Diskusie

Bútľavá vŕba

anonym, 18.03.2009 21:10

Kríza v manželstve

Ako by ste sa spravali vy, keby ste si s manzelom vykricali veci, o ktorych sa hovori, ze kazdy si ich ma nechat radsej pre seba? Nadavanie z kazdej strany na rodinu toho druheho, poukazovanie na chyby, o ktorych je lepsie mlcat, na minulost, ktora mala zostat ukryta... Z oboch stran, on i ja... Co bude dalej? Ako prekusnut to, co mi vykrical? Da sa to vobec? A rovnako stedra som bola k nemu i ja. Zazila to niektora z vas? Napiste, prosim.

  • anonym
    18.03.2009, 22:29

    Su veci, ktore by sme si povedat radcej nemali. Mozu nam velmi ublizit. My sme sa s manzelom tiez pohadali tak, ze sme si vykricali take hrozne veci, o ktorych ten druhy ani netusil, ze nam prekazaju. Vykricali sme si na nasich rodicov,surodencov a aj jeden na druheho. Do druheho dna nepadlo ani slovo. Na dalsi den vecer sme si sadli,pozreli na seba, a bolo vidiet ze nas to mrzi oboch. V klude sme sa o tom porozpravali. Mrzelo nas to este dlho, nezabudli sme, ale odpustili sme si. Mna to co som muzovi vykricala mrzi dodnes. :*-(
    Po case vas ten hnev prejde,uvidis. Ak sa lubite, zvladnete to. Len, jeden z vas musi urobit prvy krok. A povedat tomu druhemu, ze mu to je velmi luto. Mne manzel napriklad dodnes neveri ze jeho mamu mam co i len trochu rada. :-(  Pritom sa to celkom da,, no nie ze by som ju zboznovala, ale vychadzame si.
    Drzim palce. Zvladnete to!
    A.

  • anonym
    19.03.2009, 06:53



     

    Ahoj, ver mi,ze sa to stane skoro koazdemu manzelskemu paru aspon raz, ked nie aj viackrat. Ja som to zazila tiez, aj ja som nakricala a pourazala som muza a takisto aj on. Tiez sme sa o tom porozpravali a bolo dobre. Ale teraz zasa asi po roku ..idealneho.. manzelskeho zivota mi muz hrozne vulgarne vynadal, stalo sa to asi pred tyzdnom, ja som na neho pozerala ako na zjavenie, nechcela som verit vlastnym usiam,len som sa opytala,ci to mysli naozaj vazne, on hovoril ze ano, a teraz po tyzdni mam kazdy den na stole listocek s ospravedlnenim a srdieckami. Nie ze by som som bola urazena, rozpravame sa ale velmi ma to vtedy mrzelo, uz len z toho dovodu,ze som na materskej a mam pocit,ze sa velmi dobre staram o svoju rodinku,tak nemal pravo,co i len pouzit skarede slovo,ale mrzi ho to, keby nie,tak neviem ako by som to riesila dalej. Treba zavriet trosku oci a ist hlavne dalej, uz len koli detom, len v cloveku to zostane dlho, na take veci sa tazko zabuda,ale zial v zivote nie je vsetko len krasne......

  • anonym
    19.03.2009, 19:15

    no stalo sa aj u nas. sme manželmi 5 rokov, predtym sme spolu žili 4 roky. a stalo sa nam 2x že sme si vykričali všetko možne a nadavali si štavnato ako furman. dokonca som mu povedala, aby viac už ani domov neprišiel, a on navrhol rozvod. bolelo to aj jeho aj mna. tyžden sme sa potom rozpravali len cez našho syna, inak bola tichá domácnosť. najhoršie je, že taketo hadky sa začnu uplnou hlupostou. ale ta bolest pominie. nam to trvalo kratko, asi 2 tyždne. teraz na to nemyslim, snažim sa nepripominat si to. v každom vztahu skor či neskor začne škripat. raz mi jeden knaz povedal, že vztah je ako ohen v krbe, na to aby pekne horel a zohrieval ludi naokolo musi rovnakou mierou muž aj žena prikladat polienka, len tak nevyhasne a vztah sa nezniči.

  • anonym
    31.05.2009, 19:41

    My sme spolu niečo vyše troch rokov a tiež to bolo medzi nami niekedy dosť ostré,už som sa a ním aj stokrát rozvádzala,aj boli tiché domácnosti,aj som dokonca nakričala nielen na neho ale aj na všetkých z jeho rodiny,čo on by asi neurobil nikdy(ale kto vie,doteraz sa nestalo a mal možnosť aj dôvod),ale na druhej strane som ja bola vždy tá ktorá prišla ako prvá s ponukou zmierenia(čo ma trochu trápi)ale niekto musí urobiť prvý krok.A vždy je raz tak raz tak,no doteraz sme spolu a aj ked ma dnes naštval,doniesol mi ružu.

  • anonym
    02.06.2009, 19:51

    s manzelom sme spolu 1 a pol roka.rok sme spolu chodili.vzali sme sa kvoli babatku ktore som cakala.dnes je to nas pokladik.par mesiacov sme byvali u mojich rodicov.potom sme sa prestahovali za manzelom.domov chodil len na vykendy.nasli sme n ajom a bolo.zo zaciatku bolo vsetko pekne...no casom to slo vsetko dole vodou.manzel je radsej sam a pri pocitaci.no nemozem povedat ze by sa o maleho nestaral.cez vianoce sa mi vyhrazal rozvodom,chcel sa zabit.no potom sa to opakovalo este raz.som len clovek.no po tychto incidentoch neviem.nedokazem nato prestat mysliet.sama sa dakedy pytat co tu este robim.asi som tu nuz iba kvoli malemu.v posteli nam to uz tiez neklape.len aby bol spokojny on...na mna sa nepozre.ja mam tiez potreby.mam  ho rada no od lasky je to uz asi daleko...keby mi tak dakto vedel poradit co mam robit...manzel je futr ticho.rozprava sa so mnou len tak aby sa nepovedalo.ked daco treba vsetko je na mne.on tak maximalne zavola svojej mamicke a vyzaluje sa jej...dakedy mam chut zbalit veci a odist....no nemozem maleho okradat o otca.asi budem moct skocit k cvokarovi...:-S

  • anonym
    02.06.2009, 20:21

    neboj a nezúfaj,vždy sa všetko vyrieši,nejako to už dopadnúť musí vždy,ale jednoznačne by ste si mali spolu sadnúť a pokecať o mnohých veciach čo trápia vás oboch.Chápem ťa lebo som so svojím mužom mala rovnaký problém,ibaže rozviesť som sa chcela ja,no tiež to nejako ustálo kôli malému a naučila som sa že nemôžem čakať na chlapa aby začal takéto manželské problémy riešiť sám lebo by som sa asi nedočkala,tak som začala ja,ver mi bolo to veľmi zlé,lebo bol dosť ľahostjný k mnhým veciam,ale povedala som osť,ak spolu chceme fungovať ako rodina a ak mu na nás záleží,musíme to vyriešiť.Rozprávali sme sa skoro do rána,veľa sa vysvetlilo,na veľa veciach sme sa dohodli,ale vždy je to o tom že musia chcieť obe strany,ak je snaha len z jednej strany a z druhej nie neviem či to nie je len strata času,dúfam že ma chápeš a prajem ti veľa šťastia,aby sa to u vás vyriešilo,aby to bolo podľa tvojich predstáv.my sme spolu dodnes.pa ;-)

  • anonym
    03.06.2009, 10:53

    Ja som bola práve včera u psychologičky, lebo už nemám síl "bojovať" s manželom. U nás je hlavne problém v komunikácii, môj manžel sa nemá o čom so mnou rozprávať :-o . Príde s práce sadne k PC a o nič sa nestará. Máme dcérku, ja som bez práce... Vyrozprávala som sa a uznala, že mám pravdu, pre vzťah je komunikácia veľmi dôležitá. Povedala, ale že si musí vypočuť aj druhú stranu a potom si musíme sadnúť všetci spolu. Tak som zvedavá ako to celé dopadne. Držte palce, lebo manžela mám rada, ale ...

  • anonym
    03.06.2009, 13:12

    Daj prosim vediet, ako to dopadlo :-)

  • anonym
    03.06.2009, 20:53

    ;-) Jasne že som to zažila ale všetko prehrmí aj to je vlastne také aj spoznávanie sa.Ale človek každý z nás máme svoje muchy a nakoniec s iným to tiež nie je lepšie. Takže radšej odpustit udobriť a ísť dalej lebo človek aj starne a starnúť sám to nie je dobré.Prajem všetko dobré

     

  • anonym
    11.06.2009, 10:42

    Ja som bola práve včera u psychologičky, lebo už nemám síl "bojovať" s manželom. U nás je hlavne problém v komunikácii, môj manžel sa nemá o čom so mnou rozprávať . Príde s práce sadne k PC a o nič sa nestará. Máme dcérku, ja som bez práce... Vyrozprávala som sa a uznala, že mám pravdu, pre vzťah je komunikácia veľmi dôležitá. Povedala, ale že si musí vypočuť aj druhú stranu a potom si musíme sadnúť všetci spolu. Tak som zvedavá ako to celé dopadne. Držte palce, lebo manžela mám rada, ale ...

     

    no ja to mam doma take iste...manzel je cele dni v praci ja na materskej.keby nebolo maleho nemali by sme si co povedat.nasa komunikacia je typu "ako sa mas".dakedy mam pocit ze vina je vo mne ze si nemame co povedat.lenze potom uvazujem a uvazujem.ved ja som ukecana.uz som unavena ze manzel sa o nic nestara a este viac ze sa so mnou poriadne ani nerozprava.

  • anonym
    11.06.2009, 13:35

    hadky su vsade a velakrat sa stane ze su neni vobec k nicomu, lebo kazdy si hovori svoje a namiesto dialogu a hladania riesenia si kazdy hovori svoj vlastny monolog. Poznam to aj ja. Najhorsie boli prve dva roky nasho manzelstva, lebo sme si museli na seba "zvyknut". A naucit sa pocuvat jeden druheho.

    Ja som mala pocit, ze to nejde, ze ma muz nepocuva. Tak som mu napisala list. Isla som na vikend ku kamaratke (neusla som, dohodli sme sa na tom) vyvetrat si hlavu (bola som na MD a uz to doma na mna vsetko padalo). Tesne pred odchodom som mu na PC nechala napisany list, kde som mu napisala vsetko,co mi vadi, ale aj to ako ho lubim a ako mi na nom a na nasej rodine zalezi.... Po vikende, kedy som si vyborne oddychla, opadli emocie, on si to "uzil" sam s dvoma detmi a celou domacnostou, ma cakali doma ruze a otvorene narucie s vetou: uz ma nenechavaj sameho, bolo to bez teba hrozne. :-) bolo to uzasne dojimave.  Obaja sme pochopili, co jeden pre druheho znamename, az ked sme boli od seba - hoci len na dva dni. A hoci som si slubila, ze tuto "metodu" vyuzijem vzdy ked bude "dusno", nebolo viac treba. Cim dalej, tym je nas vztah pevnejsi a krajsi, uz si rozumieme aj bez slov...

    drzim palce...

  • anonym
    11.06.2009, 13:49



    super napad, az ma to dojalo, krasne.... ;-)

  • anonym
    14.06.2009, 11:48




    Toto je konstruktivne riesenie, to sa mi paci :idea:  U nas sa problemy riesia ¨za tepla¨, takze sa hadame malokedy (len taka klasika ako: nemas na nic cas, vela pracujes, nestaras sa, vsade je chaos a podobne vycitky :wink: ), ale vulgarizmy si ku mne chlap nedovoli (ani ja k nemu, pochopitelne) Ked ti tak ¨milo¨ povie raz, povie ti tak aj druhy raz, treti, piaty, patdesiaty.... O krcmove partnerstvo zaujem nemam :evil: Zatial nam to uz 6 rokov funguje....

  • anonym
    14.06.2009, 21:42

    neveim co mam robit.vydala,lebo som bola tehotna.mam svojho manzela celkom rada.no nemozem povedat,ze ho milujem.milujem totiz ineho muza.ten muz vie,ze ho milujem aj on miluje mna.nedokazem manzelovy povedat ze milujem niekoho ineho.psychycky ma to velmi ubija.

  • anonym
    15.06.2009, 15:06



    Tusim najviac pomohli tie dva dni "uzivania si" s detmi a domacnostou. ;-) 

    Moj by radsej nosil ruze kazdy den len aby nemusel ostat sam s detmi a starat sa.

+ -
Príspevkov: 19