Diskusie

Vytvoriť diskusiu

Bútľavá vŕba

anonym, 15.12.2008 14:29

Spoveď jednej osudom skúšanej matky

Milé maminky ani neviem ako nazvať túto tému asi sa potrebujem niekomu vyrozprávať,všetko čo ma ťaží na duši.Za rok som zistila,že som tehotná,čakali sme jednovaječné rizikové dvojčatá,ktoré sa narodili po prevoze do BA v 27.týždni jeden mal 866g a druhý 980g.Bolo ťažké sledovať tieto maličké deti cez sklo inkubátora,veľa hadičiek....Najskôr bol na tom horšie ten menší mal problémy s obličkami,následne dostal infekciu a hrozila mu amputácia prštekov na nožkách.Medzi tým väčší synček mal krvácanie do mozgu.neskôr dostal infekciu.Menšieho som prví krát klokankovala keď mal niečo cez mesiac.Bol to nádherný pocit držať svoje dieťa na rukách a nevedela som sa dočkať,kedy si budem môcť popestovať aj druhého synčeka popestov :P ať.Žiaľ to sa už nikdy nestalo pár dní po pestovaní prvého synčeka nám zomrel.....Nikto nevie čo neprežil aké je to ťažké stratiť svoje milované dieťa.Nepomohli nám modlitby,ani omša nič.......Tá strašná bolesť sa nedá opísať i teraz keď píšem títo riadky sami klepú ruky...Na jednej strane cítim,že keby sa mal nejako trápiť,lepšie sa mu stalo,na druhej strane keby bol hocijaký bol by tu a ja by som sa o neho starala.Máme v nebíčku anjelika a doma druhého.Aj keď má za sebou operáciu očka,často chodíme po lekároch,robí nám veľkú radosť.Veľa nás toho čaká,veľa máme za sebou,ale dúfam,že bude všetko v poriadku . . .Nakoľko bývame na paneláku nemám tu žiadne kamarátky,priateľky,nemám sa komu vyrozprávať ako sa cítim sama teda s malým,manžel je v práci a my celý deň doma,niekedy by som do všetkého najradšej kopla,ale stačí mi pozrieť na malého /má15 mes./ a keď vidím jeho pokroky,jeho krásny úsmev zabudnem na všetko zlé :P :P

  • anonym
    15.12.2008, 15:00

    Ani neviem ....co pisat...ale ako som to citala bolo mi smutno...a aj je...mne bolo tazko ked dcerke hrozila zhubna dg vo veku 6tyzdnou ale nastastie sa to vyvratilo...
    Deti su velkou silou a pomahaju nam ist dalej a zvladat vsetko....
    VEla sily a radosti zo synceka Ti prajem

  • anonym
    15.12.2008, 15:06

    máš to ťažké a neviem si predstaviť,čím si si prešla.potrebuješ dušu,ktorej sa vyrozprávaš,s ktorou sa stretneš na ihrisku,či ju pozveš k vám a tak hľadaj.my sme sa tiež presťahovali na síslisko a nikoho som nepoznala,chodila som na ihrisko,začali sme sa rozprávať s nejakými mamičkami,ale nebolo to ono,asi po pol roku som našla osobu,s ktorou si rozumiem,nehovorím,že sme priateľky na život a na smrť,ale pomáhame si navzájom,spoznávame sa a hlavné je,že aj naše deti si rozumejú,tešia sa na seba a ak nie sú pár dní spolu,už sa jeden na druhého pýtajú.snaž sa násjť si kamarátku,pomôže ti to a keď budeš môcť,tak vypadni z domu,už len napríklad ku kaderníčke,alebo nejako podobne.a kľudne si skús nájsť kamarátku aj cez fórum.sú tu sekcie rozdelené podľa regionov,možno sa ti ohlási mamička,ktorá by tiež chcela niekoho spoznať a možno bývate v rovnakom paneláku,či kúsok od seba ;-)

    držím ti palce,aby si mala veľa síl

  • anonym
    15.12.2008, 18:06

    ahoj, drzim ti palceky, aby si to zvladla, kazda starostlivost o babetko je narocna (okrem toho, ze samozrejme prinasa aj kopec radosti), ty to mas este o nieco narocnejsie, ale vydrz - casom bude lepsie .... 
    Napis odkial si, z akeho mesta, sidliska. Je tu na fore vela mamiciek, ktore sa citia same a potrebuju kamarattku s podobne starym drobcom. Mozno sa ti niekto ozve - je tu aj vela mamiciek, ktore sa na fore  zoznamili, najprv si pisali, potom sa zacali stretavat a dnes su z nich najlepsie kamosky,

    ahoj,
    gabriela 

  • anonym
    15.12.2008, 20:03

    Ahoj,je to velmi smutný príbeh a tiež mi ostalo pri čítaní smutno.Určite bolí že si o malinkého prišla.Neviem si to ani predstaviť.Tvoj synček ti určite robí vela radosti.A isto nájdeš maminy,s ktorými si budeš mocť v pohode pokecať.Na pieskovisku (ale teraz je na to samozrejme zima),alebo v materskom centre máš mnoho možností.No ako už kočky spomínali,na nete je nás takisto ako maku.Držím palce,nech sa vám darí.

  • anonym
    15.12.2008, 20:37

    Ahoj. aj mne bolo pri čítaní ťažko pri srdci. musí to byť ohromne ťažké, a máš pravdu v tom, že kto nezažil ten si to nevie ani predstaviť. Ja len keď som zažívala so svojou dcérkou (mimochodom tiež dvojča) pobyt v nemocnici a videla ako jej lieky nezaberajú, ako jej aj napriek rôznym čípkom rýchlo rástla teplota a ako mi ju odvážajú na JISku, bolo to strašné. A keď si pomyslím, že to sa nedá ani len porovnať s tým čo si zažila ty, naskakuje mi husia koža .Držím vám všetkým palce nech to zvládnete, a nech sa vášmu synčekovi darí, nech je hlavne zdravučký a nech vám prináša kopec radosti

  • anonym
    16.12.2008, 00:16

    Ahoj je to smutná spoveď,musí to byť ťažké ,ale po čase to prestane bolieť .Len nezabudneš .Viem to z vlastnej skúseností .Ja som síce nezažila to čo ty .Ja som zas prišla o svoje dve nenarodené detičky .Potratila som dva razy .Ja som ich nevidela ,ani neviem akého pohlavia boli ,ako vyzerali ,ale je mi tiež smutno .Len na utrazvuku som ich videla ako im bije srdiečko ,ktoré prestalo biť a ani doktor nenašiel príčinu ,že prečo .
    No ja som tiež z paneláku ,kde nikoho nepoznám .Aj som v tomto meste veľmi krátko ,tak tiež nemám kamarátky .Tak sme viaceré na tom rovnako .
    Tak ti tiež želám veľa síl ,aby si to zvládla .Veď časom možno otehotnieš znova.A to ti vynahradí tú stratu .Ja mám doma tri krásne zdravé detičky .

  • anonym
    16.12.2008, 09:03

    Ahoj. Je to tragédia, ale život ide ďalej. Ja keď vidím svoju dcéru smutnú, tak som smutná aj ja. A tvoje dieťa tam zhora zasa vidí teba. Nebuď už smutná a netráp sa. Užívaj si život a lásku so svojím druhým dieťaťkom a ten anjelik hore nebude smutný, ale sa bude tešiť, lebo uvidí, že sa už netrápite. Všetko dobré.

  • anonym
    16.12.2008, 10:23

    Je mi to velmi luto.Nikto nevie ako dlho budeme na tomto svete.Niekto sa dozije 100rokov,a niekomu panbozko nedoprial byt na tomto svete dlho.
    Mozno to tak malo byt,mozno chcel aby sa niekto na vas pozeral z hora,daval na vas pozor a drzal nad vami ochrannu ruku.
    Ja viem ,ze je tazke pisat nieco co som nezazila ,ale viem sa vzit do tvojej koze.Mam 4 rocneho syna a 15mes.dceru,ale neviem si predstavit keby sa nam nieco take stalo.
    Ja ti prajem (aj tvojmu malemu)s celeho srdiecka vela zdravia,stastia a vela radosti zo zivota.LUCIA.

+ -
Príspevkov: 8