť maj pri sebe pre prípad, že by ťa znova napadol. Budeš mať svedka. A možno sa bude krotiť pred inými.) Ahoj Táňa :tup: :tup:

  • anonym
    18.04.2009, 19:57

    Aj ja mam problem na jednej strane by som sa chcela rozviest a na druhej mam stach co s detmi bez oca,s robotou by bolo tazko a na inkaso trba dat nie????hadame sa stale len koli alkoholu staci ze ma len trochu vypite a je ohen na steche,mozno sa uz rozhodnem

  • anonym
    18.04.2009, 21:18

    Pozri, ja som nezamestnana, pracu budem mat az od septembra, dovtedy si najdem nejaku brigadu. Chcela som povodne odist az po lete, tu mame krasne leta a uz by som mala pracu, ale zial, stalo sa toto a uz nemozem tolko cakat. Moje deti maju otca rady, ale kedze sa im pramalo venuje, tak im budu stacit aj tie vikendy, vzdy lepsie ak sa im cez vikendy bude venovat poriadne, kedze mu budu vzacnejsie, akoby mal po nich hucat, ze sa nemoze sustredit na robotu.

  • anonym
    18.04.2009, 21:50

    Ahoj ja som sa rozviedla ,ke´d mala dcéra 5 rokov .Manžel bol ,alebo sa cítil stále slobodní....diskotéky ,krčmy ,mladé dievčatá ,tak som to s ním skončila .Odišla som bývať ku mame .Rozdelili sme si veci a nábytok ,tak na polovicu .Dohodli sme sa .Teraz mi síce neplatí výživné ,ale som rada ,že som to urobila .A dcéra tá sa prispôsobila .Našla si nové kamarátky .Oni sa nestretávajú s otcom a ani by tam ku nemu nešla .
    Aj naši sa rozviedli .A mne doteraz chýbajú tie stratené roky s otcom .Tak ak deti chcú nech si užijú otca .
    Ak to medzi vami neklape ,tak sa rozveď .Jemu tie deti budú chýbať ,tak sa už bude možno viac im venovať .
    Ja som si musela síce hľadať novú prácu ,nových priateľov ,lebo sme sa presťahovali až o 100 km ďalej .

  • anonym
    18.04.2009, 21:52


    A ešte dodávam aj ja som to bývalému povedala ,že sa sťahujem .On mi neveril vôbec .Isto mu to povedz .I keď ja povedala ,tak aj tak bol prekvapený .

  • anonym
    18.04.2009, 22:16

    Ono to tak jednoduché nebude ani pre vas a ni pre deti,,Prídu nové komplikácie, nemožate vedieť ako sa budete cítiť potom. Predstava, že sa všetko obráti k lepšiemu, nie vždy vychádza,-je to riziko. Budete mať na pleciach veci, o ktorých sa teraz nemusíte starať, všetko bude na vás,,predsa máte viac času sa venovať deťom,- Budete možno ešte viac nervozna, budete možno v nametí zas z iných situací a okolností,,a nie každý/á si nájde dobrého nového partnera. Nie je tak jednoduché nájsť niekoho, kto bude mať rád 2cudzie deti. Budete s manželom v kontaktu vlastne celý život, budete riešiť veci ohladne detí- potom vnúčat,atd,,  Ja by som doporučila trochu sa pozrieť na vec s určitým odstupom.(?) ako to nazvať. Možno sa cítite silná, (na to,čo povie malá, žeby chcela možno odísť,,je to dieťa,nevie,ako to bude potom..  Budú hľadať otca..,atd. Zvážte si to, skuste zájsť do manželskej poradne, pokiaľ ste spolu, skusiť niečo- možno aj rozluku na nejakú dobu.., verte mi, že starý rodičia bývajú po čase unavení z malých detí,,
    Nepochybne je to kríza, včom sa nachádzate, -ale keď odídete,-je konečná..Nejde to vrátiťspäť,, možno si budete vyčítať, -mohla som skusiť ešte niečo podniknúť,,-  Je to ťažké ,keď sú čerstvé rany, - odpustiť prvý a ešte niečo skúsiť,,Ale opravdu je to ťažké pre ženu,ktorá zostane sama sd eťmi,,To nie je ako za komunistov, ked boli ubytovne pre matky s deťmi, a rozne vymoženosti, -čo už dneska neexistujú.. Prajem vám veľa šťastia a nádeje a lásky,,videla som viac rozvodov, s nie dobrými následkami,,len preto si myslím,že pokiaľ je čas,-zvažovať zo všetkých strán, poradiť sa s odborníkom,,pretože po odchodu to možete vidieť inak.Nie hneď, -možno je tam euforia, chvílková úľava,, ale potom príde realita,-nie vždy taká, akú sme si predstavovali.
    Držte sa *                   Zuzka

  • anonym
    18.04.2009, 22:34

    No dakujem za nazor. Ale kedze nepoznate mna, ani manzela, a asi ste ani neprecitali vsetko, co som napisala, tak je to celkom zbytocne. Naopak, Vase slova ma opat presvedcili o tom, ze moje rozhodnutie je spravne. Stratila som s tym muzom casu tak akurat. Toto nie je kriza, ak je, tak trva asi tak 5 rokov. Viete si predstavit, ze Vas niekto denne ponizuje, nadava Vam, je schopny Vas pred dietatom vyhadzovat z auta, ci odist domov bez Vas (60km, Vy nemate auto), a zastavi ho jedine plac dcery. Alebo Vas vydiera tym, ze Vam robi naschvaly, zacne sa hadat, ked sa ucite na skusku, alebo sa potrebujete niekam surne dostat a on Vam v tom brani. Ste s detmi na vylete v meste, on pride po Vas skor a ked zisti, ze mate s detmi neukonceny program, pokojne odide domov bez Vas a deti, na tri dni. Deti nevidi tri dni a pokojne takto odide a nevidi ich dalsie tri. Keby sa Vam stalo, ze pridete z porodnice s vasim spolocnym dietatom a muz Vam namiesto kvetov, ci aspon pekneho slova oznami, ze sa o Vas nebude starat, lebo on nie je zdravotna sestra (nemohla som ani chodit, tak som bola pozasivana), skoro som stratila mlieko, ako som vtedy revala. Nie preto, ze ma nechal tak, napospas bolesti a 2.5 rocnej dcere a miminu, ale preto, ze babo bolo pre neho vzduch. Toto si nevie predstavit nik, kto to nezazil. A uz Vam niekto povedal, ze za cely cas na materskej ste sa len valali, zatial co on Vas zivil??? A ze ste sa pocas spolocneho zivota len flakali (vystudovala som pocas materskej skolu a potom som si stale privyrabala), ze ste mu boli na obtiaz, musel Vas zivit a Vy ste nic nerobili? Uz tyzden po svadbe ma pokojne nechal v meste a odisiel domov bezo mna (opat 60km). A ked Vas na Vas sviatok namiesto darceku kopne (pred detmi samozrejme), asi je cas na odchod, nie? Nelutujem nic z toho, pretoze za moje uzasne deti mi to stalo. Ale nevidim dovod, aby som zostavala. Su chvile, ked ho nenavidim, ale pri vidine toho, ze moj zivot s nim je docasny, to uz tak zle nie je. A nikdy sa k nemu nevratim. Uz je raz rozvedeny, byvala zena sa k nemu takto raz vratila po tom, co odisla a o pol roka sa rozvadzali. On sa nikdy nezmeni, nic mu nikdy za to stat nebude, on je taka povaha, navyse si myslim, ze ani nie je dusevne celkom v poriadku. Nervy a hodnotovy rebricek rozhodne v poriadku nema. Je to totalny egocentrik, stale mu nieco vadi, k ucte k zene ho nikdy nikto neviedol. Tak mi teda povedzte, naco je detom takyto otec??? Pekny priklad do zivota by dostali...

  • anonym
    19.04.2009, 01:09

    Bež od neho. Keď bude v robote, odíď. Naozaj Ťa obral už o veľa času. Prajem Ti krásny nový začiatok.

    Podľa toho, čo si napísala, je to riadny debil.

+ -
Príspevkov: 18