výchova detí
:s ahojte mamičky dúfam že mi pradíte, mám dve detičky chlapcov a v poslednej dobe mám pocit , že mi prerastajú cez hlavu, ba priam skáču po nej, neviem kde som urobila chybu vo výchove, za všetko mi plačú ked im niečo nepovolím sú v období vzdoru, v poslednej dobe po nich aj ja len ziapen. Na muža sa vobec nemozem spolahúť , ten má názor taký vraj som na nich veľmi prísna a len po nich stekám, od rana do vecera je v robote okrem nedele, a aj ked má chvilku čo by mal byť s nami tak radsej ide von porozprávať sa so susedom. Takze ziadna snaha. Pritom mi stále vyhadzuje na oci aka som leniva a ine mamičky to zvládajú bravúrne len ja som jak spomalený film to mi tiez na sebavedomí nepridáva. Ked sa snazím aby ma chalani posluchali tak niekedy musím zvýšiť hlas a to ma potom velmi mrzi, občas dostanu aj na zadok a to už mi vykrikuje muž ze ma dá na socialku že týram svoje vlastne decká , pritom ich velmi lubim, nedokážem byť bez nich jeden den, ked ich niekto varuje som nervozna nedokázem sa uvolnit, vypnut ani na minutu, a v tom je asi moj problem ze nedokážem oddychovať, Odraza sa to aj v nasom manzelstve , teraz je to medzi nami asi tak , ze keby nebolo deti tak už dávno od muza odídem ale nemám s detmi kam ísť, tak mi prosím poradte ako ich mám vychovávať správne a nebit pri tom nerozna (mozno ma tu niektore odsudite ale nato naozaj tuto temu nezakladám skor hladám radu niakej ochotnej maminy) viem ze krikom sa nic nevyriesi. Su aj pekne dni kedy sa spolu pekne hráme, spievame si , alebo sa mojkáme v posteli ale tych je naozaj málo oproti tym zlym dnom. Pre mna je horor u ž len návsteva potravin, niekedy radsej obchádzam obchod oblúklom lebo ked si prestavím , ze sami tam budu hádzať o zem lebo chcu zuvacky alebo cokoládu tak radsej ani nikam nechodím. Ten starsí dokonca uz začal tak papulovať, že on tu rozkazuje a ja ho budem posluchat takze to už je naozaj veľmi zlé. Poradte ako z nich mám vychovať dobrých ludi, ked nemajú dobrý obraz vo mne , a ked sa poobzerám okolo seba vsade sami pubertaci s cikaretami v rukach a to majú len 13 r tak mám v hlave hrozného strasiaka, aby tak neskoncili aj moji chalani a budem im doma dohovárať kolko chcem. Ked som na nich prísna, ze im nieco nedovolím , tak mi tu placu hádzu sa mi o zem. Ked som skusala terapiu pevnym objatim tak mi muz doslova vynadal ze ich tyram. Tak co mám teda robiť viem ze to je zmätený príspevok ale asi tak sa teraz cítim. Ako ich mám vychovávať aby som nemusela zvyšovať hlas dá sa to vobec.