Otazne je, kde je hranica samotneho flirtu. Kto co povazuje za unosne a co uz unosne nie je. Kam to clovek vie a je schopny dotiahnut, je velmi individualne, od situacie, rodinneho zazemia, povahy, aj od "lakadla" ktore ciha. Treba si zvazit, ci nam dobrodruzstvo stoji za pripadne odhalenie, problemy v rodine alebo jej rozpad, alebo vieme situaciu udrzat na hladine snivania a predstav, ale bez konania a akcie.
Urcite sa mnohym v zivote stane, ze sa dostanu do situacie kedy vypne mozog a zapne sa len srdce. Kazdy vztah sa casom dostane do fazy spolunazivania, bez romantickych impulzov a stava sa vztahom viac partnerskym ako mileneckym. Otazne je, aka je clovek povaha, do akej miery to "milenectvo" a romantiku vo vztahu potrebuje, a kolko mu tej romantiky a milenectva vie druha strana dat. Pokial sa dostane do situacie, kedy naraza takpovediac do steny, vsetky pokusy o rozhovor a diskusiu a hladanie vychodiska su marne, je o to vacsia sanca podlahnut dobrodruzstvu, hoci aj s vedomim mozneho odhalenia a problemov. Su typy ludi, ktorym staci "spolunazivanie" a partnersky vztah, vzajomna ucta, dovera a nepotrebuju vrucne prejavy citov a impulzy pre snivanie a romanticke predstavy. Takymto typom zrejme skor nehrozi ako hrozi nejaky flirt ktory zavlecu dalej ako je unosne pre partnersky vztah ktory ziju.
Vztah je velmi zlozita zalezitost, manzelstvo a partnerstvo je o kompromisoch, hladani cesty, sposobu aj ciela, pretoze su zavahania, ktore mozu znamenat vsetko, alebo nic... Drzim palce vsetkym, ktori tymto budu prechadzat, aby vysledok bol prijatelny a unosny pre nich samych, ako aj pre okolie.