Diskusie

Vytvoriť diskusiu

Bútľavá vŕba

anonym, 25.03.2009 12:03

Mate niekedy pokrk svojich deti

proste cakate pokym zaspia, hodiny , minuty. Nechce sa vam donekonecna hrat, rozpravat, ukazovat, karhat. Proste mate chut si lahnut akaslat na vsetko.

  • anonym
    25.03.2009, 12:22

    Ja pracujem na 5 hodín a už po 3 hodinách pozerám na hodinky, teším sa domov na deti. Je pravda, že keď mám nejakú prácu, ktorú je nutne urobiť, tak som rada, že mi staršia dcéra zabaví mladšieho syna. Občas je plačlivý, aj to nočné vstávanie je niekedy náročné, ale poviem si, som tu pre nich, prejde to, nebude to trvať  večne....
    Keď je toho naozaj veľa, mám toho dosť, ale učím sa ovládať.....večer si ľahnem spolu s deťmi, to ma ukľudní a potom, keď zaspia si dokončím v kľude čo som nechala nedokončné.

  • anonym
    25.03.2009, 12:39

    Niekedy túžim vypadnúť na pár dni preč a venovať sa len sebe. Čítať, spať a plávať v teplej vode.

  • anonym
    25.03.2009, 12:44

    "Odivujem" matky, ktore o sebe tvrdia, ze su nekonecne trpezlive. Myslim si, ze sa len nechcu priznat, ze aj oni sem-tam zlyhaju, alebo potrebuju vypnut, lebo maju uz vsetkeho po krk. Ja zlyham, castejsie nez chcem, tiez vela krat cakam, kedy budem mat chvilku cas pre seba. Nie si sama! A ked ti bude nejaka tvrdit, ze je super mama, tak to pust jednym uchom dnu, druhym von.

  • anonym
    25.03.2009, 13:35

    Aj ja mam niekedy maleho po krk, to asi kazda, ved nie sme stroje. Ja mam ale pred ocami moju mamu - ked jej nebolo do reci alebo mala zlu naladu, tak si lahla, zavrela sa do spalne s tym, ze jej mame dat vsetci pokoj a bola nevrla, alebo nas ignorovala, ked sme ju so sestrou volali, ze nech sa ide s nami hrat, lebo sme tieto jej stavy nechapali. Takto sa to stavalo casto a ked na mna pride taka chvilka, tak hned ma to prejde, lebo som sa ako male dieta vtedy citila velmi neprijemne a smutno - hrala som sa iba s tatom a sestrou a mama bola kdesi inde.... no nechcem aby sa takto citilo moje dieta, takze ma to sice stoji dost sebazaprenia a predychania ale poviem si, ze moje dieta nemoze v podstate za to ako sa citim, tak preco by si to malo odniest prave ono. Ked mi je tazko zo vsetkeho okolo seba, tak to cez den nejak prezijem a ked maly zaspinka, tak si poplacem - nemyslim nejaku sebalutost, ale skratka sa potrebujem vyventilovat ked mam zlost na cely svet, ked uz na mna vsetko pada a plac mi pomoze vyplavit vsetku dusevnu vycerpanost. A na druhy den uz som opat v poho. Takto sa uvolnujem cca 2x za mesiac. Podla toho kolko coho na mna dolahne. Mozno pozna niekto aj iny sposob (napr kym som nemala maleho chodila som cvicit a vsetko som zo seba dostala von, teraz ale nemam casu na to), ale mne to vzdy pomoze. Ale tiez by som brala na par dni dovolenku :-) a myslim ze by mi hned na druhy den uz bolo aj smutno :ups:

  • anonym
    25.03.2009, 13:35

    Ahojte.
     Ja by som zas chcela svojim deťom venovať ešte viac času ako venujem. No chodím na vysokú a občas sa musím venovať aj škole. Pred skúškami mám otrasnú náladu a som totálne na nervy - čo sa samozrejme odráža aj na mojom správaní k deťom. :-(

  • anonym
    25.03.2009, 13:37

    ja mavam niekedy deti "po krk" ale stačí, že sa usmeju a prejde ma to ... uplne ma to odzbrojí a dobije mi to baterky, nervačím iba ak mam vela práce a decka prave vtedy všetko naraz chcú a potrebujú. Ale zasa, pomaha mi s deťmi manžel aj starkí občas, neviem, keby som bola s nimi stále sama, tak je to asi horšie ... aspon hodinku denne bez detí potrebujem. Na dlhšie si to predstaviť neviem, napr. by som nešla bez detí na dovolenku (ani na predlžený víkend).

  • anonym
    25.03.2009, 15:58

    Myslim si, ze kazda matka ma niekedy svojich deti po krk... nie je na tom nic zle..ved sme len ludia.. Zalezi na tom, ako sa tato nasa zla nalada prejavi, ako ju dokazeme spracovat. Tiez niekedy kricim na dieta, ale mne teda staci, ked sa na mna tak divne pozrie a povie  mi, "nekric na mna".. Tiez mam chut obcas vsetkym "prastit" a byt sama...Ale taketo stavy treba urcite ventilovat a netvarit sa za kazdu cenu ako 100%-na matka... Mne pomaha masaz, kupel, alebo chvilka samoty s knihou... Treba si najst aspon par minut kazdy den len a len pre seba..

  • anonym
    25.03.2009, 17:50

    Ja verím, že sú aj super mamy. Poznám takú minimálne jednu, obdivujem ju a učím sa od nej. Je vždy pokojná. To si len my netrpezlivé myslíme, že sme všetky rovnaké.

  • anonym
    25.03.2009, 20:17

    Nie som autorom tejto diskusnej temy, ale tento prispevok bol uzasny. Najma ta cast, ako si opisala to, co robila tvoja mama a ako ste sa citili. Dakujem za reakciu, ktora mi upravila pohlad i na moje spravanie a vychovu dietata.

  • anonym
    25.03.2009, 20:22

    ano, súhlasím, to bol veľmi dobrý príklad:lol:  Ďakujeme

  • anonym
    25.03.2009, 20:41



    Dakujem, za podakovanie, som rada ze som pomohla, lebo fakt som si musela uvedomit, ze keby ja som bola na syncekovom mieste, ako by som sa citila keby som sa k nemu spravala tak ako moja mama - ked mam chut sa fakt niekde zavriet a dajte mi vsetci pokoj. Preto si musim opakovat dokolecka, nechcem byt ako ona a nastastie sa mi to dari. Drzim nam vsetkym vsetky palce nech to zvladame co najspravodlivejsie voci nasim detickam (ci uz robia neplechu naschval alebo nevedomky) aj voci nam aj voci nasim najblizsim.

+ -
Príspevkov: 11