Diskusie

Bútľavá vŕba

anonym, 20.03.2009 10:34

VODICAK

Ahojte mate vodicak?Manzel mi kupil auto a prihlasil na vodicak len ja sa dost bojim aby som ho spravila.Ked vidim ako ludia jazdia tak je to hrozne a bojim sa este viac.Ako ste to zvladli vy a nebojite sa jazdit?

  • anonym
    20.03.2009, 11:11

    ajoj.ja mám tiež vodičák.Robila som ho síce ešte ako slobodná-bezdetná,ale teraz ked mam aj malého by som to nevymenila za nič.auto a hlavne pri malo dieťati je valka pomoc.a neboj,ked sa nebudeš hrat na hrdinku na ceste,tak nebudeš mať problem.ja napríklad zo zásady nepredbieham.Pomaly ďalej zájdeš.tak ti prajem pevné nervy,hlavne pozitívne myslenie a šťastnú cestu:D

  • anonym
    20.03.2009, 11:41

    Ahoj! No ja som včera sedela po piatich rokoch v aute a odšoférovala som s manželom asi 40km, neskutočne mi to zdvihlo sebavedomie :) Mám dve malé deti, takže do leta chcem šoférovanie zvládnuť aj sama... Je veľké plus, že tvoj manžel chce, aby si šoférovala, lebo ten môj bol najprv proti tomu, hoci som si spravila vodičák :roll: Vraj mu zničím auto a podobne... Ale teraz zmenil názor, veď nikto učený z neba nespadol! Inak veľa žien mi povedalo, že s manželom spolujazdcom sa zle šoféruje... Baby aké máte skúsenosti? Aj ten môj mi včera skákal po volante že: pozor jama :evil:  alebo pridaj, pridaj, nevadí že 50tka, ten tachometer aj tak zle ukazuje :twisted:

  • anonym
    20.03.2009, 12:00

    ja som zavala jazdit po 12 rokoch od vodicaku. bolo to tazke... nie naucit sa soferovat, ale zbavit sa strachu a velkeho pocitu zodpovednosti za dve deti, ktore sedia vzadu.

    po 1,5 roku technicky soferujem velmi dobre, ale uprednostnujem stale trasy, pravidelne trasy a ked mam ist novu, tak si ju radsej prejdem s manzelom.

     

  • anonym
    20.03.2009, 12:31

    Choď do toho:!: :!: :!:

    Neváhaj ani minútu a buď rada, že ťa aj manžel podporuje v tom. Potom uvidíš tú nádherný pocit slobody, keď môžeš ísť kedy sa ti zachce a kde chce, bez nejakého obmedzovania (autobus, krmenie, pakovanie...)

    Ja som to teraz ocenila, keď som bola u zubárky, do hodiny som bola doma, ale keby že mám ísť autobusom, tak idem 3 hodiny, lebo je to aj mestskou a čakanie...

    Je to super, a neboj sa :!:

  • anonym
    20.03.2009, 12:57

    : Ahijky, aj ja som sa bála urobiť si vodičák. :shock: Mám ho už asi12rokov a som rada. Zo začitku som sa strašne bála,jazdila som len do škôlky a spať,potom som musela isť so synom k lekárovi,ten ma poslal na dalšie vyšetrenie a mne neostávalo nič iné len isť.Nabrala som odvahu a aj muž mi začal dôverovať..Teraz sa dá povedať,že jazdím dosť a aj rada.Nie som závislá na manž..,rada chodim so st.synom na nákupy,radšej ako s mužom.Dokonca jazdím aj v zime. Nerobí mi to žiaden problém, ked sa šmýka tak všetkým,rovnako chlapom ako ženám. ;-) Naber odvahu,uvidíš že to v buducnosti oceníš. :!: A važ si aj tu podporu manžela, nie každý totiž dovolí svojej žene šoférovať svojho tátoša.Tebe dokonca auto kupil.To je super. :-D

  • anonym
    20.03.2009, 12:59

    Dakujem za podporu len predsa sa bojim mam uz 33 a pripadam si aj dost stara na chodenie do autoskoly.No co soferovat chcem tak to musim aj nejako pretrpiet aj ten strach.

  • anonym
    20.03.2009, 14:19

    Moja mama sa naučila na bicykli prd rokom a teraz už uvažuje aj o šoferáku. A to jej kamartátka povedala, že aj také staršie ženy si robia vodičák.  Ju to veľmi láka, lebo je nesmierne na  každom závislá a pritom auto k dispozíciii a nemôže to využívať. takže nikdy neni neskoro

  • anonym
    20.03.2009, 15:46

    moja mamina si robila VP v 42 rokoch a aj jazdila

    momentálne nejazdí, ale keby bolo treba, asi by šla

    ja mam VP od 18-ky a jazdím pravidelne od 24 a nevymenila by som za nič

  • anonym
    20.03.2009, 16:23

    ahoj, ja mam teraz v aprili 30, vodicak som si robila v auguste a aj ked som si myslela, ze budem prudko zvysovat vekovy priemer, bolo nas tam viac korytnaciek :) co sa tyka samotnej autoskoly, zvladla som to v pohode, na skusky som sa ucila, ked mala spala, ked som mala jazdy, dceru strazil manzel... horsie boli samotne jazdy uz po ziskani vodicaku... robila som ho kvoli tomu, ze manzel zacal pracovat o 300km dalej, tak aby som nebola odkazana na susedov keby sa nieco stalo... takze som sla hned naostro, ziadne skusobne jazdy s manzelom... za volant sadam este stale so strachom zaciatocnika, ked viem, kde idem, prebehnem si v duchu jazdu, ze kde treba davat pozor, kde asi zaparkujem... a snazim sa nerobit kiksy, aj ked sa mi uz stalo, ze som vbehla do jednosmerky, aj ked malo frekventovanej :) ked je doma manzel, snazim sa aj dlhsie trasy, napr. MT- PO pre niekoho banalne, ale pre mna ako cerstvu vodicku, s 2 rocnou dcerou a dalsou skvarkou v brusku, su tie cesty ked sedim za volantom ja este stale na dvihnutie tlaku :)

  • anonym
    20.03.2009, 16:40

    BABY VELMI PEKNE DAKUJEM ZA POVZBUDENIE DUFAM ZE TO Z : VLADNEM AJ JA :P :P :P :P :P :P :P :P

  • anonym
    20.03.2009, 17:56

    joj tak táto téma sa týka aj mňa :ups: :ups: :ups: :ups: :ups: po asi 5 ročnom váhaní,som konečne šla na vodičák....no strach som teda mala a poriadny....ja som všeobecne typ - chaotik a taký na cesty podľa mňa nepatria...ako tak som spravila skúšky (teoria bez problémov za 3 dni som vedela testy spredu zozadu...)no jazdu mi len tak tak dal poliš s tým že nech ja radšej za volant nesadám....ohromne my dvihol sebavedomie :roll: :roll: :roll:
    manžel mi kúpil autíčko, ktoré vôbec nezvládam, nedokážem preraďovať a stále v ňom len chaosím...ale hádam to prejde...prešla som s ním tak 200metrov zatiaľ...
    no dnes mi dal jeho auto (mercedes vito combi- ten najdlhší model) kde je automatická prevodovka a dnes som odšoférovala tak 50 km aj v meste aj mimo ani sa mi nechcelo z neho vyliezť :green: :green: :green:

    tak už sa natoľko nebojím, zajtra opäť vyskúšam to moje malé autíčko, ale neni vylúčené, že si s manželom vymeníme autá...nejak som nabrala odvahu :green: :green:
    a podotýkam že vodíčák mám len tretí deň :green: :green: :green: :green:

    tak držím palce smelo do toho ;-)
    keď som to ja zvládla...tak to zvládne hockto :-P
    s.

  • anonym
    20.03.2009, 21:53



    Tak na toto by som sa velmi nespoliehala. Jazdim vela a denno-denne stretavam na cestach idiotov na velkych jeepoch s malymi pipikmi pre ktorych pravidla neplatia. Cim vacsie a drahsie auto, tym vacsi magor....cest vynimkam....Ty nemusis spravit chybu, ani zariskovat, staci ze stretnes takeho..... co ti samozrejme neprajem.

    Autorke: Len smelo do toho. Len ti dam jednu radu: ked ten vodicak spravis, tak hned soferuj, neodkladaj to a neboj sa. Aj ked ta niekto vytrubi, nevsimaj si to, nezlakni sa, zasmej sa a srdecne mu zamavaj....

    Ja jazdim 5 rokov, mam najazdenych asi 120 000km. Moj manzel nesoferuje vobec takze vsetky cesty k rodicom a spat su na mne, co je dokopy asi 800 km. Ked som soferovala 3 mesiace, skoncila som v priekope, lebo nas vytlacil jeden idiot z cesty lebo predbiehal kamion a nestihol. Tym, ze som to strhla do priekopy sa nikomu nic nestalo. Aj napriek tomu som sa nezlakla a hned som soferovala dalej. Ale poviem ti, ze ked som sa vtedy vyhrabala z auta, nevedela som ako sa volam.

    Tak drzim mocno palce a daj vediet ci si spravila! 

  • anonym
    22.03.2009, 20:28

    Ahojte baby.Tak ja som na tom dost biedne s jazdenim.Mam vodicak uz niekolko rokov ale prax mimo autoskoly je skoro nulova.Nejazdila som dlho a priznam sa ze sa velmi bojim.Mame dcerku tak by sa mi to velmi hodilo.Ist kamkolvek bez toho aby som sa musela trepat busom.Manzel je skvaly sofer a mozno prave preto sa  s nim bojim jazdit.dokonca mi aj kupil auto ale nic z toho.Nehadzem vinu na neho lebo viem,ze to je len a len vo mne.Priznam sa,ze od narodenia dcerky sa akosi vsetkeho viac bojim...To chce asi len odvahu a trpezlivost.Verim,ze by mi to poriadne zddvihlo sebavedomie.

  • anonym
    23.03.2009, 10:53

    Ahojte baby.

    Ja mám tiež vodičák už dosť dlho aj jazdím, ale neviem sa zbaviť strachu...  Manžel mi vraví, že jazdím v pohode, dokonca lepšie ako niektorí chlapi, len sa podceňujem. Ale ja proste neviem prekonať strach. Ako ste dokázali prekonať ten "SVOJ" strach vy? Dajte nejaké rady ako to zvládnuť ;-) .

  • anonym
    23.03.2009, 23:00

    Ako prekonat strach? Jazdit, jazdit, jazdit.... A trosku strachu musi ostat stale. Nieco ako pud sebazachovy... To ta napr. donuti dat nohu z plynu ked napr. prsi, alebo snezi... takze to nieje na skodu. Ja sa napr citim za volantom super, soferovanie zboznujem, po BA jazdim bezne, bola som uz aj v Prahe a Budapesti. Ta Budapest, to vam poviem, to bol krst ohnom.... A vyzera to tak, ze v lete ostava aj Chorvatsko na mna.

+ -
Príspevkov: 20