Diskusie

Bútľavá vŕba

anonym, 04.03.2009 22:26

Som zlá mama?

Ja fakt už neviem a začínam mať asi výčitky svedomia.Neviem čo robím zle a čo dobre. Máme dve zlatučké, zdravučké deťúrence,dcérka bude mať 3 roky a synček má 9 mesiacov.Strašne sme chceli tie naše dve zlatíčka a veľmi sme sa na nich tešili.Ja mám len v posledom čase pocit, že akosi po nich len kričím,zakazujem prikazujem a podob.Celý deň mám pocit ,že askosi nestíham,malý sa nám už stavia všade na nožičky,takže sa snažím ho ustirehnuť ako sa dá.Sme všetci traja spolu doma,lebo naše staršie slniečko nechce chodiť do škôlky,lebo jej bude za mamou smutno.Začali sme chodiť v septembri -no boli sme len tri x,potom ochcorela na tažký zápla priedušiek,tak sme to radšej nechali na neskôr.No odkedy bola bezomňa v školke tak sa od mamy nepohne ani na krok.Predtým jej nerobil problém ísť niekam s babkou,s ockom,teraz ani za svet,ešte aj "cikať" musím pri otvorených dverách aby ma videla.Takže sme všetci traja doma a obaja chcú niečo iné v rovnakom čase.Mladsí spinká aj napriek tomu že má len 9 mesiacov ,raz za deň asi na hodinku si zdrieme a koniec.Snažím sa vymýšľať nejaké veci ,ktoré by sme mohli robiť spolu,no momentálne sa mi to nedarí,malý chodí po celom byt ja za ním, a naše skoro trojročné drobča vymýšla hlúposti od výmyslu sveta. V každej izbe nášho bytu je celý deň detská izba,tak to niekoľko krát za deň prenášam do detskej izby ,kedže sa dcérke venujem menej ako pred narodením sysnčeka,tak upútava na seba pozrornosť za každú cenu.Napr.Uspávam už pol hodinu malého a v tom prifrčí do izby a prosím ma aby som je obliekla tie kvietkované šaty na leto,no jasné že malý je hneď hore a kolotoč zase dookola,ja sa dostanem do vývrtky a malá začne plakať a tak stále dokola.Potom sa s ňou nemôžem hrať,lebo malý je už hore.Ja už neviem asi niečo nerobím dobre,chcela by som ju dať od apríla do školky ,len neviem ako to poriešim,aby som nenarobila viac škody ako osohu,Poraďte,prosím

 

  • anonym
    04.03.2009, 22:37

    nie si zla mama, len je na teba toho asi teraz vela, si proste iba unavená a ked maly začne sam chodiť, bude ti zasa lepšie ... vydrž:wink:

  • anonym
    04.03.2009, 23:05

    Ahoj, prepáč, že budem taká uprimná, ale musela som sa zasmiať, keď som čítala tvoj príspevok. Nie, že by tam bolo niečo smiešne, ale ešte mám v živej pamäti ako to bolo u nás. Presne také isté! Dcérka mala len 18 mesiacov, keď sa nám narodil syn a ja som rok doslova "šalela". Malý nepatril medzi spáčov, takže už ako malé bábatko najviac pospal 50 minút a ako polročný 2x po 30 minút a bol vybavený. Ja som si za tých 30 minút ledva stihla hodiť sprchu, nachystať malej niečo zjesť, prípadne niečo malinkaté urobiť. Stále som nestíhala, občas aj poriadne zakričala (to mi je teraz strašne ľúto), ale bohužiaľ, čas sa nedá vrátiť. Ten prvý rok bol veľmi náročný. Malý mal veľa zdravotných problémov, málo spával a ja som skoro rok fungovala na 4 hodinách spánku v noci. No šialené. Ale my  mamičky sme silné osôbky a čas je náš kamarát, takže vydrž a keď začne synček chodiť, uvidíš, aké to bude super. Určite začne aj viac spávať, lebo chôdzou sa dosť vyčerpá (odporúčam čo najmenej používať kočík!). A dcérka? Bohužiaľ, nedá sa frčať na všetky strany, ale ty jej to potom vynahradíš. Keď nie je čas na spoločnú hru, aspoň ju láskaj a objímaj. Aj keby si mal syn minútu poplakať. Dcérka musí cítiť, že ju stále ľúbiš.  A to nešťastné uspávanie? Ja som to na radu priateľky vyriešila tak (síce nie moc výchovne), že keď som išla uspávať syna, dcérke som pustila na tú pol hodinu rozprávku. Potom, keď už syn chvíľočku spinkal a ja som nevedela "kam skôr skočiť", snažila som sa, aby si dcérka napríklad kreslila v kuchyni alebo stavala kocky pri mne, kde som práve bola. Aby nemala pocit, že je odstrčená. Žiarliť bude aj tak, ale čas je aj tu kamarát. Moje deti dnes majú 4,5  a skoro 3 roky a zrovna dnes ráno prišli k nám do spálne držiac sa spolu za ruky. Bol to krásny pohľad a poviem ti, stálo to šialenstvo v prvom roku za to. Prajem ti veľa síl a poradím ti, ja keď som si myslela, že už ďalej nemôžem, alebo ma deti totálne vytočili, vybehla som na balkón aj na 3 minúty, dýchala som čerstvý vzduch a schladila si hlavu. Robím to stále a fakt to pomáha. Držím ti palčeky a prajem veľa zdravia celej rodinke.

  • anonym
    04.03.2009, 23:39

    Ahoj, neviem ci ta potesim, ale niesi sama v takej situacii a uz vobec niesi zla mama. Moj starsi mal 3 roky a 3 mesiace ked sa narodil mladsi, v skolke bol casto chory, tak som ho uz mesiac pred porodom zo skolky odhlasila.....no poviem ti, tie prve dni boli horsie ako v mojich najhorsich predstavach, tie iste problemy pri uspavani, starsi nechcel ostat pozerat telku kym som uspavala maleho, musel byt pri nas, tak si vies predstavit, ako to spanie vyzeralo:roll: .......ked mal maly 3 mesiace museli sme s nim zacat cvicit vojtovku, starsi pri tom reval este viac nez ten maly /on ho chcel branit, nech to s nim nerobim/, ja som potom vrieskala manho nech je ticho a veru neraz aj na zadok dostal:ups: :*-( . Ani neviem ako som to prezila, cvicili sme vyse pol roka a za to obdobie som schudla asi 8kg, co ocenujem az teraz . Poviem ti, ze este teraz mam z toho obdobia husiu kozu, aj ked sa moje deticky v podstate mali od zaciatku radi, mali samozrejme kazdy ine potreby a ja som sa nemohla rozpolit. Teraz ma starsi 5 a pol a mladsi 2 rocky a je to radost pozerat sa na nich ako sa spolu zahraju, niekedy ma ani nepotrebuju, co mi je uz luto. Ver, ze casom to bude len a len lepsie, deticky rastu, kazdym dnom su rozumnejsie a samostatnejsie, teraz musis len vydrzat, nic ine ti neostava. Drzim palce;-)

  • anonym
    05.03.2009, 09:18

    Ja si naopak myslím, že si fajn mama. Ak sa niekto zamýšľa nad tým, čo a ako robí, tak je to podľa mňa znakom toho, že mu na danej veci záleží. Ak sa snažíš hodnotiť, či sa k svojim deťom správaš správne, predpisovo a ukážkovo, tak ti určite veľmi záleží na tom, aby si ich správne vychovala. Ale ver mi, že ono sa to asi vždy a celkom nedá. Na jednej strane je teória, čo a ako by sme mali robiť, ale prax je vždy trošku iná. Všetci sme len ľudia a máme aj svoje nálady, potreby, trápenia a starosti. A nie vždy máme toľko sily, aby sme dokázali všetky tieto "faktory" potlačiť a s chladnou hlavou a "kľudom angličana" reagovať voči drobcom, ktorí skúšajú našu trpezlivosť.

    Ja mám doma zatiaľ len jedného 3-ročného drobca. Napriek tomu, že náš drobec je v podstate fakt super rozumný a poslušný, má svoje tvrdohlavé a trucovité chvíle, alebo potreby presadiť sa a pútať na seba pozornosť práve vtedy, keď to najmenej potrebujem. A aj mne niekedy prasknú nervy a občas zvýšim hlas, alebo uštedrým jednu výchovnú. Potom ma to samozrejme veľmi mrzí a vyčítam si to, že drobec nemôže za moje nálady. Myslím, že keď sa už tak stane, treba dať dieťatu pocítiť, že ho ľúbime, pohladkať, pritúliť. Ja malému vždy potom vysvetlím, že ho strašne ľúbim, ale keď ma neposlúcha, tak som veľmi smutná a nahnevaná. Veľa sa o tom rozprávame. Inak v poslednej dobe som zistila, že na nás funguje pozitívna motivácia. Pretože už dosť často viem predvídať, kedy bude zlostiť a neposlúchať, poprosím ho vopred, či bude správny chlapec a urobí mi radosť. A na počudovanie to začína zaberať.

    Práve preto, že zatiaľ mám len jedného drobca a občas mám pocit, že je toho viac ako dosť, veľmi obdivujem maminy, ktoré zvládajú starostlivosť o dve detičky. Držím palce. Určite to bude už len lepšie.

  • anonym
    05.03.2009, 17:20

    Ani nevieš,ako ma tvoj príspevok a odpovede naň potešili!!!! Ja mám 3,5 ročnú dcérku a 1 mesačné babatko,a veru tiež mám vééééľmi často pocit ,že z toho zošaliem!!!! Pred porodom som sa bála,ako budem zvládať maličké,ale nakoniec je drobček dobručký ale jeho staršia sestra ma dokáže vyčepať a priviesť do stavov totálnej hysterie:ups:  Tiež chce všetko vtedy,keď malé kojím,či prebalujem....a keď jej poviem,aby chvíľu počkala,začne nariekať,akoby sa jej najvacsia krivda stala...  Potom na nu nakričím,potom to 100x oľutujem....des a hroza:(

  • anonym
    05.03.2009, 19:06

    nie si zlá mama a to ti potvrdia všetky mami na svete predsa mať dve deti nie je zábava ja ti poviem tiež niekedy padá doslova na ústa a to máme starkú ktorá je taká dobrá že aj postráži kým ja varím ale niekedy je to hrôza a to malinká je v podstate dobrunká ale zo začiatku to bolo ešte katastrofálnejšie lebo ako píšeš malý zmyslel že chce skákať do jej postieľky práve vtedy keď som ju kojila takže som nič iné nerobila iba ho okrikovala ale teraz sa to už v podstate dá a hlavne čo ti chcem poradiť nauč si ho zaspávať samého jasné najskôr bude plač ale potom si malinký zvykne v postieľke a ty sa môžeš naplno venovať dcérke...

+ -
Príspevkov: 6