Diskusie

Bútľavá vŕba

anonym, 06.04.2009 14:20

Obdobie vzdoru, ako ho prekonat?

Ahojte mamicky, chcem sa s vami podelit o vase skusenosti vasich deticiek z obdobia vzdoru, ako ich prekonat, ako spravne k niektorym situaciam pristupovat, lebo ja si niekedy myslim, ze to nezvladam. Mam syna ma dva roky, no niekedy sa to neda vydrzat, za vsetko place co mu nedam, zvali sa na zem, aj sa stalo, ze nas pohryzol, ked sme ho niekde nechceli pustit. Mam len vydrzat a prejst tym? Chce to vela trpezlivosti, ktora vsak niekedy dochadza. Dakujem za vase rady a skusenosti.

  • anonym
    06.04.2009, 14:44

    Asi Ti velmi nepomôžem,chce to vela lásky :heart: a trpezlivosti,náš syn má 3r. a stále je tvrdohlávý :*-( plačko.Najnovšie sa všetkého bojí.niekedy sa s ním nedá vôbec komunikovať,stále trvá na svojom.Možno robíme chybu a občas mu ustúpime,no inokedy trváme na svojom. ;-) Dr. nám povedala,že obdobie vzdoru trvá u niektorých detí do 5r.Super už sa teším,len ako to vydržať.

  • anonym
    06.04.2009, 16:10

    Ahoj, my  tiez teraz prezivame taketo obdobie, maly  ma tiez 2 roky. Tiez sa zacal hadzat na zem, ale nie je to take hodenie sa o zem na vzbudenie pozornosti, ale je to skor taky ventil jeho hnevu a nestastia, ked mu nieco nedovolime...
    Vtedy to riesim tak, ze ho necham, nech si poplace, lebo chapem, ze to potrebuje zo seba nejako dostat von, ale nesmie to prekrocit unosnu mieru, napr. aby si ublizoval alebo pod. On vacsinou place sam len chvilocku, par sekund, pol minutky a potom ma uz vola, aby som za nim isla...Vtedy mu p oviem, ze rozpravat sa budeme az vtedy, ked sa postavi a upokoji. Vacsinou sa postavi a pride za mnou aj ked este trosku mrnci, ale musim vidiet, ze sa snazi upojit a vysvetlime si, ze chgapem, ze sa mu to nepaci alebo je nestastny, nahnevany z toho a z toho, ale ze to teraz musi byt t akto a ponuknem mu nejaku zaujimavu aktivitu, ktora bude nasledovat po tej "zlej". Viem, ze vzdy sa to takto neda, takze obcas tu mame aj my bojove pole...ale vacsinou sa nam to zatial dari takto zvladat...
    Dieta potrebuje zo seba dostat hnev, ale vsetko ma svoje hranice...takze hryzenie by som v ziadnom pripade netolerovala a dieta potrestala. My trestame zakazom rozpravky, hudby, pripadne odobratim hracky. Musi byt oblubena, aby si to uvedomil...POdla okolnosti mu ju zoberiem bud do poobedia, pripadne poobede az do druheho dna, kedze spanok aj cez obed u neho znamena druhy den.  Dolezite je, aby dieta vedelo, za co dostalo trest, aby tomu rozumelo. A ak uz dame trest, staci jeden...nie, napr. vypnut telku a zakazat aj hru a pod... to nema efekt...
    Este u nas velmi dobre funguje kutik, kde sa moze vyhnevat, tam ho dam (u nas je to miesto pri konci sedacky v obyvacke, kde musi stat celom k stene, chrbtom ku vsetkym aktivitam...tu moze byt aj na zemi, aj dupat, aj plakat, kricat, proste tam moze. Takze ho tam vzdy dopravim, ak sa da:)
    Vacsinou si tam chvilku poplace a potom uz ma vola, odprosuje ma a slubuje, ze to uz neurobi... Vzdy sa presvedcim, ci porozumel, preco sa hnevam...
    Viem, ze som sa rozpisala a neviem, ci dostatocne zrozumitelne...ked tak to este mozem vysvetlit (niekedy pisem ako spaniel :ups: )

    A samozrejme, ako pisala mamicka predo mno, veeela lasky a trpezlivosti...
    ale aj doslednost, cize ak nieco zakazem, v ziadnom pripade nepovolim, lebo dieta place. Skor to urobim tak, ze mu poviem, ze ked sa upokoji, takl sa o tom porozpravame a mozeme sa nejako dohodnut, ale s placucim dietatom sa nedohodnem:) vies, ake je to zazracne? to slovko dohoda:) podmienkou ale je, ze nesmie plakat, inac nic nebude...
    Drzim palce nam vsetkym, aby sme to zvladli bez ujmy na zdravi vsetci:)
    erika
    Niekto moze namietat, ze sa to neda aplikovat pri dietati, ktore este nerozprava, ale my to robime asi od roka a pol a da sa:)

  • anonym
    06.04.2009, 19:44

    tak to aj mna zaijíma ako zvládnut odbobie vzodru, lebo starsieho to este nepreslo a mladsi este len začal a tiež ma niekedy uhryzne postípe, takze mám niekedy (pravidelne v obchode) dve hádzajuce sa deti.... :ups: ak viete niake taktiky alebo niake pravidla ktore mám vzdy dodrziavat poradte mi ich , niekedy som fakt zufalá, a najradsej by som ich vytrieskala po zadku ale to ma prejde a snazim sa ich niako ukecat myslím ze bitkou v takom stave nic nevyriesim skor to len zhorsím

  • anonym
    06.04.2009, 20:37

    Ahoj.Chce to vela trpezlivosti.Dieta v tomto veku skusa svojich rodicou co mu povolia a co nie.Dieta ked trucuje a hadze sa o zem,netreba si to vsimat ja viem ze je to tazke(ze clovek potrebuje mat poriadne nervy)ale ak mu raz nieco povolis-on si to  zapamäta a  moze sa stat,ze to po case bude vyuzivat.

  • anonym
    06.04.2009, 23:27

    Ahojte maminy, uf, nacali ste pre mna tiez velmi aktualnu temu, hoci...dcerka, 1 a 1/2r. sa nastastie este o zem nehadze, ale raz sa stalo ze si sadla a nedalo sa s nou pohnut, potom lahla, tak som odisla a nechala ju na dlazke...o chvilku pribehla. No stava sa nam, ze stale place, uz ani nevie preco, velmi prevelmi sa rozplace ked ozaj nie je nieco podla nej, v tu chvilu bud sa snazim vysvetlit, ked nepomaha (co vacsinou nie, asi este nie je zrela na nejake zdlhave argumenty) jednoducho odputam pozornost a to velakrat naozaj zaberie. No vo chvili ked je unavena a nevie zaspat, zazivam dost tazke chvile, chvilami deprimujuce pre milujucu mamu - najskor ma tuli, zrazu ma taha za vlasy, mravci, skriabe ma po tvari, najskor sa snazim pekne, na min to zaberie a opat.., potom som uz nahnevana a zahriaknem ju, vtedy sa mi otoci chrbtom a ked si myslim, ze uz konecne zaspava a ja sa tvarim, ze tiez, zautoci nanovo:(. Vtedy sa zdvihnem, poviem jej, ze ja ju lubim a ona mi ublizuje a zavriem dvere na izbe a odidem, predtym ju pripravim na to, ze pokial ma bude bit, necham ju tam samu. Ked odidem zacne plakat, krici na mna, chvilku odolavam a potom sa vratim s tym,ze jej poviem, ze toto sa nerobi, maminka ju lubi a dufam, ze uz vie ako sa ma spravat. Na 80% to zabera, ale vidis, nie na 100%. Toto je vsak môj problem, ja totiz velakrat velmi vela znesiem a potom vykypim, nakricim, capnem, niekedy mam fakt problem sa dostat aj ja do normalu, co ma tak dokaze ten moj drobec vytocit a pritom ju tak lubim, nechapem, ze tak nezvladnem situaciu, ale niekedy je toho v jeden den na jednu osobu naozaj dost. Potom ma to samozrejme velmi mrzi, aj si poplacem, hovorim si, ze uz sa nenecham vytocit, lebo ona nevie co cini, chvilu mi to presvedcenie vydrzi, ale opat zlyham. Liham si spat s vycitkami svedomia, ze uz sa to nezopakuje.... Moj uzasny manzel ma vsak utesuje, ze mala musi mat aj hranice, som s nou vela sama a tak je jasne, ze aj ja vycerpam "rezervu" a ze sa nemam nad tym stresovat, lebo mala ma lubi ako kona, chodi stale vysmiata a nema ziadne modriny, takze ta vychovna ju urcite ani nebolela :). No tak ja sa konecne upokojim, precitam si aspon jeden zaujimavy clanok pred spanim a idem nacerpat novu energiu do noveho dna :). Maminy, napiste, mavate aj vy taketo vycitky svedomia, ci ste fakt take super, ze ti drobci Vas nevyprovokuju?Aja

  • anonym
    07.04.2009, 13:04

    tak to je velka pravda ze uz nesmiem povolit co som raz zakazala  napr. len raz sme synovi dovolili sediet v aute bez autosedacky a nepriputani co si doteraz vycitam a potom este dalsi tyzden vymyslal pri jazde autom a chcel si odopnut pasy skusal ci mu povolim takze len raz ukazes dietatu ze sa to da aj inak a ono si hned zapamta ze takto je to lepsie a potom uz niet cest y spat.

  • anonym
    07.04.2009, 13:41

    Ńáš Jakubko to na nás tiež skuša hádzaním sa o zem a vreskom.Niekedy sa to už nedá počuvatˇ.:twisted: Mám na mále,aby som nevybuchla.Predýchavam.Má dva roky a neviem čo sa to s ním začalo robitˇ.Ako keby ho vymenili.

  • anonym
    07.04.2009, 14:05

    je to presne tak, deti skúšajú našu trpezlivosť,dá sa povedať kto s koho.My sme rodičia a my určujeme hranice,ale asi je lepšie ísť zlatou strednou cestou.Chceme ,aby boli deti slušne vychované a poslušné, :-) ale chceme aby sa vo svete vedeli presadiť a byť samostatné.Takže trpezlivosť a lásku tým nič nepokazíme.Výčitky svedomia občas mávam aj ja,myslím si že som občas až moc prísna. :-S

  • anonym
    07.04.2009, 14:12

    aja presne to iste robi aj moj syn, ked ho uspavam, najprvma hladka a potom ma zacne tahat za vlasy, poskariabe po tvari, ale snazim sa casto byt trpezliva a vysvetlovat mu, ze to sa nerobi, ze ho lubim a tak, presne ako si napisala ty.. no obcas sa stane, ze povolia nervy, dam ho nasilu lahnut aby uz spal, no samozrejme si to potom vycitam, ze ako som sa zle zachovala, ked ja ho nutim spat a on este nechce... no mam vycitky urcite... cize si potom aj poplacem, ze co to robim...

  • anonym
    07.04.2009, 14:19

    mamicky ja potrebujem poradit, lebo fakt uz neviem co mam robit. syn zacal len tak bezdovodne bit deti, ani nie, ze bit, ale ich potaha za ciapku, alebo tak poskriabe po tvari,chyti pevne za ruku, obijme ich tak, ze ich zvali niekedy na zem. neviem preco to robi. spravili sme ako my rodicia niekde chybu, malo sme sa mu venovali? obcas dostal aj po zadku, ked robil nieco zle, aj sme kricali, moze to byt tym? uz chcem aj vyhladat pomoc psychologicky, lebo sa velmi zle citim ak tak ublizi dietatu. prosim poradte mi!

  • anonym
    08.04.2009, 07:46




    Ahoj, nepises, kolko rokov ma tvoj syncek... Rozprava? Mozno je to u neho len forma nadviazania kontaktu s druhym dietatkom, ale nespravna... nevie, ako  na to. Vyskusaj sa s nim doma hrat tak, ze sa idete spolu hrat, napr, zober oblubenu hracku a pridi za nim a hovor za tu hracku : "Ahoj, pod sa so mnou hrat" a mozete sa nejako hrat, napr. stavat vezu z kociek alebo kreslit alebo co ta napadne, ale ide o to, aby videl ten spravny vzor, ako sa nadvazuje kontakt. A nabadaj ho k tomu, aby to vyskusal aj on, samozrejme nie, ze mu to rovno povies, ale nabadanim, obklukou...Deti sa ucia prostrednictvom hry... Vzdy, ked pojdete von, tak sa mozete porozpravat o to, co budete vonku robit , napr. "Pojdeme na ihrisko, budu tam deti. Ked sa s nimi budes chciet hrat, zoberies si napr. loptu a prides za chlapcekom a povies mu POD sa hrat..." alebo len "POD"-to v pripade, ze tvoj syncek este nerozprava, ale taketo jednoduche slovo sa moze naucit, ak mu ho budes stale opakovat.
    Agresivita u deti je vacsinou len dosledkom neschopnosti komunikovat tak, aby sme si rozumeli. Deti su frustrovane, nestastne z toho, ze im neorzumieme a tak robia zufale ciny ;)

    A co sa tyka toho, co spravit v situacii, ked uz dietatu ublizi, tak to ho zober nabok, dalej od ostatnych deti, chyt ho pevne za ramena, tak, aby sa na teba musel pozerat a razne mu povedz uz podla toho, kolko moa rokov " No, no, alebo to sa nerobi, nie je to spravne, dietatko to boli. Ak sa s nim chces hrat, povedz mu to... Ak to este raz urobis, hned odchadzame" A to aj dodrzat. Ak by len upozornenie nepomahalo, tak treba odist hned po tom, ako to spravi, ale vysvetlit mu, preco odchadzate.

    Urcite sa to nezmeni hned po prvej hre, po prvom zasahu na ihrisku. Treba sa to ucit. Dolezite ale je, aby dieta videlo a vedelo, ze to sa nerobi, ze je to  nespravne. Nutne ale je ponuknut mu alternativu, naucit ho spravny sposob. Ono sa uci pozorovanim, mozno to niekde videl u ineho dietatka, tak skusa, ci to funguje ;) deti nie su zle, len sa ucia...

    Prajem ti  vela stastia a trpezlivosti:) asi je to dlhy prispevok, ale snazila som sa ti profesionalne poradit (je to moja praca) a zaroven co najstrucnejsie.... Neboj, zvladnete to, pre deti je to uplne prirodzene, len to nemozeme nechat tak...:) drzim palce;)
    erika

  • anonym
    08.04.2009, 12:55

    Ahoj , tak môj syn má dva roky a tiež bil deti vždy keď nejaké zbadal. Hneď zaútočil, dieťa poškriabal, poštípal sotil. Trvalo to takmer 5 mesiacov. Vždy som mu vysvetľovala, že deti sa nesmú byť, že ich to bolí, že sa chcú s ním hrať. Už to vedel aj on doma mi opakoval, že nesmie ich byť, lebo potom plaču a keď sme niekde prišli tak to spravil znova. Capla som mu aj po ruke , zobrala ho preč.Chodili aj sme cvičiť a tam som chodila za ním ako policajt a už keď som videla, že ide útočiť tak som zakročila. On potom nemal rešpekt ani pred dospelým, aj tých capol keď išiel okolo. Ale prešlo ho to. Našťastie. Asi potrebuje čas a vysvetlovaťmu to, že to nesmie a deti to bolí.
    A tiež sa skúšal hádzať o zem, ale keď videl že ja som sa to nereagovala, prekročila som ho tak to vzdal.No , ale ako som tu čítala, že deti to skúšajú okolo toho druhého roka tak dúfam, že to nebude znova robiť.  Ahoj

  • anonym
    08.04.2009, 13:49

    erika dakujem velmi pekne za odpoved, budem urcite skusat vsetko co si mi napisala. a zabudla som, ma dva roky. ja mu stale opakujem dookola to iste, ze sa to nerobi, ze to boli, no zatial to este nezabera. niekedy to robi aj vtedy, ked mu niekto nieco zoberie, alebo mu niekto nieco neda. vtedy ho stale zoberiem a odnesiem si to aj ja. no nejak to budeme musiet zvladnut, cakam este aj druhe dieta,tak mozno sa nieco zmeni ked sa narodi. alebo sa mylim? rozmyslala som, ze ho dam aj do skolky,ale asi nie. bude mat dva roky aj 4 mesiace, ale stale by som sa len trapila, ze tam niekoho bije, stipe, hryzie a podobne. este raz dakujem velmi pekne.

  • anonym
    08.04.2009, 13:52



    aj tebe dakujem za prispevok, viem, ze nie som v tom sama, ale ked sa mi hodi na zem na ulici, ze ho odnekial beriem, tak mi je strasne, kazdy len zazera. urcite budem stale dookola mu vysvetlovat, ze sa to nerobi... a nemyslela si, ze to mozu robit deti okolo tretieho roka? kedze tvoj ma dva roky?

  • anonym
    08.04.2009, 14:39

    Nemas za co, snad to aspon trosku pomoze. Pre deti okolo 2-3 rokov je to naozaj normalne...Ak si aj niektora mamicka mysli, ze jej dieta to robit nebude (myslela som si to naivne aj ja), tak ono to pride na kazdeho, mozno v inej podobe... Aj mne sa dnes Luky hodil vonku na zem, lebo bol nestastny, ze sme nemohli ist tam, kam chcel on... Isla som dalej a po par krokoch som ho zavolala, ale on volal mna za nim. Povedala som mu, ze kym sa  nepostavi, nebudeme sa rozpravat. To robievam aj doma a zabera to...
    Vsetko chce len trpezlivost a lasku, ale aj tvrdost a doslednost... A na to, co si myslia ludia, kasli...Dolezite je dieta. Ak zisti, ze vonku sa spravas inakk ako doma, tak to vyuzije a zacne sa ti hadzat o zem vzdy, ked bude chciet nieco dosiahnut.  Ako som uz pisala v prvom prispevku na zaciatku, dieta sa potrebuje tiez vyhnevat, dostat to zo seba von, ale musime dbat na to, aby si neublizilo.
    Ak bije deti aj vtedy, ked mu nieco zoberu alebo nedaju, skus ho naucit, ako sa branit inac  nez bitkou. Ja Lukaska ucim na "Neber mi to"...Dieta sa musi vediet aj  branit.Ked nieco chce, MUSI poprosit vzdy a v KAZDEJ situacii, robi to uz od roka, vtedy len ukazoval ruckami, postupne hovoril "PO" a tak dalej... Ak sa stane, ze mi alebo niekomu inemu berie nieco bez poprosenia, nepustim to z ruky, nepodam mu skor, ako nepovie "zazracne slovicko" a tiez aj "dakujem". A k tomu ho vediem aj na ihrisku...Mnohe mamicky sa mi cuduju, ze naco ho trapim...Ale ja si myslim, ze takto je to spravne. A zatial teda detom nic netrha. Ak nico chce, poprosi, ak mu nepozicaju, je smutny, place. Vtedy si ho pritulim a poviem mu, ze viem, ze je z toho smutny, ale ze dietatko sa teraz chce hrat s tou hrackou a ponuknem mu inu. Medzi "nasimi detmi"-t.j. detmi, s ktorymi sme kazdy den v kontakte, krasne funguje pravidlo "poziciam za chvilocku". Dieta ma cas sa psychicky pripravit na vzdanie sa svojej hracky a striedaju sa...

    Tak ale to uz je zase o inom...Nechcem sa robit mudra, na kazde dieta zabera nieco ine, ale na tu nasu skupinku plati toto pekne a tak nastastie nemusime moc konfliktov riesit...Respektujeme, ked nieco nechce pozicat, ale snazim sa ho nenasilne presvedcit, aby aspon na chvilocku pozical...Ako napr. dnes trojkolku, kamarat az plakal od smutku, lebo Luky sa zatal a nechcel...Tak som mu pripomenula, ako mu Timko pozical svoje naradie...A ze teraz je smutny...Ze by to bolo od neho velmi pekne, keby pozical a ze ved sa budu striedat...Za chvilocku, ako sme sa dohodli, uz bez problemov ponukal Timkovi trojkolku a potom sa pekne striedali... Ucime ich dohodnut sa vzdy a za kazdych okolnosti, zatial to ide:) dufam, ze aj nadalej:) zatial sa este nikdy necapli alebo inak si neublizili...:) ale nasilu im hracky neberieme, takze vedia, ze sa mozu slobodne rozhodnut...
    Juuj, to je zase dllhy prispevok...prepacte :ups:

+ -
Príspevkov: 20