Diskusie

Bútľavá vŕba

anonym, 15.03.2009 22:58

potrebujem sa vyzalovat

ahojte...

mam tu vela kamaratok a vsetci ma poznaju ako veselu kopu, ktora nema v podstate nejaky vacsi problem a ak sa nejaky vyskytne tak sa ho snazi co najrychlejsie vyriesit... ani teraz nemyslim, ze by som mala nejaky neriesitelny problem, iba na mna dolahla neskutocna depka a potrebujem sa vyzalovat... uz od poobedia dnes iba placem ked sa mi podari byt chvilu sama... i ked v nasom malom byte sa velmi neda byt osamote - hlavne ak mate doma manzela a dvojrocnu raketu ...

co je spustacom mojho zialu? ani neviem, nikdy som si nemyslela ze sa na nas vztah budem pozerat takymito smutnymi ocami... mozno je to mojim tehotenstvom, mozno sa mi otvaruju oci ...

sme spolu uz osem rokov, manzelmi budeme zanedlho uz piaty rok, mame krasneho a zdraveho dvojrocneho syna a s radostou ocakavame druhy prirastok... vzdy sme si vo vsetkom rozumeli a navzajom sa doplnali a podporovali, teda aspon som doteraz vzdy mala ten dojem... teraz asi na mna dolahla tehotenska depresia z toho, ze moj manzel ani trosku nevychadza s mojou rodinou, ma problem s mojimi rodicmi, ktorym inac ako svokrovci nepovie, s mojou sestrou a jej manzelom, ktori su podla neho kombinaciou "putky a bula" a spolocnu rec nenasiel ani s mojim bratom a jeho priatelkou, ktora je podla neho obycajna "nana" ... ja viem, znie to htozne, ale ubezpecujem vas, ze to takto nebolo vzdy ... ked sme sa zoznamili, tak bol mily, zlaty a aj s mojimi pribuznymi vychadzal uplne v pohode, vtedy sme boli vsetci este slobodni a nezadani, ja ako najstarsia som mala prva vaznu znamost... vsetko bolo ok, aj po svadbe... v jeho spolocnosti mi bolo (a je aj teraz) prijemne, akurat sa to zacalo lamat ked si sestra nasla dnes uz nasho svagra a brasko priatelku ... akoby zili v uplne inych svetoch ako my... ano, ja som isla za manzelom do velkeho mesta a oni ostali na dedine, vim sa poriadne zacali odlisovat nazory ... poviete si - ziadny problem, ved kazdy je inde... no hej, akurat ze ja som na svoju rodinu hodne naviazana a vela pre mna znamenaju aj ked maju ine nazory a postoj mojho manzela ma velmi zranuje... on ostal po tragickej smrti svojich rodicov a dvoch surodencov ( bolo to asi rok pred nasou svadbou) sam a ucil sa zit bez nich ... vtedy to bolo belmi tazke pre nas vsetkych, ale mala som dojem, ze sa s danou situaciou v v pohode vyrovnal ... dnes mam dojem, ze kedze on ostal sam, chce aby som sa aj ja tak citiila ...

ked sa stretnem s nasimi - ci uz mojimi rodicmi alebo surodencammi samaje to vzdy take ine... pohoda... ked sme spolu s mojou polovickou, vzdy je to hrozne napate... najnovsie odmieta akykolvek kontakt s rodinou mojej sestry a bratovi sa tiez vyhyba ... a co ma dohnalo dnes k tomuto prispevku a slzam? to ako sa zachoval k mojim rodicom vcera ... sme sa dohodli, zeku nam pridu na navstevu, nemal s tym nikdy problem... teraz sa celu dobu tvaril akoby mu vcely uleteli, vobec s nimi nedebatoval a ak aj ano, nebolo to prijemne a uprimne... a ked odisli, tak mi povedal, ze som mu pokazila vikend, elbo on si naplanoval nejaky program a ja som sem dotiahla moju rodinu ... ze sa mu nepaci ako oslovuju mojho svagra zdrobneninou, kedze (a to je zial pravda, len an to uz mohol davno zabudnut... neuverielne ako si niektore veci vie dobre zapamatat)  moja sestra mne vyslovene povedala ze jej manzel nie je napr. Jozko ale on je JOzef ...  pochopitelne ze ho vsetci volaju Jozko, len my ho musime volat inac... (pochopitelne prepacte, ale meno mojho svagra tu nepisem prave),  ze som bratovi nevycitala, ze mojho manzela predstavuje ako manzela svojej sestry a nie krstnym menom, ze .... ani uz neviem... ale bolo toho viac.... bolo mi z toho elmi smutno....

ak ostal krutou hrou osudu sam bez najblizsej rodiny on, mam sa od svojich pribuznych odputat aj ja ??? ale to hadam nemylsi vazne!!! lubim ho a vzdy nam to klapalo ale toto je tema ktora ma boli a boli a boli... vdaka jeho tvrdohlavosti su tie vztahy ... nooo povedzme ze chladne :-S :*-(  ale ja nechcem aby to bolo tak!!!  ja si z celeho srdca prajem aby bolo vsetko v poriadku, aby som sa nemusela zozierat tym, ze ak cchcem byt stastna vo vztahu musim sa vzdialit rodine... :*-( :*-( :*-(  takze preto mi dnes bolo cle popoludnie do placu

ak ste sa docitali az sem, tak dakujem za cas ktory ste mi venovali, ak nie, aspon som sa vyzalovala... ja viem ze to bude lepsie... uz zajtra rano  :) teda - az dovtedy, kym nenadhodime temu moja najblizsia rodina

  • anonym
    15.03.2009, 23:08

    A ked sa s manzelom o tom rozpravas, tak k comu dospejete? Preco mu tvoja rodina prekaza? Stretavate sa casto alebo ich nejak aktivne zapajate do vasho bezneho zivota? Chodis tam "pre rozumy", radit sa? Ja neviem, moze byt toho viac, v com je problem.
    Nemyslim si, zeby chcel, aby si sa vzdala svojej rodiny. Len mozno to, ako pises, ze si velmi na svoju rodinu naviazana, mozno ho to aj boli. Kedze on rodinu pokrvnu nema. Nemyslim to vo forme nejakej ziarlivosti, ale proste, ty si pre neho vsetko, stred vesmiru...ale on pre teba nie je. Ja viem ze je, ale on to nemusi tak vnimat, chapes.
    Skus porozmyslat, mozno chce aby ste fungovali viac samostatne ako rodina, nie s vasimi....ale hlavne to musis zistit u neho, co ho trapi.
    Kazdy ma na svoje spravanie dovod. Len ho musis chciet pocuvat.
    Aj ked z chlapov to vacsinou tazko lezie.. :-P

    PS: A tehotenske hormony su nevyspytatelne, aj ja som ako tehoska casto plakala a mala pocit, ze som nestastna....

  • anonym
    16.03.2009, 03:17

    Moj nazor je taky, ze o muza mozes v zivote prist ale rodina tu vzdy bude pre teba. Skus svojmu manzelovi vysvetlit ako sa citis. Opytaj sa ho na nazor, ako by to bral on, keby sa takto spravala buduca manzelka vasho syna voci nemu, keby stvala vasho syna proti jeho rodine....otvor mu oci nech sa spamata a nech ti take krasne obdobie ako je tehotenstvo nekazi svojimi maniermi.

    Drzim palce a verim, ze sa to zlepsi :tup:

  • anonym
    16.03.2009, 08:26

    juj, viem, ze to nemas jednoduche... kazdy chlap je iny a niektori maju tazke povahy ...i ked pre objektivnost musime povedat, ze aj my vieme byt narocne ... :)  drzim palce aby bolo vsetko o.k, nech si to vyrozpravate  ... a to prirovnanie tvojej sestry a manzela k putke a bulovi ? no akoby som pocula mojho muza ako hovori o mojom bratovi a svagrine ...

  • anonym
    16.03.2009, 12:16

    No, ja si myslim, ze to je jednoznacne dosledok toho, ze sa stale nevyrovnal so smrtou svojeje rodiny. Musi to byt hrozne, kto nezazije nevie si to ani predstavit. On podla mna ziarli, ze ty mas rodinu a on nie. Skus sa snim otvorene porozpravat, nech naozaj povie co citi, aj keby to bolo akokolvek bolestne. Ak to nepojde, myslim, ze vyhladanie psychologa by nebolo na skodu. Skus ho nejako naviest, ze vy ste vsetci jedna rodina, ze oni su aj jeho rodina, nie len tvoja...nech skusi k nim najst cestu, nech zaplni prazdne miesto v srdci. Drzim palce, neda sa to zmenit zo dna na den, ale sanca je tam vzdy.

  • anonym
    18.03.2009, 13:18

    Je to smutne ale netrap sa tym.  Ja mam doma toto iste, moj muz si o mojej sestre mysli ze je to obycajna panovacna raketa, jej muz je papucak - inak mu nepovie, moj otec je trtko a aj horsie uz bolo... tiez sa s nimi normalne nerozprava, trusi stale kadejake ironicke poznamky a vyhyba sa im ako len moze. Vacsinou k nim chodim sama s malym a aj sa ich uz pomaly bojim volat ku nam.

    Tiez je mi to velmi luto ale proste to ignorujem. Ked sa mame stretnut tak sa proste stretneme, ja sa s nimi stretavam kolko len chcem. Parkrat sme sa s muzom kvoli tomu aj hadali a jasne som mu povedala, ze si svoju rodinu nedam! Viem aka je moja sestra aj svagor aj moj otec, nemam ruzove okuliare, ale preco by som sa kvoli tomu nemala s nimi bavit ked je to moja rodina? Ved nikto nie je dokonaly!

    Je podla mna jasne, ze tieto reakcie tvojho muza su len reakciou na to, co sa mu stalo. On uz rodinu nema a asi ho niekde v kutiku duse skrie ze ty mas a este aj nie dokonalu, akoby si si nezasluzila ju mat. Asi si stale v duchu hovori ze ta jeho bola lepsia a uz tu zial nie je. Podla mna by si mu to takto mala povedat, opytat sa ho na to a nech nad tym porozmysla, ci to tak nahodou nie je. Nekricat, normalne vecne sa s nim o tom porozpravat. Kazdopadne, nedaj si svoju rodinu, je to to jedine co ti vzdy ostane.

  • anonym
    31.05.2009, 19:58

    Je mi to ľúto,že je to u vás takto.Viem sa vžiť do tvojej situácie,lebo u nás je to rovnako,akurát ja som tiež na vojnovej nohe s väčšinou jeho rodiny až na môjho svokra,ten je dobrý chlap.No tiež ma neskutočne zraňuje správanie môjho manžela voči mojej rodine,aj ked na to nemá nejak extra závažný dôvod,je skôr ako keby mi chcel vrátiť tie moje útoky na jeho rodinu,no ja sa iba proti jeho rodine bránim,čo on na začiatku chápal a teraz mi hovorí,že za všetko môžem ja.No mám hrotné nervy ked tak povie,lebo všetko to začala žena jeho brata teda švagriná ktorá je obľúbená u mojeje svokry ja som nič,celé dva roky som tie jej intrigy znášala ž som sa raz neovládla a dala som jej čo preto,no a od vtedy som pre nich niečo ako votrelec  v rodine,ale už som pochopila kašľať na takých ľudí a venovať pozornosť tým čo za to stoja,inak by som si zničila nervy.Prajem ti veľa šťastia,nech sa to vyrieši aspoň nie sme samé v takejto situácii,ale vždy sa to dá nejako vyriešiť.papa

+ -
Príspevkov: 6