Diskusie

Bútľavá vŕba

anonym, 28.03.2009 16:27

výchova detí

:s ahojte mamičky dúfam že mi pradíte, mám dve detičky chlapcov a v poslednej dobe mám pocit , že mi prerastajú cez hlavu, ba priam skáču po nej, neviem kde som urobila chybu vo výchove, za všetko mi plačú ked im niečo nepovolím sú v období vzdoru, v poslednej dobe po nich aj ja  len ziapen. Na muža sa vobec nemozem spolahúť , ten má názor  taký vraj som na nich veľmi prísna a len po nich stekám, od rana do vecera je v robote okrem nedele, a aj ked má chvilku čo by mal byť s nami tak radsej ide von porozprávať sa so susedom. Takze ziadna snaha. Pritom mi stále vyhadzuje na oci aka  som leniva a ine mamičky to zvládajú bravúrne len ja som jak spomalený film to mi tiez na sebavedomí nepridáva. Ked sa snazím aby ma chalani posluchali tak niekedy musím zvýšiť hlas a to ma potom velmi mrzi, občas dostanu aj na zadok  a to už mi vykrikuje  muž ze ma dá na socialku že týram svoje vlastne decká , pritom ich velmi lubim, nedokážem byť bez nich jeden den, ked ich niekto varuje som nervozna nedokázem sa uvolnit, vypnut ani na minutu, a v tom je asi moj problem ze nedokážem oddychovať, Odraza sa to aj v nasom manzelstve , teraz je to medzi nami asi tak , ze keby nebolo deti tak už  dávno od muza odídem ale nemám s detmi kam ísť,  tak mi prosím poradte ako ich mám vychovávať správne a nebit pri tom nerozna (mozno ma tu niektore odsudite ale nato naozaj tuto temu nezakladám skor hladám radu niakej ochotnej maminy) viem ze krikom sa nic nevyriesi. Su aj pekne dni kedy sa spolu pekne hráme, spievame si , alebo sa mojkáme v posteli ale tych je naozaj málo oproti tym zlym dnom. Pre mna je horor u ž len návsteva potravin, niekedy radsej obchádzam obchod oblúklom lebo ked si prestavím , ze sami tam budu hádzať o zem lebo chcu zuvacky alebo cokoládu tak radsej ani nikam nechodím. Ten starsí dokonca uz začal tak papulovať, že on tu rozkazuje a ja ho budem posluchat takze to už je naozaj veľmi zlé.  Poradte ako z nich mám vychovať  dobrých ludi, ked nemajú dobrý obraz vo mne , a ked sa poobzerám okolo seba vsade sami pubertaci s cikaretami v rukach a to majú len 13 r tak mám v hlave hrozného strasiaka, aby tak neskoncili aj moji chalani a budem im doma dohovárať kolko chcem. Ked som na nich prísna, ze im nieco nedovolím , tak mi tu placu hádzu sa mi o zem. Ked som skusala terapiu pevnym objatim tak mi muz doslova vynadal ze ich tyram. Tak co mám teda robiť viem ze to je zmätený príspevok ale asi tak sa teraz cítim. Ako ich mám vychovávať aby som nemusela zvyšovať hlas dá sa to vobec.

  • anonym
    28.03.2009, 16:57

    Ahoj, v prvom rade: myslím, že nikto nemá právo Ťa odcudzovať.

    Máš to ťažké najmä preto, že Ti manžel nijako s deťmi nepomôže. To si neviem ani predstaviť, lebo mne pomáha aj manžel aj staršia dcéra s menším synčekom. Ona bola pokojné dieťa, ale malý je oveľa živší, vie sa aj nahnevať, a nervačiť a to má len necelý rok a pol. Aj ja niekedy zvýšim hlas, ale väčšinou až keď opakujem svoju požiadavku 2-3 krát a neregistruje ma, potom je to o niečo hlasnejšie, ale tiež som si všimla, že sa to míňa účinku, takže krik je asi zbytočný. No pri takomto malom dieťati niekedy vysvetľovať je márne, ešte všetkému nerozumie. Ale jednu vec možno poradím, my s dcérou máme jednu takú taktiku, že keď sa niekedy nahneváme, vytrieskame sa do vankúšov. A poriadne, až kým sa nezačneme smiať. Všetok hnev sa tak uvolní a je to aj zábava.  Dieťa vraj má mať aj takýto kútik, kde sa má právo hnevať a uvolniť svoj hnev.

    Raz som v televízii videla, ako  psychologička riešila podobný problém tak, že dieťa odviedla do inej izby a vysvetlila mu, že ma porozmýšľať nad tým, čo sa stalo, čo urobil a potom má prísť, keď sa ukľudní. A naozaj po chvíli prišiel kľudnejší.

    A ešte som čítala, že uvolňujúcu pôsobí aj vyplazovať jazyk pred zrkadlom, ( nie nadarmo to deti robia) len treba zase deťom vysvetliť, že je to zábava len doma pred zrkadlom. Niektorí ľudia by to vonku asi nepochopili, ale zase  druhá vec, či by ti na tom záležalo, čo si myslia iní, mne ani nie. Beriem to ako také cvičenie, a vtedy aj deti pochopia, to nemá iný význam......

    Tak možno Ti je to smiešne, ale momentálne ma iné nenapadá, ak ma napadne, tak ešte napíšem. Držím Ti palce. Jana:-D

  • anonym
    28.03.2009, 17:31

    Aj ja deti zvladam obcas hrozne. Ale co sa tyka toho hadzania sa v obchode, to som so starsou dcerou vybavila hned v zaciatkoch. Aj my sme mali hodenie sa o zem v obchode, ked som nieco nechcela kupit. Ludia sa obzerali, a ja som spravila len jedno. Vobec som si ju nevsimala, obisla som ju a pokracovala som dalej v nakupovani. Samozrejme, ze som ju pozorovala kutikom oka. Aj ludia sa pozerali, ale nikto nic nepovedal. A stalo sa to, ze sa mala zdvihla, pekne ku mne prisla a spolu sme isli dalej. Potom to skusila este raz, reagovala som rovnako a mali sme pokoj. Teraz, ked jej poviem, ze nic nekupime, nevadi. Ked poviem, ze kupime len jednu vec, tak posluchne.

    Aj ja mam toho vela. Mame prvacku a aj dvojrocnu dcerku. Okrem toho robim manzelovi uctovnictvo a zacala som aj studovat. Aj ja som unavena a podrazdena. Ale snazim sa byt kludna. Ale pri tej druhej je to horsie. Je tvrdohlava, a tak pri nej si toho este uzijeme. Ta starsia ma rozum, da sa jej vsetko vysvetlit.

    A tak mas len jednu moznost. Bud uvolnenejsia, oddychni si, kasli na pracu doma. Moja odpoved na to, ked nebolo nieco spravene bola: ked ti to vadi, urob to ty. Aj ty mas dve ruky. A tak manzel nerype. Ani on toho vela nespravi. A ja to urobim az vtedy, ked mam cas a chut.

    Vsetko nemusi byt tip-top.

     

     

     

  • anonym
    28.03.2009, 19:07

    ahoj ja ti moc neporadim,ale aspon pochopis ze nie si sama co ma taky problem.U nas je to viac menej rovnako len ja nemam dve deti ale len jedno a aj to nezvladam :*-(
    tiez je pre nas horor nakup v potravinach ,reve a hadze sas o zem pri kazdom vyklade kde su aj hracky.Na moje dieta nezabera ziadna vychovna poucka ci ucebnica.Tiez mame pekne dni ked sa hrame pekne spolu a tak dokonca aj take ze sa hra sam :D  ale vela vela takych dni ze aj kricim,aj po zadku dostane lebo mi prasknu nervy a potom si vycitam aka som zla a neschopna matka.

    Tiez skusam terapiu pevnym objatim ale mam dieta co sa objimat absolutne nechce :roll:  je to boj ked ho chcem objat,niekedy je to horsie ako odsavanie soplov.
    Drzim ti palce,ja sa utesujem ze je to obdobie vzdoru a ze treba vydrzat :tup:

    neboj sa si dobra matka :tup: :heart:

  • anonym
    28.03.2009, 21:05

    Ahoj. Od tvojho manzela vobec nie je fer jeho pristup. A ak to nahodou hovori rovno pred chlapcami, tak ti pekne podkopava autoritu. A potom naco by ta oni posluchali, ked aj tatino ma vyhrady. A este aby ti hovoril, ze si leniva, tak to by som si vyprosila. Asi nezazil, co je to byt s detmi cely den. Mala by si mu to co najskor dopriat. Aj tebe by to pomohlo. Ked clovek chodi do prace, odreaguje sa cez vikend. Ale my na MD to tiez potrebujeme. Preto by kazda mamima, aby si udrzala dusevnu rovnovahu, mala mat pravidelny cas len pre seba bez deti. Napriklad ist si zacvicit, do jazykovky....sadnut si s kamaratkami, pripadne vecer sa s nimi zabavit, nech manzel postrazi. Nam to celkom funguje.
     Nepises kolko rokov maju chlapci, ale tipujem nieco medzi 1.5 - 3. Vtedy je obdobie vzdoru najhorsie. Kazda mama sa s tym potyka a vobec to nie je jednoduche. A myslim, ze kedze nie sme stroje, tak to nejde ani bez toho kriku a vybuchu a pod.... Ale snaz sa aspon co najviac byt kludna, (ich tesi, ked ta vytocia) a stale opakuj poziadavku. Kusni do jazyka a vydrz. Oni su kuzelni, ked zistia, ze ty si skalopevne presvedcena o tom co hovoris a nezmeni to ani par volov.  Inak, co sa tyka obchodu, rada uvedena vyssie je super.
    Ja mam chlapcov 1.5 a 3.5. Ten starsi je od narodenia narocne dieta, kvoli vsetkemu hned rev, obdobie vzdoru sme si doslova "uzili". Ale mozem ta potesit, teraz je to uz super. Uz je z neho rozumny skolkar, samozrejme, ze niekedy protestuje a pod, ale to sa uz neda porovnat. My sme skusali vsetko. Metodou pokus - omyl. Spatne viem povedat, ze netreba byt prehnane tvrdy a na vsetkom bazirovat. Treba si zvolit par veci, na ktorych ti naozaj zalezi a ostatne az tak neriesit, pripadne im dat na vyber. Priklad: ked si nechcel dat kvapky do nosa, tak som nezacala "Pod ideme si dat kvapky" ale hned: "Das si kvapky postojacky alebo posediacky?" a ked nahodou povedal "Urobim stojku", tak som povedala "Super!" Nad niektore veci som sa povzniesla, ako napr. ze doma robia neustale neporiadok...uz sa len utesujem, ze casom to bude lepsie.Napr., ked bol mensi, tak som neriesila, ze v papuckach skace po posteli alebo gauci... a pod., lebo som si uvedomila, ze by som fakt naozaj cely den nic ine nerobilka, len po nom ziapala. A potom fakt prisiel, cas, kedy som to uz mohla vysvetlit, ze sa to nerobi. A terapia pevnym objatim sa mi velmi osvedcila. Vobec to nie je tyranie. Prave naopak, ja som to uspesne pouzila aj v situaciach, ked som uz bola vnutorne tak vypenea, ze keby som ho nechytila, tak by som ho asi ztlkla. Tak som cely adrenalin pretransformovala do objatia. Chce to naozaj silu a vydrz, niekedy trva dost dlho, kym sa dieta ukludni,. ALe casom to pochopi a ukludni sa skor.
    Uf, nejako som sa rozpisala. Dufam, ze som ti aspon trochu pomohla.A vobec nie si zla mama. Len dobre mamy mavaju o sebe pochybnosti, lebo chcu veci robit co najlepsie. A vychovavat deti vobec nie je jednoduche.
    Drzim palce!

  • anonym
    28.03.2009, 21:11

    súhlasím;-) 

    myslím, že maš asi z manželom nejaké problemy, možno veci nevypovedané a ista nervozita sa potom prenáša aj do vzťahu s deťmi. Keby ti normálne pomohol, nebola by si ani na deti taka nervozna.  Si dobrá mama:tup: ;-) , len trošku unavená a zo strany manžela asi nepochopená:-S

  • anonym
    28.03.2009, 21:14

    Neboj,toto je urcity vek  ked deti trucuju,hadzu sa o zem,ale je to len obdobie ktorym musi dieta prejst.Netreba im vela dovolovat,pretoze oni si zvyknu na to a ked im nie je nieco po voli tak ti trucuju a hadzu sa o zem.....    .
    V prvom rade by mali rodicia drzat spolu.Ked deti dostanu od teba po zadku,alebo zvysis hlas,tak muz by mal stat pri tebe a nemal by ti hovorit,ze preco ich bijes,zastavat ich.Samozrejme vela robi aj to ,ked ti manzel nie je casto doma(nevidi to,ze ako tazko je vychovavat dieta sama),ze su to poriadne nervy.
    Som toho nazoru,ze dietatu neuskodi dat mu po zadku a mat prisnejsiu vychovu,pretoze sa moze stat (ako si pisala v prispevku),ze ako 13 rocny bude fajcit,flakat skolu atd.....    a potom uz je niekedy pozde ich prevychovat.

    .....drzim palce..... 

  • anonym
    28.03.2009, 21:17

    ahoj,

    k tomu nakupovaniu - dohodni si so synmi jasné pravidlá a vysvetli im dôsledky, ktoré nastanú, pokiaľ porušia dohodnuté pravidlá. Napríklad, že im v obchode kúpiš jednu sladkosť´, ale len pri každom druhom nákupe alebo niečo podobné (to ako sama uvážiš) a pokiaľ by začali v obchode protestovať, tak proste budeš pokojne pokračovať v nákupe, zaplatíš a aj odídeš (keď bude nutné, bez nich). Musíš im toto všetko vysvetliť doma - pravidlá a dôsledok a aj tesne pred nákupom (aspoň pokiaľ si nezvyknú) no a samozrejme hneď ťa pri prvom nákupe vyskúšajú, takže musíš byť potom dôsledná a všetko spraviť tak ,ako si im vysvetľovala. Snaž sa pravidlá a dôsledky vysvetliť kľudne, nie  prísnym hlasom, ale priateľsky. Potrebuješ s deťmi spolupracovať, nesmú mať z tvojho hlasu pocit, že máš nad nimi moc. Hlavne keď ti starší povedal, že on tu rozkazuje...ako si na to reagovala? on tým dáva najavo, že s niečím nie je spokojný..že nemá pravidlá..nevie odkiaľ pokiaľ..toto by ti nemal hovoriť. Nemáte si rozkazovať, máte si spolu v dobrom určiť pravidlá a hranice, odkiaľ pokiaľ.

    A s tým fajčením a strachom o chalanov - to sa bojíme každá matka, ver mi! Ale keď budú poznať tvoje názory, že tebe sa to nepáči, lebo si tým kazia zdravie atď. a budeš si za tým názorom stáť pri každej príležitosti a takisto budú vedieť, že by si bola veľmi smutná a veľmi ťa bolelo, keď by si ich tak videla...

    v ostatnom to platí takisto..dohodni si s nimi pravidlá a dôsledky a buď v ich uplatňovaní dôsledná. Krik ani bácanie detí ti nepomôže, skôr to situáciu zhorší. Radšej ponúkni trest napr. "kľudnú stoličku", alebo nejako ju spoločne nazvite..alebo iné miesto, kde sa pri neposlúchaní deti posadia a budú nad svojim správaním rozmýšľať.. A hlavne, keď občas zvýšiš na nich hlas, alebo budeš mať z iného pocit zlyhania, netráp sa tým, neobviňuj sa..každý sa mýli, zareaguje občas tak, že s tým neskôr nie je spokojný...aj ty máš právo na omyly.

    A manžel - stanov si aj voči nemu svoje vlastné hranice. Naozaj, ak sa mu nepáči, že kričíš na deti, alebo ich biješ, tak je to aj jeho zásluha a problém. Mal by ti odťažiť z tvojich povinností a pomôcť ti s výchovou synov. Mali by ste sa sami v kľude o tom porozprávať, tiež si dohodnúť pravidlá, určiť si povinnosti.. ty sa aspoň snažíš dobre deti vychovať, na rozdiel od neho (musí si nájsť čas na deti, ak chce niečo zmeniť)

    hlavne si ver a aj voči sebe si stanov hranice, za ktoré nezájdeš, aby si sa nezničila.

  • anonym
    29.03.2009, 08:30

    :tup: :tup: :tup:  ja nie som autorka,ale ďakujem za túto vetu...som sa zamyslela...:tup: :tup: :tup:

  • anonym
    29.03.2009, 08:39

    Ja by som len tolko este dodala,NEROB SI TAžKÚ HLAVU Z ĽUDÍ,ktorí krútia hlavami a pohoršujú sa nad tým "...ako sa tie deti hádžu o zem,a ako ich matka nezvláda a nevie ich vychovať..."

    Taketo a podobne poznámky púštaj 1. uchom  dnu a 2. von..;-)  Moja svokra (a všetky jej známe,ktoré ku nám chodia..) tvrdia že ich deti-čiže dá sa povedať,naša generácia,nevzdorovala....že to len tie moderné deti...:lol: :lol: :lol:  tak to len tak na zasmiatie...;-)

  • anonym
    29.03.2009, 10:20

    vidíš a moja mama povedala, ked som sa sťažovala na moje deti, že ja som bola taká istá, ak nie horšia:lol:

    na vzdorovanie zaberá jediná vec a to ignirácia, proste v tomto človek musí byť zásadový a nepovoliť ... a čím je dieťa staršie, tým dokáže vrieskať dlhšie:roll: Ak sa to stane vonku, v obchode, dieťaťu sa ani neprosiť, ani netrestať, len ho vyniesť von, niekde bokom a tam ho nechať, nech sa samo upokojí. Horšie je v tvojom prípade, že sú dvaja a asi sa pekne v tomto doplnaju:-S  

  • anonym
    29.03.2009, 12:20

    :wink: ahojte maminky, dakujem vám všetkým za podporu, vdaka vasím slovám som si vstúpila do svedomia, musím byť zásadová a a nehladat za vsetkymi mojimi cinmi len to co som spravila zle , skor to čo som spravila dobre. Myslím že aj deti budu kludnejsie. A hlave musíme si doma urcit pravidlá...to v prvom rade. Starsí to myslím pochopí rychlejsie má styri roky takze už tak nevystrája vcera vecer si dokonca sám dobrovolne upratal hracky a to bez akéhokolvek kriku, pekne som ho pochválila a isli sme spat s dobrym pocitom na dusi, ze to pojde, len treba chciet, dobrym slovom asi skor nieco dosiahnem. Co sa tyka muza, nad tym sa uz ani nepozastavujem, ked mu poviem nech si to vyskusa on , byt s nimi cely den a nenervovat sa ako keby som to do vzduchu rozprávala. No co už budem si musiet poradiť sama. S tou stoličkou na ukludnenie to vyskusam a to mu mám kázat sa ísť ukludnit na stoličku ked niečo vyvydie napr. sotí mladsieho alebo vzdy ked neposluchne. AKo ste to robili vy... na mladsieho som skusala pevno ho objat ked sa zacal jedovat , ale myslim ze ho to este viac rozjedovalo.

  • anonym
    29.03.2009, 12:38



    povedzi dopredu pravidlo, že ak napr. sa bude hádzať o zem, tak zakaždým sa pôjde ukľudniť do "svojho kútika na svoju stoličku" a keď porozmýšľa nad svojim správaním, môže sa vrátiť a budete sa spolu hrať a pod...závisí od toho, čo spraví, že ho budeš chcieť "potrestať". Vždy musíš dopredu vysvetliť pravidlo a dôsledok, aby vedeli dopredu, čo ich čaká, ak porušia dohodu. Vtedy trest prijmú ako následok svojho vlastného konania, nie ako tvoju  moc nad nimi (a ich bezmocnosť).  A ešte je dobré, keď neposlúchnu na prvé slovo, povedať im, že pokiaľ napočítaš do troch, nech napravia svoje konanie a ak potom neposlúchnu, tak až potom príde na rad "stolička".

    čo sa týka toho mladšieho a objatia - musíš skúšať. Na niekoho platí ignorácia, na niekoho objatie a nehovorenie, na niekoho chlácholenie...inak ak ťa veéééľmi nahnevajú, nie je zlé im to povedať a že sa ty potrebuješ ísť na chvíľku ukľudniť do čojaviem napríklad kúpeľky kde sa zavrieš a predýchaš..(tak sa vyhneš kriku a nechcených vlastných reakcií:wink: ) mňa je niekedy ľahké vytočiť a keď nechcem kričať, poviem, že ma nahnevala a musím sa ísť na chvíľku ukľudniť, kde budem sama..a asi aj malá sa zamyslí, že niečím ma vytočila a čím to asi bolo.

    držím palce!!! ver si a nehnevaj sa na seba, ak sa ti niečo nezadarí tak ako by si chcela. Radšej o tom porozmýšľaj, ako to nabudúce urobiť lepšie. Každý deň môžeš začať od začiatku:wink:

  • anonym
    29.03.2009, 13:59

    ...ja som chcela zaviesť tiež "kútik" na ukľudnenie...tak sme raz dcerke (3,5 roka) keď vyvádzala,povedali aby sa išla ukludniť do kútika... A ona,herečka,že "mamíííí,ocíííí a kedy ideme do toho detského kútika?!?!?!":lol: :lol: :lol:  ...no a hnevaj sa na to....:heart:

  • anonym
    29.03.2009, 14:07

    My mame troch syncekov (4 roky; 2,5 roka a 8 mesiacov).
    V knihe Jamesa Dobsona "Vychova chlapcov" (odporucam) sme sa s manzelom docitali, ze muzi maju prirodzenu schopnost ignorovat vsetko, co sa ich bytostne netyka a co nie je pre nich dolezite. Chlapci zazrakom :D  tuto schopnost ziskali tiez.
    Preto treba pouzivat (a u nas to zabera) kontakt, t.z. dotyk, pohlad z oci do oci, tichy ale dorazny hlas, jasne podanie ulohy.
    Ked chcem, aby chlapci nieco urobili, tak ich chytim za ruky, pozeram sa im do oci a poviem razne, co od nich ocakavam. Ak by som po nich len kricala, nepomohlo by to. Ale dorazne kladene poziadavky, ignorovanie ich trucovania a vymyslov velmi pomaha. Aj ked vymyslaju, a vidia, ze to so mnou nepohne, prestanu. Ci skor sa s tym zacne, tym lepsie. A nikdy nie je neskoro.
    A este nieco - chlapci potrebuju vybeh, aby skrotili svoju energiu. Preto dbam nie na upratovanie bytu, ale na to, aby sa poriadne vysantili, vyskakali, vybehali. Potom su ako barancekovia.
    Tiez potrebuju vela objatia; pocut, ze su milovani a ze su uzasni, sikovni a neskutocne dobri. Pohladit pocas ich santenia, chytenie za ruku, bozk na lice ...  A presne to plati aj na muzov - chvalit, uznavat, podporovat a klast jasne podane poziadavky.
    Zelam kopec energie, trpezlivosti a lasky.

  • anonym
    29.03.2009, 18:43



    :tup: :tup: :tup: :tup: :tup: :tup: :tup: :tup:  Super príspevok:!: :!: :!:   Jana

+ -
Príspevkov: 15